Hovorí sa o ňom, že "zastavil Slnko a rozhýbal Zem". Poľský astronóm Mikuláš Kopernik, ktorý sa narodil pred 545 rokmi, 19. februára 1473, síce nebol prvý, kto tvrdil, že Zem nie je nehybný stred vesmíru, písali o tom už niektorí učenci v antike.
Mikuláš Kopernik bol všestrannou renesančnou osobnosťou. V poľskom Krakove študoval astronómiu a matematiku, potom v Taliansku svetské i cirkevné právo a medicínu. Bol astronómom, matematikom, filozofom, humanizmom, kanonikom v katolíckej cirkvi a ekonómom, ktorý pôsobil na území Poľska. Bol to významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým.
Kopernikove učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. Podľa hypotézy, ktorú formuloval vo svojom najznámejšom diele O pohybe nebeských telies, totiž planéty obiehali okolo Slnka po kružniciach. Až astronóm Johannes Kepler o takmer storočie neskôr na dvore Rudolfa II. dopracoval jeho teóriu.
Mikuláš Kopernik bol veľmi dobrý pozorovateľ oblohy, dokázal z faktov dedukovať správne závery. Všimol si, že vnútorné planéty sa na oblohe ukazujú len na rannej a večernej oblohe, vonkajšie planéty sú viditeľné aj cez hlbokú noc. Z tohto pozorovania usúdil poznatok, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ako si v tej dobe mysleli všetci učenci, ale Slnko, okolo ktorého sa pohybujú planéty po kruhových dráhach. Tomuto systému hovoríme heliocentrizmus.
Svoje poznanie stihol detailne rozpracovať vo svojej najznámejšej knihe De revolutionibus orbium coelestium, v ktorej dôkladne spochybnil geocentrizmus. Dielo bolo publikované tesne pred jeho smrťou v roku 1543. Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky.
Mestá, v ktorých sa narodil a zomrel, patrili v tom čase (od roku 1466) do Kráľovského Pruska, čo bolo špecifické územie uznávajúce zvrchovanosť poľského kráľa, ale inak majúce (v tom čase ešte) vlastný snem a vlastného správcu.
Kopernik, po ktorom je pomenovaný kráter na Mesiaci aj rádioaktívny prvok Copernicium (Cn), zomrel 24. mája 1543 vo Fromborku. Pochovaný bol v tamojšej katedrále pri oltári, ako bolo zvykom u kanonikov, nevedelo sa však pri ktorom. Poľskí archeológovia hľadali jeho hrob v katedrále mnoho rokov a 3. novembra 2005 oznámili, že v auguste nájdená lebka s veľkou pravdepodobnosťou patrila Mikulášovi Kopernikovi. Dôkazom má byť počítačová rekonštrukcia tváre v Ústrednom kriminalistickom laboratóriu vo Varšave.
Do konfliktu s cirkvou sa Koperník nedostal ani tak kvôli svojej heliocentrickej teórii, ako kvôli žene. Biskup ho obvinil s konkubinátu, nariadil mu prepustiť gazdinú, ktorú označil za jeho milenku, vyhnal ju z mesta a pripravoval kanonický proces.
Napriek tomu, že Kopernikovo dielo bolo v 16. storočí označené za kacírske a neskôr sa dostalo na Index zakázaných kníh katolíckej cirkvi, jeho myšlienky sa postupne presadzovali. V roku 1822 rozhodla príslušná komisia, že "tlačiť a vydávať knihy pojednávajúce o pohybe Zeme a pokoji Slnka podľa všeobecného názoru novších hvezdárov v Ríme je dovolené".
Po takmer 470 rokoch, 22. mája 2010, boli pozostatky Mikuláša Kopernika, ktoré objavili v roku 2005, znovu pochované v katedrále vo Fromborku s poctami ako pre hrdinu.
Kopernikove učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos.
Kopernikove poznatky o základných princípoch heliocentrickej sústavy zvečnil v astronomickom diele Commentariolus (1507-1515), dielo však bolo vydané až koncom 19. storočia. V roku 1543 uzrela svetlo sveta slávna Kopernikova kniha De revolutionibus orbium coelestium. V nej popísal heliocentrický model.
Kopernik sa narodil 19. februára 1473 v poľskom Toruni v Poľsku v rodine obchodníkov a úradníkov. Za vzdelanie vďačil svojmu strýkovi. V roku 1491 začal študovať na univerzite v Krakove, po štyroch rokoch pokračoval v Taliansku na univerzite medicíny a práva.
Bol to jeho magnum opus, životné dielo, na ktorom roky pracoval a ďalšie roky potom váhal, či je vôbec vhodné, aby ho vydal. Obával sa reakcií akademického sveta i cirkevných autorít. Mikuláš Kopernik dlho odolával naliehaniu priateľov, aby revolučný spis zverejnil. Nakoniec ho presvedčili a rukopis jeho diela sa dostal k norimberskému tlačiarovi Johannovi Petreiovi.
Zaujali ho myšlienky antického filozofa Aristarcha zo Samu, ktorý žil v 3. stor. pred n. l. Ten sa pokúsil vypočítať vzdialenosť Zeme od Mesiaca i Slnka a tvrdil, že Zem a ďalšie planéty obiehajú okolo Slnka. Vyhlásili za bezbožníka, keďže táto jeho teória protirečila Aristotelovmu učeniu.
V roku 1533 sa Kopernikove názory dostali do uší pápeža Klemensa VII. „Ten hlupák chce prevrátiť celé umenie astronómie!“ vyjadril sa v roku 1539 nelichotivo na adresu Kopernika Martin Luther. „Ale ako uvádza Písmo sväté, Jozue kázal zastaviť sa Slnku, nie Zemi!“ Našťastie, Kopernik si rýchlo získal aj priaznivcov. Norimberský teológ Andreas Osiander mu poradil, aby v úvode knihy zdôraznil, že ide o hypotézu.
Cirkev jeho teóriu spočiatku nebrala vážne. Až v roku 1616 sa Kopernikovo dielo dostalo na Index zakázaných kníh katolíckej cirkvi. Stalo sa tak potom, čo kardinál Bellarmine, žalobca Galileiho, vyhlásil, že „Zem je veľmi ďaleko od neba a sedí nehybne v strede sveta“.
Mikuláš Kopernik zomrel vo Fromberku 24. mája 1543. Traduje sa, že prvý výtlačok svojej revolučnej knihy dostal len niekoľko hodín pred smrťou.