Malý princ (franc. Le petit prince) je najznámejšie dielo francúzskeho spisovateľa a pilota Antoineho de Saint-Exupéryho. Je to najslávnejší rozprávkový príbeh modernej literatúry. V knihe je mnoho metafor a prirovnaní. Je možné tu nájsť myšlienky, ktoré autor konkrétne vyjadril v Zemi ľudí.
Kniha obsahuje aj kresby autora, ktoré sú reprodukované vo väčšine vydaní. Bez nich by úplné pochopenie textu nebolo možné. Túto rozprávku-nerozprávku pre malých aj veľkých čitateľov napísal Antoine de Saint-Exupéry v roku 1943.
Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho je čarovná rozprávka pre deti i dospelých, ktorá nás už niekoľko desiatok rokov učí vidieť svet srdcom, nielen očami. Prostredníctvom stretnutia s malým chlapcom spoznávame dôležitosť priateľstva, lásky a zodpovednosti. Tento dojemný príbeh o chlapcovi, ktorý cestuje z planéty na planétu, skúma zmysel života a odhaľuje hodnoty často skryté predovšetkým pred očami nás, dospelých.
Príbeh o priateľstve a zodpovednosti
Rozprávačom je akoby sám autor. Rozpráva svoj zážitok z havárie na Sahare. Kniha začína opisom autorovho detstva, konkrétne jeho začiatkov v kreslení, ktoré však v ňom už po prvých dvoch kresbách potlačili dospelí. Hovorili mu, aby sa radšej venoval zemepisu, dejepisu, matematike a gramatike.
Ďalej už rozpráva o zážitkoch zo svojej havárie na Sahare. Prišiel k nemu malý chlapček (pilot ho pomenoval malý princ), s prosbou, aby mu nakreslil barančeka. Pilot mu síce tvrdil, že nevie kresliť, ale chlapček trval na svojom. Pilot teda skúsil nakresliť niekoľko kresieb, ale ani jedna sa chlapčekovi nepáčila. Jeden baranček bol chorý, druhý príliš starý. Pilot sa však vynašiel. Nakreslil debničku a vyhlásil: „To je debnička. V nej je baranček, ktorého chceš.“
Malý princ začal pilotovi rozprávať o svojej planétke B612, z ktorej odišiel. Pilot sa postupne dozvedal všetko o planétke B612 a o odchode malého princa z nej. Dozvedel sa, načo malý princ potrebuje barančeka. Potrebuje ho na to, aby požieral klíčky baobabov, ktoré vyrastajú na planétke malého princa. Doteraz ich malý princ musel každý deň vytrhávať, ale teraz bude mať pomocníka, ktorý mu pomôže.
Ďalej sa pilot dozvedel o ruži, ktorú malý princ pestoval a chránil, aj keď bola kvetina veľmi pyšná a myslela si, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. Malý princ bol na svojej planéte úplne sám. Často bol veľmi smutný. Vtedy pozoroval západ slnka. V jeden deň videl zapadať slnko až štyridsaťtri ráz za sebou. Piaty deň prezradil pilotovi, že má kvetinu, o ktorú sa veľmi strachuje.
Malý princ tiež rozprával pilotovi o svojej ceste z planétky. Navštívil niekoľko asteroidov, kde stretol rôzne postavy: kráľa, márnivca, pijana, podnikateľa, lampára a zemepisca. Tieto stretnutia odzrkadľujú rôzne aspekty ľudskej povahy a spoločnosti, často kritizujúc povrchnosť a zmysel života dospelých.
Cesta za poznaním
Siedmou planétou bola Zem. Ako prvého na Zemi stretol hada. Malý princ sa ho pýtal, kde sú ľudia, že sa na púšti cíti osamelý. Ale had namietol: „Človek sa cíti osamelý aj medzi ľuďmi.“
Malý princ cestoval ďalej po púšti, až konečne objavil cestu „a všetky cesty vedú k ľuďom.“ Prišiel do záhrady plnej ruží. Malý princ bol veľmi smutný, pretože sa ruže veľmi podobali jeho kvetine. Dovtedy si myslel, že je jediná svojho druhu. Malý princ si ľahol do trávy a začal plakať.
Vtedy k nemu prišla líška. Malému princovi sa veľmi páčila a chcel sa s ňou hrať, ale líška namietla, že nie je skrotená a navrhla malému princovi, aby si ju skrotil. Malý princ začal teda líšku krotiť. Ale keď už bola líška skrotená, blížila sa hodina odchodu malého princa. Líška plakala, pretože už bola skrotená a zvyknutá na malého princa.
