V dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávame so správami o deťoch vystavených násiliu v domácom prostredí. Ak chceme týmto obetiam účinne pomôcť, je nevyhnutné porozumieť základným formám, prejavom a následkom týrania, zanedbávania a zneužívania detí. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku ekonomického zanedbávania dieťaťa, ktoré je súčasťou širšieho komplexu problémov známeho ako syndróm CAN (syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa).
Syndróm CAN a ekonomické zanedbávanie
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) možno definovať ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb. Zahŕňa rôzne formy násilia páchaného na deťoch, pričom sa viaže na rodinné prostredie, kde by sa dieťa malo cítiť najbezpečnejšie.
Definícia a formy CAN syndrómu
Syndróm CAN zahŕňa niekoľko foriem zlého zaobchádzania s deťmi:
- Týranie: Fyzické týranie predstavuje fyzicky zraňujúce konanie namierené proti dieťaťu, ktoré spôsobuje zranenia ako podliatiny, popáleniny, zlomeniny, otravy a iné. Môže ísť aj o tržné rany na hlave alebo Shaken Infant Syndrom (syndróm otraseného dieťaťa), ktorý nemusí mať vonkajšie príznaky.
- Zneužívanie: Zvláštnym prípadom zneužívania detí v rodine je sexuálne zneužívanie, ktoré zahŕňa akékoľvek pohlavné dotýkanie, styk, či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva. Sexuálne zneužitie môže byť kontaktné a nekontaktné, a zahŕňa aj obchodovanie s deťmi a komerčné sexuálne zneužívanie detí (CSEC - Commercial Sexual Exploitation of Children) pre sexuálne účely za finančnú či inú odmenu.
- Zanedbávanie: Zanedbávanie dieťaťa v rodine znamená, že dieťa nemá v náležitej miere a počas určitej, dlhšie trvajúcej doby uspokojované psychické potreby. Dlhodobé alebo obzvlášť hrubé zanedbávanie znamená týranie pasívneho charakteru.
Ekonomické zanedbávanie: Špecifická forma zanedbávania
Ekonomické zanedbávanie je forma zanedbávania, ktorá sa prejavuje vtedy, keď rodičia alebo opatrovníci dieťaťa zlyhávajú v zabezpečovaní základných finančných potrieb dieťaťa, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj.
Príklady ekonomického zanedbávania
Medzi konkrétne príklady ekonomického zanedbávania patria:
- Nedostatok jedla: Dieťa nedostáva dostatok jedla alebo výživné jedlo, čo vedie k podvýžive a zdravotným problémom.
- Nedostatok oblečenia: Dieťa nemá vhodné oblečenie pre rôzne poveternostné podmienky, čo ohrozuje jeho zdravie a bezpečnosť.
- Nedostatok zdravotnej starostlivosti: Dieťa nie je registrované u lekára, nemá prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti, očkovaniu alebo zubnej starostlivosti.
- Nedostatok vzdelania: Dieťa nie je zapísané do školy alebo mu nie je umožnené pravidelne navštevovať školu, čo obmedzuje jeho budúce možnosti.
- Nevhodné bývanie: Dieťa žije v nehygienických alebo nebezpečných podmienkach, ktoré ohrozujú jeho zdravie a bezpečnosť.
Prejavy a príčiny ekonomického zanedbávania
Ekonomické zanedbávanie sa prejavuje rôznymi spôsobmi, ktoré môžu mať vážne dôsledky na fyzický a psychický vývoj dieťaťa.
Prejavy ekonomického zanedbávania
- Fyzické: Podvýživa, nedostatočná hygiena, časté choroby, zranenia spôsobené nebezpečnými podmienkami.
- Psychické: Depresie, úzkosť, nízke sebavedomie, problémy s medziľudskými vzťahmi, poruchy správania.
- Sociálne: Izolácia od rovesníkov, problémy v škole, kriminalita.
Príčiny ekonomického zanedbávania
- Rodinné faktory: Nízky príjem, nezamestnanosť, finančné problémy, zadlženosť, zlé hospodárenie s financiami.
