Elvis Aaron Presley, známy ako Elvis Presley (* 8. január 1935, Tupelo, Mississippi - † 16. august 1977, Memphis, Tennessee) bol americkým spevákom a hercom. Patrí medzi kultúrne ikony a je považovaný za „Kráľa rokenrolu“.
Elvis Aaron Presley sa narodil Vernonovi a Gladys Presleyovcom v dvoj-izbovom dome v Tupele, v štáte Mississippi 8. Januára 1935. Jeho dvojča, Jessie Garon, zomrel 6 hodín po pôrode a tak vyrastal Elvis ako jedináčik. Rodina navštevovala kostol letničného kresťanského hnutia, Assembly of God, kde mladý Elvis získaval svoju počiatočnú hudobnú inšpiráciu. Vernon často striedal zamestnanie, rodina nemala dostatok prostriedkov a často sa musela spoliehať na susedov, či na vládnu potravinovú pomoc. V septembri 1941 nastúpil Presley do prvej triedy na základnú školu, East Tupelo Consolidated, kde ho učitelia považovali skôr za „priemerného žiaka“. Svoje prvé verejné vystúpenie mal ako desaťročný, dňa 3. októbra 1945, na speváckej súťaži Mississippi-Alabama Fair and Dairy Show, spieval na nej pieseň amerického country speváka Reda Foleya, „Old Shep“, a obsadil s ňou piate miesto. O niekoľko mesiacov neskôr dostal Elvis Presley k narodeninám svoju prvú gitaru. Hodiny cvičenia hry na gitare dostával od dvoch strýkov a pastora v ich kostole. V septembri 1946 nastúpil Presley do šiestej triedy do novej školy v Milam. Nasledujúci rok začal v škole spievať a hrať na gitare. Často si ho doberali ako „odcudzené decko“, ktoré hralo hillbilly music. Hillbilly je termín pre ľudí, ktorí žijú vo vidieckych, horských oblastiach Spojených štátov. Presley bol fanúšikom Mississippi Slima, speváka hillbilly, ktorý mal koncom 40. rokov v Tupele v rádiu WELO rozhlasovú reláciu a nahrával u Tennessee Records. Slimov mladší brat, jeden z Presleyho spolužiakov, Elvisa opisoval ako „blázna do hudby“. Od Slima sa Presley učil akordové techniky. Keď mal jeho chránenec 12 rokov, Slim mu naplánoval dve vystúpenia. V novembri 1948 sa rodina Presleyovcov presťahovala do Memphisu v štáte Tennessee. Elvis sa zapísal na Gymnázium L. C. Humesa. V ôsmom ročníku dostal z hudobnej výchovy C. Keď mu učiteľ hudby povedal, že na spev nemá talent, zobral si gitaru a zaspieval vtedajší hit „Keep Them Cold Icy Fingers Off Me“. Zvyčajne býval dosť plachý na to, aby otvorene vystupoval a občas ho spolužiaci šikanovali za to, že je „mamičkin chlapec“. V roku 1950 začal Elvis na gitare cvičiť pod vedením jeho suseda, o dva roky staršieho amerického hudobníka Lee Densona. Počas svojej mladosti začal Presley vynikať medzi svojimi spolužiakmi hlavne svojou výstrednosťou. Nechal si narásť bokombrady a upravoval si vlasy. Často sa vyskytoval na Beale Street, na významnom mieste v histórii Memphisu, ktoré bolo srdcom prosperujúcej miestnej bluesovej scény. Elvis bol obdivovateľom divokého, honosného oblečenia od firmy Lansky Brothers. V poslednom ročníku strednej školy sa obliekal len do šiat od tejto značky. Podľa vlastných slov, v škole veľmi populárny nebol. Vždy, keď sa snažil na seba ako hudobník upozorniť, skončilo to prepadákom. V roku 1953 ho prihlásili do talentovej speváckej šou, ktorú pravidelne usporiadala jeho stredná škola a vystúpil na nej s piesňou „Till I Waltz Again with You“ od popovej speváčky Teresy Brewerovej. Po tomto výstupe mal úspech, ktorý mu v škole a v jeho okolí napravil reputáciu. Presley, ktorý nevedel čítať noty, hral podľa ucha. Navštevoval americké obchody s gramofónovými platňami, v ktorých boli jukeboxy s posluchovými kabínkami. Poznal všetky piesne amerického speváka Hanka Snowa a miloval nahrávky aj iných country spevákov ako bol Roy Acuff, Ernest Tubb, Ted Daffan, Jimmie Rodgers, Jimmie Davis a Bob Wills. Na Elvisov baladický prednes mal najväčší vplyv južanský gospelový spevák, Jake Hess, ktorý bol jedným z jeho obľúbených interpretov. Presley bol pravidelným členom publika v centre mesta na každý mesiac konajúcej sa akcii All-Night Singings, kde mnohé z bielych gospelových skupín, ktoré vystupovali, odrážali vplyv afroamerických spirituálov. Počúval regionálne rozhlasové stanice, ako bola napríklad WDIA, ktoré hrali to, čo sa vtedy nazývalo „race records“: spirituály, blues a vtedy moderné synkopické zdôraznenie „off“ beatu, backbeat-heavy rhythm and blues. Ako niektorí jeho súčasníci, mohol navštevovať bluesové podniky iba počas nocí, ktoré boli určené výlučne pre biele publikum. Mnohé z jeho budúcich nahrávok boli inšpirované miestnymi černošskými hudobníkmi ako boli Arthur Crudup a Rufus Thomas. B.B. King si spomínal, že Elvisa Presleyho poznal ešte predtým, ako bol populárny.