Keď sa lúčili, líška poslala malého princa ešte raz za ružami. „Choď sa ešte raz pozrieť na ruže. Pochopíš, že tá tvoja je jediná na svete. Prídeš sa so mnou rozlúčiť a ja ti dám darček - tajomstvo.“ Malý princ odbehol pozrieť sa na ruže. „Vy sa mojej ruži ani zďaleka nepodobáte, vy ešte nie ste ničím,“ povedal im. „Nikto si vás neskrotil a ani vy ste si nikoho neskrotili. Ste také, ako bola moja líška. Bola to len líška podobná na státisíce iných líšok. No stala sa z nej moja priateľka, a teraz je pre mňa jediná na svete. Ste krásne, ale ste prázdne.“
Potom sa malý princ vrátil k líške a rozlúčil sa s ňou. „Zbohom,“ povedala líška. „Teraz ti dám na cestu svoje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: správne vidíme len srdcom.“
7 životných lekcií z Malého princa
Malý princ putoval ďalej, až prišiel k výhybkárovi. Malý princ sledoval vlaky, ktoré išli raz naľavo, raz napravo. Vypytoval sa výhybkára, čo ľudia hľadajú keď stále cestujú a či nie sú spokojní tam, kde sú. Výhybkár odpovedal.
Malý princ putoval ďalej, až prišiel k obchodníkovi. „Bol to obchodník, čo predával pilulky proti smädu. Stačilo zhltnúť jednu za týždeň a človek nepociťoval potrebu napiť sa. „Je to veľká úspora času,“ odpovedal obchodník. „Vypočítali to odborníci.“
Hľadanie zmyslu
Už osem dní prešlo od pilotovej nehody. Počúvajúc príbeh o obchodníkovi, dopíjal poslednú kvapku vody. Malý princ navrhne, aby išli hľadať studňu. Pilot to síce považuje za nezmyselné, no aj tak sa vydajú na cestu. Na úsvite studňu objavili. Pri studničke malý princ poprosil pilota ešte o jednu kresbu. Chcel náhubok pre barančeka, aby mu nezožral ružu. Pilot tak aj urobil.
Keď sa osviežili, musel sa pilot vrátiť k lietadlu opraviť svoje lietadlo. Malý princ ho zatiaľ čakal pri studničke. Keď sa pilot vracal, počul malého princa, ako sa s niekým rozpráva. Bol to znovu had. Chcel ho uštipnúť a tak by sa malý princ vlastne vrátil na jeho planétku.
Malý princ pilotovi vysvetľoval: „Vieš, je to veľmi ďaleko. Nemôžem so sebou vziať toto telo, je priťažké.“ „Bude ako stará opustená škrupina. A staré škrupiny, to nie je nič smutného.“ Malý princ sa musel vrátiť na svoju planétku. Cítil sa zodpovedný za svoju ružu: „Je taká slabučká. A taká hlúpučká. Má iba štyri maličké tŕne, ktoré ju majú chrániť proti svetu…“
Autor knihu končí slovami: „Toto je pre mňa tá najkrajšia a najsmutnejšia krajina na svete. Je rovnaká ako krajina na predchádzajúcej strane, ale nakreslil som ju ešte raz, aby som vám ju dobre ukázal. Na tomto mieste sa malý princ objavil na Zemi a potom zasa zmizol. Zahľaďte sa pozorne na túto krajinu, aby ste si boli istí, že ju bezpečne spoznáte, až budete jedného dňa cestovať cez africkú púšť. A ak tade náhodou budete prechádzať, neponáhľajte sa, prosím. Postojte chvíľku pod hviezdou. A ak k vám príde dieťa a bude sa smiať, a bude mať zlaté vlásky, a nebude odpovedať, keď sa ho na niečo budete pýtať, ľahko uhádnete, kto to je.“
Autor sa zaoberá motívom samoty - osamelý a smutný bol nielen malý princ, ale aj samotný autor. Malý princ žil samotársky, nemal nikoho, veľmi túžil po tom, aby si našiel priateľov. Osamelý človek nemôže byť nikdy naozaj šťastný. Pravé šťastie totiž dokážeme nájsť len v blízkosti iného človeka, v blízkosti priateľa. Autor poukázal na hodnotu priateľstva, na jeho cenu a silu.
Dospelí sa veľmi ponáhľajú, nevedia však, čo hľadajú, nikdy nie sú spokojní tam, kde sa nachádzajú. Môžu mať v záhrade päťtisíc ruží, ale nebudú šťastní, pretože žijú vo svete, ktorý je len súhrnom anonymných vecí. V skutočnosti však nepotrebujú takú veľkú záhradu. Malý princ neskôr pochopí, čo znamená „skrotiť“ si niekoho. Ruža, ktorej venoval svoj čas, námahu a cit, sa tým stala jedinečnou, aj keď si spočiatku myslel, že je rovnaká ako tie ostatné. Aj tá voda, ktorú objavili v studni, nebola len obyčajnou vodou.
Filozofická rozprávka Malý princ sa stala jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry a jedným z najslávnejších rozprávkových príbehov na svete. Kniha bola preložená do viac ako 180 jazykov a dialektov. Predalo sa celosvetovo viac ako 80 miliónov kópií. Patrí medzi 50 najpredávanejších kníh.
Malý princ bol spracovaný v niekoľkých adaptáciách vo filmovom muzikáli od Lernera Loeweho, dve opery a jeden animovaný seriál.
Podeľte sa so svojím dieťaťom o čarovný príbeh Malého princa. Pôvodné autorove kresby a upravený text odhalia nežný a poetický svet Malého princa.