- Sociálno-ekonomické faktory: Chudoba, nedostatok dostupných služieb, sociálna izolácia, diskriminácia.
- Osobnostné faktory: Závislosť na návykových látkach, duševné ochorenia, nedostatok rodičovských zručností.
Dôsledky ekonomického zanedbávania
Následky ekonomického zanedbávania detí sú zničujúce a majú dlhodobý negatívny dopad na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa.
- Vážne narušenie osobnosti dieťaťa.
- Poškodenie psychického vývoja.
- Problémy v medziľudských vzťahoch.
- Zvýšené riziko kriminality v dospelosti.
- Horšie vzdelávacie výsledky a obmedzené pracovné príležitosti.
- Zvýšené riziko zdravotných problémov a kratšia dĺžka života.
Úloha sociálneho poradcu pri prevencii a riešení ekonomického zanedbávania
Sociálny poradca zohráva kľúčovú úlohu pri prevencii a riešení ekonomického zanedbávania. Je nevyhnutnou súčasťou sociálnej prevencie, nakoľko funguje ako opora, pomáha socializovať deti opäť do spoločnosti a snaží sa zabrániť ich ďalšiemu ubližovaniu.
Úlohy sociálneho poradcu
- Identifikácia: Sociálny poradca musí poznať všetky príznaky, ktoré indikujú poškodzovanie ľudskej dôstojnosti a identifikovať symptómy ekonomického zanedbávania.
- Ochrana: Jeho úlohou je určiť, potvrdiť a najmä zaistiť bezpečnosť dieťaťa, ktoré je ekonomicky zanedbávané. Sociálny poradca v prípadoch týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí pôsobí ako tretia strana, ktorá sa snaží porozumieť klientom na všetkých úrovniach a vždy háji záujmy obete.
- Pomoc a podpora: Sociálny poradca sa snaží prijímať také opatrenia na podporu, aby dieťaťu umožnilo eliminovať všetky negatívne vplyvy a dopady na jeho psychický a fyzický vývoj. Pre obete ekonomického zanedbávania vytvára určitý systém ochrany, ktorý je aktivovaný proti významnému poškodeniu ich emocionálneho vývoja. Ponúka služby starostlivosti o deti, ako doma, tak aj v alternatívnej domácej starostlivosti.
- Prevencia: Sociálny poradca sa aktívne podieľa na primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencii ekonomického zanedbávania. Podporuje výchovu a vzdelávanie o právach detí, zameriava sa na rodiny, v ktorých došlo alebo dochádza k týraniu, zanedbávaniu alebo zneužívaniu, a zamedzuje ďalšiemu násiliu alebo zneužívaniu dieťaťa.
- Spolupráca: Sociálny poradca spolupracuje s rôznymi inštitúciami a odborníkmi, ako sú školy, lekári, psychológovia, právnici a orgány činné v trestnom konaní, aby zabezpečil komplexnú pomoc a ochranu dieťaťa. Intenzívne komunikuje so zákonnými zástupcami dieťaťa, prípadne s orgánom SPODaSK, orgánmi činnými v trestnom konaní, obcou, prípadne subjektmi, ktoré vykonávajú v súvislosti s dieťaťom, resp. jeho rodinou, opatrenia SPODaSK.
- Empatia a rešpekt: Sociálny pracovník musí získať rešpekt od ľudí, ktorí dieťa zneužívali, pričom dieťaťu musí pomôcť eliminovať negatívne vplyvy týchto ľudí.
Formy prevencie
- Primárna prevencia: Zameriava sa na celú populáciu a jej cieľom je predchádzať vzniku násilia a zneužívania. Zahŕňa aktivity ako podporovanie výchovy a vzdelávania o právach detí, pozitívne rodičovstvo a budovanie zdravých rodinných vzťahov.
- Sekundárna prevencia: Zameriava sa na rizikové skupiny, ako sú rodiny s problémami, deti s poruchami správania alebo deti, ktoré boli svedkami násilia. Jej cieľom je včasná identifikácia a intervencia v prípadoch, kde hrozí riziko týrania, zneužívania alebo zanedbávania.
