Narodenie Pána – Evanjelium o príchode Spasiteľa

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo - čo nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.

Predstavenie Ježiša v chráme

Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi. A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon.

V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval Zákon, aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami:

„Pane, teraz prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“

Jeho otec i matka žasli nad tým, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Vtedy žila aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebil Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati.

Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.

Dvanásťročný Ježiš v chráme

Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam.

Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“

On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.

Bohatstvo rôznych čítaní na Vianoce sa dá porovnať iba s veľkonočným trojdním, zvlášť s vigíliou Vzkriesenia. Slávnosť narodenia Pána má rôzne texty pre vigíliu a pre tri vianočné omše: „v noci“, „na svitaní“ a vo „dne“. Ich výber nám napovedá, že biblické čítania vyjadrujú hlboko symbolický prechod sveta z temnoty do plnosti svetla.

Vianoce vracajú svetu radosť, nádej a život. Veď sám Boh sa nám ukazuje v tvári jednoduchého a chudobného Dieťaťa. My kresťania, a spolu s nami celý svet, sme povolaní kontemplovať Božiu tvár v jej žiarivom jase. Hlásať príchod Vianoc znamená svedčiť svojím životom, že skrze Slovo, ktoré sa stalo telom, vyslovil Boh svoje definitívne, najhlbšie a najkrajšie slovo. Vložil ho do nášho sveta a už si ho nikdy nevezme späť.

tags: #evanjelium #na #narodenie #pana