Dielo "Evanjelium, ako mi bolo odhalené" od Márie Valtorty je rozsiahla, desaťzväzková poéma, ktorá ponúka hlboký a detailný pohľad na život Ježiša Krista. Toto dielo, založené na mystických videniach autorky, poskytuje čitateľom bohatý a podrobný opis udalostí, dialógov a postáv, ktoré formovali biblické dejiny.
Mária Valtorta (1897 - 1961) bola talianska mystička, ktorá prežila väčšinu svojho života v utrpení a izolácii. Počas tohto obdobia prijímala mystické videnia, ktoré sa stali základom pre jej rozsiahle dielo. Valtorta spísala neuveriteľných 15 000 strán rukopisu, opisujúceho životy Panny Márie a Pána Ježiša Krista.
Najskôr však napísala 760 strán rukopisu týkajúceho sa jej osobného života. Autobiografiu odovzdala na papier ako testament a pomyselne zatvorila knihu svojho života, odovzdaná do Božích rúk s tým, že už nemá svetu čo dať. No Boh videl ďalej ako ona. Spísanie memoárov bolo len predprípravou na to, čo malo prísť.
Týchto 120 zošitov sa stalo základom pre vydanie 10-zväzkového diela Evanjelium, ako mi bolo odhalené.
Obsah diela
Dielo zachytáva: Život Panny Márie: jej počatie, narodenie a skrytý život v chráme, stretnutie s Jozefom, Nepoškvrnené počatie Božieho Syna. Život Pána Ježiša: jeho detstvo, dospievanie, ale najmä tri roky verejného účinkovania, Jeho umučenie a smrť, zmŕtvychvstanie, oslávenie, prvé počiatky Cirkvi, i Nanebovzatie Panny Márie.
Pre mňa to bola cesta hlbokého poznania a stretnutia s ľuďmi v reálnom čase a priestore, ktorý im kedysi patril na tomto svete. Bolo nádherné ako zrazu predo mnou ožívali biblické (a áno, aj nebiblické) postavy a ich vnútorné svety. A najkrajšími boli tie okamihy s Ježišom.
Dielo je na vysokej literárnej úrovni a z kníh doslova vanie nielen vtedajšie podnebie Svätej Zeme, ale aj Ten, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky (Hebr 13, 8).
Narodenie Ježiša Krista
V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. A všetci sa šli dať zapísať - každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.
V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo. Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
Odrazu sa s anjelom zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.“
Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo - čo nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Prvé roky Ježišovho života
Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.
Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi. A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon.
V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval Zákon, aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“
Jeho otec i matka žasli nad tým, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Vtedy žila aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebil Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati.
Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.
Ježiš v chráme
Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.
Počas detstva a mladosti sa Ježiš pravidelne zúčastňoval bohoslužieb v nazaretskej synagóge. Keď prechádzal Galileou, navštívil aj Nazaret. Jedného dňa prišiel so svojou rodinou do synagógy. Tak ako každú sobotu prebiehala bežná bohoslužba. Rabín prečítal časť textu z Písma a v kázaní poslucháčom pripomenul zasľúbenie skorého príchodu Mesiáša. V ďalšej časti bohoslužby bol vždy niekto z prítomných požiadaný o prečítanie textu z Prorokov. V toto sobotné ráno požiadali Ježiša. Podali mu zvitok s proroctvom Izaiáša. „Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom.“ Stočil zvitok, podal ho späť a posadil sa. Ľudia napäto čakali na výklad textu. Keď Ježiš vysvetľoval prečítané slová, hovoril o Mesiášovi ako o tom, kto ľuďom pomôže, uzdraví ich a ukáže im pravdu o Bohu. Vyslovené slová poslucháčov veľmi zaujali, lebo také hlboké myšlienky ešte nikdy nepočuli. Duch Svätý pôsobil na srdcia všetkých prítomných. Zaradovali sa z uistenia, že sa o nich Boh stará a pošle im Záchrancu.