- Terciárna prevencia: Zameriava sa na obete násilia a jej cieľom je minimalizovať negatívne dopady a zabrániť opakovaniu násilia. Zahŕňa terapeutickú pomoc, rehabilitáciu a reintegráciu obetí do spoločnosti.
Možnosti pomoci deťom ohrozeným ekonomickým zanedbávaním na Slovensku
Na Slovensku existuje niekoľko inštitúcií a organizácií, ktoré sa venujú pomoci deťom ohrozeným ekonomickým zanedbávaním.
Inštitúcie a organizácie poskytujúce pomoc
- Centrá pre deti a rodiny (CpD): Poskytujú komplexnú starostlivosť o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine.
- Intervenčné centrá pre rodiny (ICpR): Zameriavajú sa na vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou, na ochranu detí ohrozených syndrómom CAN a na pomoc rodinám v kríze. ICpR poskytuje bezplatné sociálne poradenstvo, základné právne poradenstvo, sprostredkováva psychologickú a terapeutickú podporu. V prípade potreby, deťom z rodín sú sprostredkovávané podporné terapie ako canisterapia, arteterapia, ergoterapia, muzikoterapia či arteterapia.
- Linky detskej istoty: Poskytujú anonymnú a bezplatnú pomoc deťom v krízových situáciách.
- Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK): Zabezpečujú ochranu práv a záujmov detí, ktoré sú ohrozené.
- Neštátne subjekty: Fyzické alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú sociálne poradenstvo, sociálne služby ako napríklad pomoc obetiam domáceho násilia, a vykonávajú túto činnosť na základe povolenia. Kompetencie týchto subjektov upravuje zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zákon č. 305/2005 Z.z.
Legislatívny rámec ochrany detí pred násilím na Slovensku
Ochrana detí pred násilím je zakotvená v slovenskej legislatíve.
Zákony a predpisy
- Dohovor o právach dieťaťa (schválený v roku 1989 na Valnom zhromaždení OSN).
- Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.305/2005 Z. z.
- Zákon o rodine č.36/2005 Z. z.
- Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z. z.
- Trestný zákon č.300/2005 Z. z.
Zameranie sa na prevenciu a pozitívne rodičovstvo
Účinná prevencia a podpora pozitívneho rodičovstva sú kľúčové pre znižovanie výskytu ekonomického zanedbávania. Pozitívne rodičovstvo je správanie rodičov založené na najlepšom záujme dieťaťa, ktoré je výchovné, posilňujúce a nenásilné a ktoré poskytuje uznanie a vedenie vrátane stanovenia hraníc umožňujúcich plný rozvoj dieťaťa.
Zanedbávanie v kontexte rodinného násilia
Rodinné násilie môže mať rôznu podobu a špecifikom rodinného a domáceho prostredia je heterogenita jeho členov. Z hľadiska možného výskytu agresie treba prihliadať na súvislosti týkajúce sa veku a rodu.
Syndróm CAN ako komplexný problém
Najviac pozornosti v súvislosti s deťmi v domácom prostredí sa venovalo zlému zaobchádzaniu rodičov alebo vychovávateľov. Táto problematika je známa ako syndróm CAN. Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa možno tiež definovať ako poškodzovanie telesného, duševného i spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vznikne v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného správania rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Takéto poškodzovanie má závažné dôsledky pre rozvoj jedinca i v jeho spoločnosti.
Formy zlého zaobchádzania s deťmi podľa WHO
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) z roku 1999 rozlišuje päť základných foriem zlého zaobchádzania s deťmi:
- Fyzické týranie
- Sexuálne zneužívanie
- Nedbalosť a zanedbávanie
- Emocionálne týranie
- Vykorisťovanie
Zanedbávanie a jeho špecifiká
Nedbalosťou a zanedbávaním je nepozornosť alebo zanedbanie povinností vo všetkých oblastiach, o ktoré sa má starať opatrovateľ, ako je zdravie, vzdelanie, emocionálny vývin, stravovanie, ochrana a bezpečné podmienky pre život v rámci podmienok prístupných rodine alebo opatrovateľom. Zanedbávanie je vystavovanie dieťaťa ohrozeniu z hľadiska zdravia, fyzického, mentálneho alebo sociálneho vývinu.