V roku 1948 sa presťahoval s rodičmi do Memphisu v štáte Tennessee a Elvis tam absolvoval v roku 1953 Humesovu Vysokú Školu. Na Elvisa pôsobil pop a country tej doby, hudba, ktorú počul v kostoloch a čierne R&B ktoré počúval na historickej Beale Street ako Memfiský teenager.
V auguste 1953 sa Elvis Presley nahlásil do Memphis Recording Service, spoločnosti ktorú mal Sam Phillips ešte predtým, ako založil hudobné vydavateľstvo Sun Records. Elvis si chcel zaplatiť za čas v štúdiu, kde chcel nahrať obojstranný acetátový disk so skladbami: „My Happiness“ a „That's When Your Heartaches Begin“. Neskôr tvrdil, že vyrobiť nahrávky chcel ako darček k narodeninám pre svoju matku a zaujímalo ho aj to, ako by mohol „znieť jeho spev“. Medzitým Phillips intenzívne hľadal niekoho, kto by mohol širšiemu publiku predviesť zvuk černošských hudobníkov, na ktorých sa v spoločnosti Sun zameral. V júni získal demonahrávku od Jimmyho Sweeneyho, na ktorej bola balada „Without You“, o ktorej si pomyslel, že by mohla byť pre Presleya vhodná. Elvis, ktorý mal vtedy sotva osemnásť rokov ale v štúdiu veľmi nepresvedčil. Aj napriek tomu Phillips požiadal Presleyho, aby zaspieval iné piesne. Ovplyvnený tým, čo počul, napokon prizval dvoch miestnych hudobníkov, gitaristu Winfielda „Scottyho“ Moora a basgitaristu Billa Blacka, aby prišli spolu s Presleym na nahrávanie. Nahrávanie, ktoré sa konalo večer až do neskorej noci dňa 5. júla, sa napokon ukázalo ako úplne neproduktívne. Keď sa všetci už chystali predčasne všetko ukončiť a ísť domov, Presley zaspieval bluesovú pieseň z roku 1946 od Arthura Crudupa, „That's All Right“. Moore na to spomína slovami: „Zrazu Elvis začal spievať tú pieseň, skákať okolo a šialiť sa ako blázon a potom Bill vzal basu a tiež sa začal správať ako blázon a aj ja som s nimi začal hrať“. Phillips to rýchlo začal nahrávať, lebo práve toto bol ten zvuk, ktorý hľadal. O tri dni neskôr zahral vo svojej šou Red, Hot and Blue pieseň „That's All Right“ populárny diskdžokej z Memphisu Dewey Phillips (nebol so Samom Phillipsom príbuzný). Záujem poslucháčov spôsobil, že Phillips si nahrávku púšťal opakovane počas zvyšných dvoch hodín svojej show. Pri rozhovore s Presleym vo vysielaní sa ho Phillips spýtal, akú strednú školu navštevoval a chcel od neho, aby pre mnohých volajúcich, ktorý si mysleli, že je černoch, objasnil aj akú má farbu pleti. Počas niekoľkých nasledujúcich dní trio nahralo bluegrassovú pieseň Billa Monroea, „Blue Moon of Kentucky“, opäť v osobitom štýle a s použitím echo efektu, ktorý Sam Phillips nazval „slapback“. Hudobné trio spolu prvýkrát verejne hralo dňa 17. júla 1954 v klube Bon Air. Neskôr v tom istom mesiaci sa predstavili na pódiu na amfiteátri Overton Park Shell ako predkapela Slima Whitmana. Tam Elvis premiérovo spropagoval „Gumené nohy“, svoj typický pódiový tanečný pohyb. Kombinácia jeho silnej odozvy na rytmus a nervozita viedla Presleyho k tomu, že počas vystúpenia triasol nohami. Skoro potom Moore a Black opustili svoju pôvodnú kapelu, aby mohli