Radostná nálada v synagóge sa náhle zmenila. Ľudia si uvedomili, že sa Ježiš vyhlásil za Mesiáša. S rozhorčením sa pýtali: „Čo si o sebe myslí? Ako môže tvrdiť, že je Mesiáš, keď o ňom všetci vieme, že je syn tesára? Veď ho poznáme od detstva! Videli sme, ako vyrastal. Či jeho bratia a sestry stále nežijú medzi nami? Áno, vždy to bol dobrý chlapec, ale že by bol Mesiáš? Čím viac o Ježišových slovách premýšľali, tým väčšia zlosť sa ich zmocňovala. Ježiš sa vôbec nezmienil o tom, že Mesiáš vyženie Rimanov a z Izraela urobí svetovú veľmoc! Namiesto toho poukázal na zmenu zmýšľania a premenu ľudských sŕdc, ktoré Mesiáš spôsobí. Ľudia boli zarazení. Ježiš hovoril o vyslobodení z pút otroctva, ako keby azda neboli potomkami Abrahámovými, Božím ľudom, najdôležitejším národom na svete! Ježiš náhle predniesol: „Iste mi poviete toto príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume.“ On však povedal: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdovke do sidonskej Sarepty. A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. Hoci obaja proroci prinášali Božie posolstvo všetkým ľuďom bez rozdielu, prijali ho len niektorí.“ Ježišove slová sa dotkli samotného koreňa problému - pokrytectva ľudí. V celom zhromaždení to vrelo. Nakoniec zloba, žiarlivosť a zaslepenosť vyvrcholili násilím. Židia chytili Ježiša a s výkrikmi a nadávaním ho hnali za mesto. Dav ho odvliekol na okraj blízkeho útesu, odkiaľ ho chcel zvrhnúť dolu, aby pri páde na veľké balvany zomrel. Lenže sa stalo niečo neočakávané - Ježiš sa im stratil z dohľadu. Anjeli obklopujúci Ježiša v synagóge ho ochraňovali aj uprostred rozzúreného davu. Rovnako ako v minulosti ohrozujú mocnosti zla Ježišových verných nasledovníkov aj v dnešnej dobe. Nebeskí anjeli ich však ochraňujú. Ježišovým prianím bolo zachrániť obyvateľov Nazareta. Chcel, aby prijali pozvanie do Božieho kráľovstva. Hoci sa k nemu nezachovali dobre, nezanevrel na nich. Pred koncom svojho pôsobenia v Galilei navštívil toto mestečko ešte raz. Ani ľudia z Nazareta nemohli poprieť, že by Ježišova moc nepochádzala od Boha. Ježiš tu ešte raz kázal o Božej láske a naliehavej potrebe premeny doterajších životov. Zdalo sa, že niektorí Nazaretčania chcú jeho posolstvo prijať, napriek tomu ho nakoniec odmietli. Nedokázali pripustiť, že by tento muž, ktorý vyrastal medzi nimi, mohol byť iný ako oni. Nemohli pochopiť, odkiaľ sa v ňom vzala moc na uzdravovanie a múdrosť jeho slov. Ako Mesiáša ho neprijali, a pretože v Neho neuverili, neurobil u nich žiadny zázrak.
Život Ježiša Krista: Od narodenia po zmŕtvychvstanie
Mária Valtorta a jej dielo
Mária Valtorta sa narodila 14. marca 1897 v talianskom meste Caserta. V detstve mala bližšie k svojmu otcovi, pretože matka k nej bola vo výchove bezohľadná a krutá. Štúdium zavŕšila na prestížnom kolégiu v Monze, kde ako 17-ročná pochopila, aký by mal byť jej vnútorný život podľa Božieho plánu. Keď sa začala vojna, preukazovala lásku voči blížnym ako dobrovoľná ošetrovateľka. Mama jej dvakrát prekazila túžbu vydať sa a v roku 1920 ju istý delikvent udrel po chrbte železnou tyčou, čo znamenalo začiatok jej chorôb a nepretržitej askézy, ktorá vyvrcholila v hrdinskom sebaobetovaní z lásky k Bohu a ľudstvu. Pohybovala sa s čoraz väčšími ťažkosťami a od roku 1933 bola pripútaná na lôžko. V roku 1943 ju navštívil otec Romuald Migliorini, rehoľník - Služobník Panny Márie, a požiadal ju, aby napísala svoje pamäti. Sediac na posteli vlastnoručne napísala sedem zošitov za menej než dva mesiace. Týmto 760 stranám zverila svoju minulosť. S ešte väčšou dôverou sa pripravovala na smrť, keď istý hlas, už známy jej duchu, jej nadiktoval jednu stránku Božej múdrosti, čo bolo znakom nepredvídateľného obratu. Stalo sa tak na Veľký piatok 23. marca 1945. Sediac na posteli takmer každý deň písala atramentovým perom do zošita položeného na vlastnoručne vyrobenej podložke, opretej o kolená. Nepripravovala si schémy a ani nevedela, čo písala zo dňa na deň. Nepotrebovala sa sústrediť a ani nahliadnuť do iných kníh okrem Biblie a Katechizmu Pia X. Mohla byť vyrušená z akéhokoľvek dôvodu a ďalej pokračovala bez straty myšlienok.
Jej hlavné dielo je publikované v desiatich zväzkoch pod názvom: EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ. Rozpráva o narodení a detstve Panny Márie a jej Syna Ježiša, o troch rokoch Ježišovho verejného života, o jeho umučení, smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení, o počiatkoch Cirkvi a nanebovzatí Panny Márie. Dielo na vysokej literárnej úrovni živo opisuje krajinu, prostredie, osoby, udalosti. S vynikajúcou schopnosťou pozorovania vykresľuje vnútro postáv a situácií, predkladá radosti a drámy s pocitom skutočného účastníka udalostí, informuje o zvykoch, obradoch a kultúre vtedajších časov. Je strhujúcim rozprávaním o pozemskom živote Vykupiteľa, bohatom na jeho reči a dialógy, čím približuje náuku kresťanstva v súlade s pravou katolíckou vierou.
Dikastérium pre náuku viery vo svojom vyhlásení uvádza: „Predpokladané ‚vízie‘, ‚zjavenia‘ a ‚posolstvá‘ obsiahnuté v dielach Márie Valtorty alebo jej pripisované nemožno považovať za nadprirodzeného pôvodu.“ Podľa vyhlásenia ide skôr o literárnu formu, ktorú autorka použila na rozprávanie príbehu o živote Ježiša Krista podľa vlastného pohľadu.