Zanedbávanie dieťaťa v rodine znamená, že dieťa nemá v náležitej miere a počas určitej, dlhšie trvajúcej doby uspokojované psychické potreby. Dlhodobé alebo obzvlášť hrubé zanedbávanie znamená týranie pasívneho charakteru. Môže sa vyskytovať aj v situovaných rodinách s vysokou kultúrnou úrovňou a dobrou povesťou, kde profesionálne zaneprázdnení rodičia nedostatok času pre svoje dieťa nahrádzajú nadbytkom hračiek a peňazí.
Týranie dieťaťa v rodine
Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý problém čo do svojho vzniku, prejavov a dôsledkov. Nejde o jednorazový trest, ale o opakujúce sa násilie, ktoré je veľmi kruté, surové a bezohľadné. Dôvodom hrubosti a násilnosti páchaných na deťoch môže byť dysfunkčná rodina, časté používanie veľkého množstva alkoholických nápojov, drog, zlyhanie rodičov ako vychovávateľov, nereálne, neprimerané nároky a požiadavky na svoje deti. Týranie môže byť v aktívnej alebo pasívnej podobe. V aktívnej podobe ide o ponižovanie, zosmiešňovanie nadávky, posmech. Ďalej sú to nadmerné psychické tresty, šikanovanie, nútená izolácia zvlášť v tme, naháňanie strachu, ktoré môže viesť až k ťažkým duševným traumám.
Formy násilia
V súvislosti s násilím sa stretávame s pojmami ako týranie, zneužívanie, zanedbávanie.
- Fyzické násilie: Zahŕňa všetky akty násilia ako bitie rukou, palicou, remeňom, kopanie, pálenie cigaretou, oparenie vriacou vodou, priväzovanie k nábytku, ťahanie za vlasy, trhanie vlasov a spravidla ho sprevádza aj psychické týranie. Pri tejto forme môže dôjsť k spôsobeniu tržných rán, otrasu mozgu, miechy, zlomeninám, popáleninám a podobným zraneniam, neraz na hranici prežitia. Možno sem zaradiť aj úmyselné zanedbávanie starostlivosti o dieťa, ktoré často vedie k jeho zraneniu, ba niekedy až k smrti. Často (nie však vždy) ho identifikujeme aj podľa viditeľných stôp alebo následkov.
- Psychické násilie: Psychické násilie býva veľmi ťažko identifikovateľné a objektívne podložené dôkazmi. Jeho aktívnou formou sú nadávky, verbálne útoky na sebavedomie týranej osoby, opakované ponižovanie, zosmiešňovanie či zavrhovanie.
- Sexuálne násilie: Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú niekým (zneužívateľom) na obeti násilne vynútené, napr. ktorého cieľom je izolovať obeť od spoločnosti.
- Sociálne násilie: izolácia od širšieho spoločenstva, obmedzovanie slobody, zakazovaním akéhokoľvek spoločenského styku, kontaktu s okolím, čím izoluje ženu od vonkajšieho sveta. Patrí sem zabraňovanie vzdelávať sa, navštevovať rodinu, priateľov, zákaz pozerať televízor, čítať dennú tlač, navštevovať spoločenské podujatia, zablokovanie telefónu, uzamknutie v byte, obmedzovanie pohybu v byte. Vyžaduje absolútnu kontrolu nad všetkým, čo žena robí, s kým sa stretáva.
- Ekonomické násilie: odmietnutie alebo minimalizácia finančnej podpory, bránenie zamestnať sa a mať vlastný príjem, nútenie k odchodu zo zamestnania. ničenie majetku a osobných vecí Pri ekonomickom násilí ide o snahu udržať osobu vo finančnej závislosti. Charakteristický je teda nerovný prístup k finančným zdrojom.