pravidelne hrať s Presleym a diskdžokej/promotér, Bob Neal, sa stal ich manažérom. Od augusta do októbra často hrávali v klube Eagle's Nest, ktorý bol tanečným miestom v meste Memphis. Keď Presley hral, tínedžeri vybehli z bazéna, aby zaplnili klub a potom znova odišli k bazénu, keď opäť hrala domáca westernová swingová kapela. Elvisove sebavedomie na pódiu stúpalo. Podľa Moora „jeho pohyb bol prirodzenou vecou, ale bol si tiež veľmi vedomý toho, že vyvoláva reakciu. Ak raz niečo urobil, potom to veľmi rýchlo rozvinul“. Uprostred týchto živých vystúpení sa Elvis vrátil do Sun štúdia, kde pokračoval v nahrávaní. Dňa 2. októbra jediný raz vystúpil v populárnom nashvillskom rozhlasovom programe zameranom na country music, Grand Ole Opry. V novembri 1954 vystúpil Presley v šou Louisiane Hayride, hlavnom a dobrodružnejšom rivalovi Opry. Reláciu vysielalo 198 rozhlasových staníc v 28 štátoch. Jeho nervózny prvý set vyvolal tlmenú reakciu. Druhý set, ktorý bol lepšie komponovaný a energickejší mal nadšenejšiu odozvu. Krátko po predstavení Hayride bol Presley prizvaný na ročné vystúpenia, ktoré sa konali v sobotu večer. Za 8 dolárov predal svoju starú gitaru a kúpil si za 175 dolárov gitaru Martin (v roku 2023, po prepočte je to 2000 dolárov) a jeho trio začalo hrať v ďalších štátoch únie, vrátane Houstonu v Texase a Texarkany v Arkansase. Prvé televízne vystúpenie mal Presley vo vysielaní stanice KSLA-TV Louisiana Hayride. Čoskoro nato neuspel na konkurze do programu Arthur Godfrey's Talent Scouts v televíznej sieti CBS. V januári Neal podpísal aj formálnu manažérsku zmluvu s Presleym a upozornil na neho holandsko-amerického hudobného podnikateľa a manažéra talentov, Colonela Toma Parkera. Neal Parkera považoval za najlepšieho propagátora v hudobnom biznise. Mal za sebou úspešné menežovanie top country hviezdy Eddyho Arnolda, a práve spolupracoval s novou country hviezdou. spevákom, Hankom Snowom. Do augusta vydavateľstvo Sun vydal desať nahrávok na ktorých boli ako účinkujúci oficiálne uvedení „Elvis Presley, Scotty a Bill“. najnovšie nahrávky obsahovali bubeníka. Niektoré z piesní, ako napríklad „That's All Right“, boli žánrovo jedným novinárom z Memphisu označené ako „R&B idiom černošského poľného jazzu“; iné, ako napríklad „Blue Moon of Kentucky“, boli „viac pod vplyvom country“, „no v oboch bolo badať zvláštne zmiešanie dvoch rôznych hudieb“. Táto zmes štýlov sťažovala Presleymu nájsť vhodne hudobne zamerané rozhlasové stanice. Podľa Neala by takúto hudbu veľa diskdžokejov s country hudbou nehralo, pretože Presley znel príliš černošsky a žiadna zo staníc hrajúcich R&B by sa jeho nahrávok nedotkla, pretože „znel príliš ako hillbilly“. Táto žánrová zmes sa v roku 1953 preslávila ako „rockabilly“. V auguste 1955 Presley obnovil Nealovu manažérsku zmluvu a súčasne vymenoval Parkera za svojho špeciálneho poradcu. Skupina si pripravila rozsiahly plán na koncertné turné. Neal na to spomínal: „Bola to desivá reakcia, ktorá k nám prišla k Elvisovi od dospievajúcich chlapcov. Mnoho