Exekúcia je proces, ktorý môže mať závažné dôsledky pre všetky zúčastnené strany, vrátane maloletých detí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o exekúcii na maloleté dieťa, vrátane právnych aspektov, postupov a ochrany, ktorú zákon poskytuje.
Úvod do problematiky exekúcií
Exekúcia je nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje splnenie povinnosti dlžníka. Dlžoba existuje omnoho skôr ako samotná exekúcia, ktorá je len záver dlhodobej etapy, keď sa nijako nepodarilo dlžníka prinútiť, aby svoj dlh zaplatil. Exekúcia môže byť začatá vždy vtedy, ak existuje právoplatné rozhodnutie, ktoré vám ukladá nejakú povinnosť. Tým môže byť platobný rozkaz, uznesenie, notárska zápisnica či platobný výmer.
Vymáhanie výživného ako špecifický prípad exekúcie
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
Na vedenie exekučného konania je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Exekučný súd bude rozhodovať aj o prípustných obranách povinného. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného. Výnimkou je situácia, ak už proti povinnému je vedená exekúcia (týka sa to len exekúcií pridelených po novom), v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Z návrhu na vykonanie exekúcie sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.
Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. Áno, v takom prípade exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Exekútor odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti.
Od apríla 2017 je obranou proti exekúcii „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrhy na zastavenie exekúcie sú prípustné aj neskôr, avšak podliehajú tzv. koncentračnej zásade t.j. Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. O uplatnení práva exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec. Ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.
V prípade, ak je povinný oprávneným držiteľom a vlastníka to môže obmedzovať môže byť uložené donucovacie opatrenie podľa § 185 ods. 4 alebo 5. Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymožil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.V prípade splnenia dotknutej povinnosti alebo zastavenia exekúcie, v rámci ktorej bolo donucovacie opatrenie uložené, sa takéto donucovacie opatrenie musí prestať vykonávať bezodkladne, a to aj v prípade, ak nebolo vymožené celkom (najmä pri peňažnej pokute).
Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Dňa 19. januára 2009 podala Mgr. J. T. v zastúpení svojich maloletých detí návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, otcovi detí Ing. M. T. na vymoženie nedoplatku výživného. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 9. novembra 2007 č.k. 10 C 75/2003-532 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2008 sp.zn. 12 Co 4/2008 bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 4 000,-- Sk, na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 500,-- Sk a na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 000,-- Sk, a to od 18. júla 2005 vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred do rúk ich matky. Okresný súd Banská Bystrica (exekučný súd) uznesením z 12. apríla 2010 č.k 2 Er 42/2009-202 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) majúc za to, že „exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom", keďže matka maloletých detí „nebola oprávnená v ich mene vykonávať právne úkony".
Ak máte právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým bola určená výška výživného na maloleté deti, môžete kontaktovať ktoréhokoľvek súdneho exekútora, ktorý spíše návrh na vykonanie exekúcie. Poplatok za spísanie návrhu je 16,50 € plus DPH, ktoré budú následne pridelený súdny exekútor vymáhať od povinnej - matky maloletých detí. Ak je matka detí držiteľom vodičského oprávnenia súčasne žiadajte o zadržanie vodičského oprávnenia v súlade s ust. § 72 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pred samotnou návštevou súdneho exekútora máte niekoľko možností. Odporúčame Vám, aby ste vyzvali otca detí k úhrade zameškaného výživného a k pravidelnému plateniu výživného v zmysle rozhodnutia súdu. Žiadosť o náhradné výživné: Následne po podaní návrhu na vykonanie exekúcie môžete podať žiadosť o náhradné výživné. O náhradné výživné môžete žiadať ak exekučné konanie bude trvať najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Podanie trestného oznámenia: Podanie trestného oznámenia v súlade s ust. § 207 Trestného zákona z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy totiž zaniká, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky (napr. nedošlo k znemožneniu prípravy dieťaťa na povolanie a pod.). Obrátenie sa na Centrum právnej pomoci: Môžte sa obrátiť aj na Centrum právnej pomoci.
Môže byť exekúcia vedená proti dieťaťu?