Štatistiky a ekonomické aspekty
Štatistiky ukazujú, že medziročne sa počet detí v hmotnej núdzi na Slovensku znížil o 10,1 tisíca. Ku koncu júla tohto roka sa v hmotnej núdzi nachádzalo 48,7-tisíca detí. Oproti júnu tohto roka išlo o pokles o 870 detí. V systéme hmotnej núdze bolo aj 4,7 tisíca bezdetných dvojíc a 9,7 tisíca sociálne odkázaných dvojíc s jedným až štyrmi deťmi.
Výchova dieťaťa od narodenia až po dospelosť sa podľa odborníka na financie pohybuje v rozmedzí 50-tisíc až 80-tisíc eur. Náklady rodičov stúpajú už pred narodením a pokračujú počas celej výchovy, vrátane nákladov na vzdelávanie, mimoškolské aktivity a neskôr aj na štúdium na vysokej škole.
Sociálni pracovníci a ich práca v teréne
Sociálnym úradom pribúda podnetov, ktoré oznamujú hrubé zanedbávanie starostlivosti o deti, prípadne jeho týranie. Preverujeme všetky podnety, ale, našťastie, prevažná väčšina je nepotvrdená. Súhlasím s tým, že nárast podnetov súvisí aj s vyšším záujmom verejnosti, ale najmä s osvetou. Už niekoľko rokov máme zavedenú služobnú pohotovosť sociálnych pracovníkov, ktorá funguje 24 hodín denne, teda aj po pracovnom čase, počas víkendov a sviatkov. Keď sa podnet k nám dostane, sociálny pracovník na základe opísaného problému vyhodnotí situáciu, či ide o vážnu mieru ohrozenia dieťaťa alebo je to vec, ktorú môže vykonať zajtra alebo pozajtra v rámci plánovania činnosti. Ak je vážne podozrenie na ohrozenie života a zdravia dieťaťa, sociálny pracovník ide na návštevu rodiny alebo prostredia, kde sa nachádza. Na mieste, priamo v teréne, hovoríme s dieťaťom, rodičmi, ďalšími prítomnými. Ak je podozrenie na týranie dieťaťa, sociálny pracovník robí kroky na izoláciu agresora od dieťaťa a zabezpečenie bezpečného prostredia pre dieťa a odbornej pomoci. Ak ide o zanedbávanie starostlivosti o deti, nastupuje fáza dôkladného zisťovania, overovania informácií, konzultujeme s odborníkmi, pediatrami, školskými zariadeniami, kontaktujeme samosprávu, zisťujú sa informácie o rodine, aké skúsenosti s rodinou má samospráva. Treba zistiť, v akej situácii bola rodina v minulosti a teraz a aký by mohol byť ďalší vývoj. Priebežne sa sleduje situácia v rodinnom prostredí, rodinu navštevujeme. Robia sa pohovory s deťmi, dospelými, poskytuje sa odborné poradenstvo. Zvažuje sa, vyhodnocuje, aké sú možnosti a záujem rodiny aktívne riešiť situáciu. Spolu s ďalšími subjektmi, najmä so samosprávami, sa plánuje ďalšia práca s rodinou. Zisťujú sa bytové podmienky, hygienické podmienky, ekonomická a sociálna situácia rodiny, aký je príjem rodiny, aké sú vzťahy a komunikácia medzi jednotlivými členmi rodiny.
Ak zistíme problémy, poskytujeme poradenstvo. Tam, kde je zlá ekonomická situácia, zvyčajne trpí aj hygiena, nielen osobná, ale aj hygiena ošatenia, môže sa tiež vyskytovať ohrozenie výživy, keď dieťa je len na suchej strave. Stávajú sa aj prípady, že deti chodia po dedine a pýtajú si jesť. Hrubé zanedbanie starostlivosti je aj to, keď sa rodič o dieťa nezaujíma, ignoruje ho. Často od ľudí počujeme, že dieťa žije v chudobných pomeroch. Sociálni pracovníci často zvažujú, kde je hranica ohrozenia zdravého vývoja dieťaťa. Ak má dieťa jedny topánky a sveter, ale rodičia ho ľúbia, v rodine sú dobré vzťahy, dieťa je najedené, rodičia sa usilujú zabezpečiť ho v rámci možností, chudoba nie je dôvodom na vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia. Nemôžeme všetky deti z ekonomicky slabých rodín vziať a dávať do detských domovov. Sociálny pracovník musí na návštevách zistiť a odpozorovať, či rodič deti miluje, či sú tam silné väzby - aj keď jedia veľmi skromne, nehladujú a je záujem starať sa o dieťa.