z nich ho zo žiarlivosti prakticky znenávidelo. V niektorých mestách v Texase sa stávalo, že sme sa museli uistiť, že máme policajnú ochranu, pretože nám reálne hrozilo, že sa ho niekto pokúsil napadnúť“. Trio sa stalo kvartetom, keď sa k nim ako riadny člen pripojil bubeník z programu Hayride, Fontana. V polovici októbra odohrali niekoľko koncertov ako predskupina Billa Haleyho, ktorý mal v predchádzajúcom roku hit číslo jedna, skladbu „Rock Around the Clock“. Začiatkom novembra, Na Country Disc Jockey Convention, bol Presley zvolený za najsľubnejšie sa rozvíjajúceho mužského umelca roka. Po tom, ako im tri veľké vydavateľstvá ponúkli až 25 000 dolárov, Parker a Phillips uzavreli 21. novembra dohodu s RCA Victor, aby získali zmluvu so spoločnosťou Presley's Sun za bezprecedentných 40 000 dolárov. Vtedy 20-ročný Elvis Presley, bol z právneho hľadiska v USA ešte maloletý, takže zmluvu za neho podpísal jeho otec. Parker sa dohodol s majiteľmi Hill & Range Publishing, Jeanom a Julianom Aberbachovcami, na vytvorení dvoch entít: Elvis Presley Music a Gladys Music, ktoré budú riadiť všetky nové materiály nahrané Elvisom Presleym.
V roku 1954 začal svoju spevácku kariéru s legendárnou značkou Sun Records v Memphise. Na konci roku 1955 bola jeho nahrávacia zmluva predaná spoločnosti RCA Victor. V roku 1956 bol medzinárodnou senzáciou. So zvukom a štýlom ktorý unikátne kombinoval rozličné hudby, ktoré ho ovplyvňovali, prerazil sociálne a rasové bariéry tej doby, uviedol úplne novú éru Americkej hudby a populárnej kultúry.
V roku 1956 urobil Elvis svoj debut s prvým so svojich šiestich vystúpení v Stage Show, čo bol program vysielaný raz do týždňa uvádzaný Tommym a Jimmym Dorseyovcami. Pokračoval dvoma vystúpeniami v Show Miltona Berleho. V tom druhome vystúpil s pesničkou Hound Dog, ktoré bolo tak provokatívne (na tú dobu), že vyústilo do národného škandálu. Elvis sa potom objavil v Show Steva Allena, kde si Allen urobil žart zo senzácie v Berlovej Show tým, že obliekol Elvisa do Smokingu, odstránil jeho obvyklé fyzické krúženie a spieval so zmeneným textom. Ed Sullivan raz povedal, že by nikdy nemal kontroverzného speváka vo svojej vysoko hodnotenej show, ale to bolo pred týždňom, keď Elvisove vystúpenie v Show Steva Allena prekonalo sledovanosť Sullivanovej show. Sullivan zaplatil Elvisovi $50,000 aby urobil tri vystúpenia v jeho show, čo bolo v tej dobe viac peňazí, ako kedy bolo zaplatené za vystúpenie. Keď tam Elvis vystúpil tretí krát v Januári 1957, Ed Sullivan ho prekvapil tým, že na kameru povedal, že nikdy nemal lepší skúsenosť s vystúpením známej osobnosti a povedal „Chcel by som povedať Elvisovi a krajine, že toto je skutočne slušný a skvelý chlapec.“ Bolo to práve na tomto vystúpení, keď bol Elvis prvý krát ukázaný len od pásu hore.
Elvisove ďalšie vystúpenie bolo v roku 1960, keď Frank Sinatra dal svojej show tému „Vitaj doma, Elvis“, aby ohlásil Elvisov návrat z armády. Elvisovi bolo zaplatené $125,000 aby vystupoval - čím sa opäť zapísal do histórie.