Áno, za určitých okolností. Samotná exekúcia nikdy nie je vedená voči dieťaťu priamo, ale vždy prostredníctvom osoby, ktorá je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa. Typické sú príklady dedičských konaní, keď maloleté dieťa môže zdediť majetok vysokej hodnoty, ale zároveň aj dlhy. Je dôležité si uvedomiť, že ak dieťa zdedí majetok, ktorý presahuje hodnotu dlhov, veritelia majú právo vymáhať svoje pohľadávky z tohto majetku. V takýchto prípadoch je nevyhnutné poradiť sa s právnikom, aby sa zabezpečili práva a záujmy maloletého dieťaťa.
Ak maloleté dieťa zdedí dlhy po svojom otcovi, exekútor môže žiadať splatenie dlhu od dieťaťa, ak je jediným dedičom. Aj keď sa to zdá nespravodlivé, je to v súlade so zákonom, pretože dedičstvo zahŕňa aktíva aj pasíva. V takýchto prípadoch je dôležité:
- Dohodnúť sa s exekútorom na splátkach: Zavolajte exekútorovi a dohodnite sa na splátkovom kalendári.
- Podať návrh na súd na pozastavenie exekúcie: Podajte návrh na súd na pozastavenie exekúcie, aby nenabiehali úroky, kým maloleté dieťa nezačne pracovať.
Ochrana maloletého dieťaťa pri exekúcii
Právna úprava exekúcií pamätá aj na ochranu maloletých detí a zabezpečenie ich základných životných potrieb. Nakoľko cieľom základnej sumy je zabezpečiť umožnenie plnenia aspoň základných životných potrieb, pri jej výpočte musíme vychádzať aj z toho, že dlžník nemusí mať povinnosť starať sa len o seba. Môže ísť napríklad o rodiča, ktorý vyživuje maloleté dieťa.
Právna spôsobilosť a zastúpenie maloletého
Maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Z tohto dôvodu nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne. Vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka. Zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa.
Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu fyzická osoba, ktorá dosiahla plnoletosť. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.
Zákonný zástupca maloletého
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) maloleté dieťa zastupujú rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) ak nemôže rodič maloletého zastúpiť, súd ustanoví maloletému opatrovníka. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61.
Kolízny opatrovník
Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností. Kolízny opatrovník je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.
Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.).
Zisťovanie názoru dieťaťa
V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. V zmysle Zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru.
PRÁVA a POVINNOSTI detí 👧🏻👦🏻📖 Usmievaj sa a uč sa
Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené.
Zrážky zo mzdy a iné formy exekúcie
Zrážky zo mzdy sú jedným z najčastejších spôsobov vykonávania exekúcie. Upravuje ich Zákonník práce a Exekučný poriadok. Exekúcia formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.
Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.1.2022 predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia.
Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide: Neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy. Prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny (napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).
| Stav | Suma na povinného | Suma na vyživovanú osobu |
|---|---|---|
| Povinný nie je poberateľ dôchodku | 383,58 eura | 95,89 eura |
| Povinný je poberateľ dôchodku | 383,58 eura | 191,79 eura |
Zastavenie exekúcie a premlčanie
V prípade, ak dlžník poberá dôchodok a je mu strhávaná exekučná zrážka, základná suma, ktorú mu nie je možné zraziť, závisí od typu pohľadávky. Pri prednostnej pohľadávke (okrem výživného na maloleté dieťa) je to suma vo výške 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Ak ide o exekúciu, ktorá trvá dlhšie ako 5 rokov a nebolo možné vymôcť pohľadávku, môže byť exekúcia zastavená.
Ak má dlžník podozrenie, že exekúcia je premlčaná, môže sa brániť uplatnením námietky premlčania v exekučnom konaní. Premlčanie znamená, že aj keď pohľadávka stále existuje, veriteľ ju po uplynutí určitej doby už nemôže súdne vymáhať, pokiaľ dlžník vznesie námietku premlčania. Námietku premlčania môžete vzniesť v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý môžete podať kedykoľvek. Súčasne je však nevyhnutné povedať, že podaním návrhu na výkon exekúcie sa premlčacia doba de facto zastavuje, resp. počas exekučného konania neplynie. Začne plynúť až potom, čo bolo exekučné konanie právoplatne zastavené.
ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Tento zákon sa teda v zásade týka VŠETKÝCH starých exekúcií. Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. ABSOLÚTNYCH VYNIMKÁCH (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.