Aj v rodine, kde ekonomická situácia nemusí byť zlá, sa môže vyskytovať alkoholizmus či psychiatrické ochorenie. V rodine môže byť aj typický agresor. Mali sme aj také rodiny, obaja rodičia boli zamestnaní, pre verejnosť to bola slušná domácnosť, ale otec bol agresor. Je to rozdielne. V niektorých rodinách bývajú preľaknutí, čo sa deje, prežívajú pocit hanby. Tie sú väčšinou ochotné spolupracovať. Snažíme sa ich získať pre spoluprácu, hovoríme, že sa ideme s nimi rozprávať, poskytnúť pomoc, poradiť. Iní sú možno podráždení, ale dá sa vycítiť, že je to ich spôsob obrany a ochrany samého seba. Tiež prežívajú nejaký strach, hanbu, ale reagujú skôr útočne. Ale sociálni pracovníci sú dostatočne vybavení schopnosťou a zručnosťou komunikovať aj s rizikovým klientom, aj s klientom, ktorý je agresívny. Situáciu nevyhrocujeme, treba sa pokúsiť ju zvládnuť. Ak nemôžeme byť v domácnosti spolu s jej členmi, aby sme zistili to, čo potrebujeme, treba domácnosť opustiť a využiť ďalšie prostriedky, ktoré máme, aby sme sa k dieťaťu a informáciám dostali. Sociálni pracovníci nechodia do rodín za asistencie príslušníkov polície, ale táto možnosť tu je a niekedy ju aj využívame. Máme rodiny, pri návštevách ktorých požiadame o asistenciu štátnu alebo mestskú políciu. Sú aj také prípady. Vtedy si predvolávame rodičov na úrad, dieťa tiež môžeme navštíviť v školskom prostredí a tam získať informácie, ako sa dieťa cíti doma, ako sa k nemu správajú rodičia, ako sú zabezpečované jeho potreby. Horšie je to v prípadoch malých detí, ktoré ešte nechodia do školy. Rodiny, kde by bolo vážne podozrenie na zanedbanie starostlivosti o dieťa a nedostali sme sa tam, teraz nemáme. Nie. Polícia môže vstúpiť do bytu násilím len vtedy, ak je niekto priamo ohrozený a počuť krik, plač. Sociálni pracovníci sú zvyčajne privolaní po takom vstupe, ak je na to dôvod.
Fyzické týranie sa dá odhaliť na základe znakov na tele, lekárskej správy. Stopy po fyzickom násilí môžu vidieť učitelia, príbuzní, priatelia. Horšie je psychické týranie a pohlavné zneužívanie. Tam treba aktívnu spoluprácu obete, dieťaťa. Niektoré deti to vedia skrývať, nehovoria o tom. V takých prípadoch úzko spolupracujeme s lekármi, odborníkmi, psychológmi. Usilujeme sa viesť druhého rodiča, aby situáciu aj s dieťaťom riešil a snažíme sa pomôcť im pri osamostatnení sa. Ale každý prípad je individuálny. Najhoršia je naozaj situácia detí, ktoré nechodia do školy alebo školského zariadenia. Lebo odtiaľ máme najčastejšie správu, či dieťa chodí hladné, špinavé, učitelia by si tiež mali všímať, aj si všímajú, psychiku, zmeny správania sa dieťaťa, čo môže svedčiť o násilí, ktoré sa na ňom pácha. Za zhoršením prospechu alebo agresivitou a neprimeraným správaním môže byť niečo, s čím si dieťa nevie poradiť a ubližuje mu to. Problém je väčšinou dozvedieť sa to. A to aj napriek tomu, že podnet môže, ba musí dať ktokoľvek, kto sa dozvie, že dieťaťu sa deje nejaká neprávosť a je nejakým spôsobom ohrozené. Veľké možnosti má aj samospráva. Niektoré veľmi dobre spolupracujú, sú aktívne a pomáhajú nám, inde sú rezervy.