Elvis hral v 31 filmoch ako herec a ďalšie dva hrali v kinách ako koncertné dokumentárne filmy. Všetky mali obrovský finančný úspech. Niekoľko rokov bol najvýnosnejší a najlepšie platený herec. Jeho dva najviac kritikmi vítané filmy, Jailhouse Rock (1957) a King Creole (1958), sa stali klasikou svojej éry. Jeho filmy a koncertné záznamy sú dnes stále púšťané v televíziách, požičiavajú a predávajú sa. Niektoré z jeho najlepších piesní sú s jeho filmov. Jedenásť z jeho soundtrackov bolo medzi prvou desiatkou, z toho štyri boli na prvom mieste. Soundtrack pre G.I. Blues (1960) bol na prvom mieste 10 týždňov a ostal v prvej stovke 111 týždňov (to sú 2 roky, 1 mesiac a 3 týždne). Album pre Blue Hawaii bol prvý 20 týždňov a medzi prvou stovkou bol 79 týždňov ( 1 rok, 6 mesiacov a 3 týždne).
Elvisove tri televízne špeciály - Elvis (1968), Elvis: Aloha z Havaja (1973) a Elvis na koncerte (1977) - stáli medzi najvyššie hodnotenými špeciálmi svojej doby. Jeho prvý špeciál, Elvis, je jeden s kritikmi najviac vítaných všetkých dôb. Jeho druhý špeciál, Elvis: Aloha z Havaja, pozeralo 1 až 1,5 miliardy ľudí v 40 krajinách a zapísal sa do televíznej histórie. V Amerike ho sledovalo viac domácností ako prvé kroky na mesiaci.
Keď sa Elvis vrátil na pódium po svojom úspešnom televíznom špeciáli a ukončení filmovej zmluvy, otvoril v Medzinárodnom hoteli v Las Vegas v lete 1969 štvor týždňovú akciu, ktorá zlomila všetky rekordy návštev v Las Vegas. Vrátil sa tam o niekoľko mesiacov neskôr, na začiatku roku 1970, počas slabej zimnej sezóny, a prekonal svoj vlastný rekord v návštevnosti. Hneď potom prišlo ďalšie rekordistické vystúpenie v Astrodóme v Houstone, kde Elvis hral pre celkom 207,494 ľudí. Elvis zobral svoje prepracované živé vystúpenie na cestu v neskoršej časti roku 1970 ako svoje prvé turné od roku 1957. Počas roku 1970 Elvis prešiel Ameriku, pričom lámal rekordy v predaji lístkov a pokračoval hrať jedno alebo dve predstavenia v Las Vegas. V tomto úspešnom období urobil Elvis v roku 1972 štyri vypredané predstavenia v Madison Square Garden. Počas týchto koncertových rokov od roku 1969 až po 1977, Elvis urobil takmer 1,100 koncertov.
Elvis Presley bol známy tým, že daroval Cadillaky, peniaze, šperky, často na momentálny podnet. Ale jeho pravá hĺbka jeho štedrosti nieje všeobecne známa. V roku 1961 urobil Elvis benifičný koncert v Bloch Arena na Havaji, ktorý zarobil cez $65,000 na výstavbu pamätníku na Pearl Harbor. Pamätník sa otvoril o rok neskôr. Vstupné na jeho druhý špeciál bolo dobrovoľné. $75,000 zo zárobku išlo pre Kui Lee Rakovinový Fond na Havaji. Každý rok dával Elvis $1,000 každej z 50 Memfiských charitatívnych fondov, ale robil aj veľa iných charitatívnych dotácií. Za svoj život ticho platil nemocničné účty, kupoval domy, podporoval rodiny, platil dlhy atď. priateľom, rodine ale aj úplným neznámym. Dnes existuje Charitatívny Fond Elvisa Presleyho. Väčšina Elvisových fanklubov pokračuje v tradícii dávania a väčšina má charitatívne snahy.
Graceland, Elvisov domov a útočisko na 20 rokov, jeden s najnavštevovanejších domovov v dnešnej Amerike, teraz láka okolo 600,000 návštevníkov ročne. Po Bielom dome je to najobľúbenejší domov Ameriky.
Boli navrhnuté dve podobizne - jedna Elvis z roku 1950 ako mladý rocker s druhá ako koncertová superhviezda z jeho Havajského špeciálu. Po celej Amerike boli rozoslané hlasovacie lístky. Cez 1,2 milióna hlasov rozhodlo o mladom rockerovi. Známka bola vydaná 8. Januára 1993, s ceremóniami v Gracelande. Elvisovská známka je najviac publicitovaná známka v histórii a je najpredávanejšia pamätná známka. Bolo vytlačených 500 miliónov, 3 krát viac ako obvykle pre pamätné známky. Tiež vydalo známky s Elvisom.