Mali sme prípady dievčat, ktoré boli pohlavne zneužívané. V jednom prípade sa dievča zverilo svojmu priateľovi a ten inicioval konanie. V inom prípade sa dievča zverilo kamarátke a tá svojej mame. Niektoré dievčatá išli do zariadenia, pretože neboli podmienky na ich umiestnenie v širšej rodine a matky neboli schopné odísť od partnera, niektoré šli do náhradnej rodinnej starostlivosti. Keď dievča pri rozhovore aj v prítomnosti psychologičky povedalo, že do rodiny sa za nijakých okolností nevráti, lebo sa bojí, tak sme hneď vybavovali umiestnenie v náhradnej starostlivosti a podávali návrh na vydanie predbežného opatrenia. Boli aj situácie, že dieťa sa odmietlo stretnúť s rodičom. Rodičov samozrejme potom kontaktujeme, pozývame na pohovor. Dávame oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Sú tiež prípady, keď otec pácha násilie na matke a deti sú toho svedkami. Z nášho pohľadu sú aj tieto deti obeťami, lebo sa to týka ich zdravého psychického vývoja a taká situácia je ohrozujúca. Vtedy hovoríme s matkou, snažíme sa jej pomôcť riešiť situáciu - či už odísť, alebo podať trestné oznámenie. Ak to matka neurobí, podávame oznámenie my. Matka niekedy aj súhlasí, že bude vypovedať, ale nevie si predstaviť, že by ona mala byť tým, kto podá oznámenie. Sú aj také prípady, že matky nakoniec odmietli vypovedať alebo zmenili výpoveď. Ale oznámenie rozhodne treba podať a veci preverovať. Obete väčšinou dlho nehovoria, v rodinách tiež funguje fenomén hanby, takže stane sa, že rodina vie, ale skrýva to.
Na správne vyhodnotenie situácie a zvolenie postupu nestačí len to, čo povie dieťa. Sociálny pracovník sleduje nielen slová, ale aj celkové správanie sa dieťaťa, jeho mimiku, prejav. Snaží sa vyhodnotiť vzťah rodič-dieťa, situáciu v rodine. Preto sa pokúša získať všetky dostupné informácie. Niektoré deti v takých závažných veciach aj klamali, bol to prejav ich vzdoru voči rodičom. Sociálni pracovníci môžu v záujme ochrany života a zdravia umiestniť dieťa do domova alebo krízového strediska aj bez zabezpečovania nutných dokladov. Stačí, že je podaný na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré má byť súdom vydané do 24 hodín. Robí sa tak v prípadoch, keď ide o dieťa, na ktorom bolo páchané násilie, bolo hladné, smädné, unavené. Samozrejme, že sme neistí. Aj v teréne sme dvaja, na úrade sa radíme viacerí, požiadame o radu psychológov. V tomto je tá práca veľmi ťažká a náročná na odbornosť a osobnostné kvality. Celý deň pracujete s emóciami ľudí a ťažkými osudmi. Dostávajú sa k vám informácie, ktoré bolia. Musíte vedieť pracovať s klientom tak, aby ste si získali jeho dôveru, ale aby vás jeho osud zároveň nevtiahol príliš hlboko a aby emócie neprekryli ratio. Fáza, keď sa musíte rozhodnúť, je veľmi ťažká. Všetko ide veľmi rýchlo, niet času. A tam nesie zodpovednosť každý sám. Rozhodujeme o životoch - o deťoch i rodičoch. Všeobecne sa hovorí, že je nás málo. Odborníkov máme, ale potrebujeme ich viac.
tags: #ekonomicky #zanedbane #dieta