V roku 1984 bola Elvisovi udelená Handy Award od Blues Federácie za to, že „blues žil v jeho hudbe“. Akadémie country hudby udelila v roku 1984 prvé ocenenie Elvisovi z vplyv na country. V roku 1986 bol medzi prvými, čo vstúpili do rockovej siene slávi. V roku 1987 bol poctený prvým posmrtným predaním Ceny za Zásluhy od American Music Awards. V roku 1998 dostal najvyššiu poctu Asociácie Country Muziky, bol zaradený do Siene Slávy Country. V roku 2001 bol zaradený do Siene Slávy Spirituálnej Hudby. S touto poctou sa Elvis stal prvým človekom, ktorý sa stal členom všetkých týchto siení slávy.
Teraz je okolo 625 aktívnych Elvisovských fanklubov. Elvisova popularita je stále vysoká. 16. Augusta 1997 hral Elvis cez video na koncerte v Memfise. Naživo ho sprevádzalo cez 30 pôvodných členov kapely a Memfiský symfonický orchester. Hrali pred davom fanúšikov z celého sveta, aby si pripomenuli 20. výročie Elvisovej smrti. Elvis zlomil rekord zisku v koloseu. Tento koncert bol prototyp pre 1998/99 turné. Stal sa tak prvým, kto robí turné naživo po svojej smrti. V Marci 1998 turné obsahovalo tri vystúpenia v Radio City Music Hall v New Yorku. V Auguste 1998 bol Elvisov „návrat“ do Las Vegas. V Januári/Februári 1999 sa začalo Európske turné vypredanou londýnskou Wembley Arena.
Elvis Presley mal menej ako 149 piesní na prvých 100 miestach v Amerických hitparádach. Z týchto 114 bolo medzi prvou 40, 40 bolo medzi prvou 10 a 18 bolo na prvom mieste. Tie sa udržali na prvom mieste celkom 80 týždňov. Mal takisto 90 hitparádových albumov, medzi ktorými bolo 10 na prvom mieste. Toto platí len pre Ameriku. Bol takisto vedúci umelec v Americkom country, R&B, a spirituálnych zborov a jeho zahraničný úspech bol značný.
Celosvetovo sa predalo cez jednu miliardu nahrávok, viac ako hociktorého iného speváka. Jeho americké predaje mu vyniesli zlaté, platinové a multi-platinové ocenenia za 140 albumov a singlov, o veľa viac ako hociktorý iný spevák. Očakáva sa, že predaj ešte porastie s ďalšími certifikáciami a výskumom jeho predošlých diel.
Medzi jeho mnohými oceneniami bolo 14 nominácií (z toho 3 víťazstvá - albumy How Great Thou Art (1967), He Touched Me (1972) a záznam piesne How Great Thou Art z jeho koncertu Naživo v Memfise (1974)) na cenu Grammy od Národnej Akadémie Nahrávacích Umení a Vied, Cena Grammy za Celoživotné Dielo, ktorú obdržal vo veku 36 rokov a bol vyhlásený za Jedného z 10 Výnimočných Mladých Mužov Národa za rok 1970 v ceremónii 16. Januára 1971. Táto cena sa dáva od roku 1938 a je to ocenenie pre všetky oblasti - šport, vláda, veda, medicína, zábava atď.
Vďaka jeho talentu, dobrému vzhľadu, charizme a dobrému humoru si získal obľubu miliónov, rovnako ako ľudskosť a dobrota, ktorú ukázal za celý svoj život. Známy svetu hlavne svojím prvým menom, je považovaný za jednu z najdôležitejších postáv populárnej kultúry dvadsiateho storočia.
Elvis zomrel vo svojom Memfiskom dome, Gracelande, 16. Augusta 1977.
Elvisova trofejová miestnosť v Gracelande je zaplnená zlatými a platinovímy platňami a oceneniami všetkého druhu z celého sveta. Niektoré krajiny: Nórsko, Juhoslávia, Japonsko, Austrália, Južná Afrika, Británia, Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Kanada, Belgicko a Holandsko. Ale aj tak sú jeho filmy a hudba obľúbené na celej Zemi, a je známy svetu svojím prvým menom.
