Keď Cristiano Ronaldo v roku 2010 verejne oznámil, že sa stal otcom, fanúšikovia neskrývali prekvapenie. Najstarší potomok hviezdneho futbalistu sa už odmalička teší obrovskému záujmu médií. Portugalský útočník je na svojho syna nesmierne hrdý.
Kapitán portugalskej reprezentácie spolu so svojou partnerkou Georginou Rodríguezovou vychovávajú päť detí: Cristiana Ronalda Juniora, dvojčatá Evu a Matea, ktoré pred pár dňami dovŕšili sedem rokov, Alanu Martinu, ktorá svoje siedme narodeniny oslávi v novembri, a Bellu Esmeraldu, ktorá mala v apríli dva roky, pričom jej dvojča - brat zomrel pri pôrode.
Počas konania EURO 2024 Cristiano Ronaldo nezabudol na dôležitý dátum a deň pred duelom s Českom (2:1) oslávil narodeniny svojho syna. Pri tejto príležitosti na svojom instagramovom profile zverejnil aj ich spoločnú fotografiu.
„Nemôžem uveriť, že už máš 14 rokov, čas neskutočne letí. Všetko najlepšie, parťák. Tvoj otec ťa veľmi ľúbi,“ napísal 39-ročný futbalista v príspevku na sociálnej sieti. Georgina Rodriguezová zas prezradila, že ich syn dostal na narodeniny okrem iného aj kufor od značky Louis Vuitton v hodnote viac ako 4 300 eur.
Cristiano Ronaldo Junior prišiel na svet 17. júna 2010 v Spojených štátoch amerických a po jeho narodení futbalista oznámil, že identitu jeho matky nezverejní, pričom dieťa bude výhradne v jeho opatere.
Syn portugalského futbalistu si už od detstva musel zvykať na obrovský záujem zo strany médií a útočník saudskoarabského tímu Al-Nassr ho často berie na rôzne podujatia. Na sociálnych sieťach sa so svojimi fanúšikmi rád delí o ich spoločné fotografie a so svojím synom vystupoval aj v reklamnej kampani.
Cristiano Ronaldo Junior miluje futbal a na ihrisku sa mu veľmi darí. Podľa slov svojho otca má tiež potenciál stať sa profesionálnym hráčom.
Budúcnosť trénera a pozícia slovenského futbalu
Bývalý Slovenský reprezentant Erik Jendrišek v podcaste Šport24.sk zhodnotil štvorročnú prácu trénera Francesca Calzonu. Dozvedeli sme sa od neho aj to, kto by mal byť novým kormidelníkom nášho národného tímu.
Slovenská futbalová reprezentácia nepostúpila na Majstrovstvá sveta 2026 v USA, Kanade a Mexiku. „Sokoli“ stroskotali v semifinále baráže na Kosove, ktorému podľahli 3:4. V našom podcaste Šport24.sk sme privítali bývalého reprezentanta Erika Jendrišeka, s ktorým sme rozobrali hlavne túto tému. Čo bolo podľa neho zásadné, že sa našim chlapcom nepodarilo Kosovčanov zdolať? „Z môjho pohľadu boli hráči Kosova a mali väčšiu iskru v očiach. Nehovorím, že chalani nechceli, ale prišlo mi, že do toho nechceli ísť na plné gule a vyčkávali. Po góle na 2:3 som očakával reakciu lavičky. Nehovorím, že striedať, ale aspoň zmeniť rozostavenie. Reakcia z lavičky ale neprišla žiadna,“ povedal na úvod.
Slováci následne odohrali po neúspechu s Kosovom prípravný zápas na Národnom futbalovom štadióne s Rumunskom, ktorý zvládli a vyhrali 2:0. Po skončení tohto duelu však skončila trénerovi Francescovi Calzonovi zmluva so Slovenským futbalovým zväzom. Boli sme zvedaví, ako Erik Jendrišek hodnotí jeho viac, ako tri a pol ročné pôsobenie pri našej repre. „Je tam určite vidieť progres v našej hre. Boli tam veľmi dobré zápasy za jeho éry. Či to bolo Nemecko, alebo aj zápasy na EURO. Bolo vidieť, že sa herná tvár mužstva mení. Boli sme odvážnejší a išli sme do pressingu,“ nechal sa počuť.
Druhým dychom dodáva: „Na druhej strane, dvakrát nedokázal postúpiť v Lige národov a nedostal sa na majstrovstvá sveta. Dostal sa na EURO, kde sa dostal aj tréner Kozák. Dostávame sa tam preto, že sa rozšíril počet účastníkov. Preto to neberiem ako nejaký veľký úspech. V minulosti bolo omnoho náročnejšie sa tam dostať. Ak sú ale hráči presvedčení, že idú za ním, tak proti tomu nič nemám. To je základ,“ vyhlásil suverénne 39-násobný slovenský futbalový reprezentant.
Konsolidácia a noví tréneri
Talianskemu stratégovi Francescovi Cazonovi vypršal kontrakt so Slovenským futbalovým zväzom po vypadnutí v baráži MS 2026. Erika Jendrišeka sme sa v našom podcaste priamo pýtali na to, či by mal ako hlavný tréner našej futbalovej reprezentácie pokračovať. „Ja si osobne myslím, že sa dá ísť aj jednoduchšou a kratšou cestou, bez siedmich analytikov z Talianska. Keď už máme tú konsolidáciu a šetrenie, tak sa dá ísť kľudne aj touto cestou. Dám príklad. Keď si chcem kúpiť auto a mám na to iba 20-tisíc, tak si nepozerám auto za 70-tisíc. Ak chcem šetriť, tak budem mať troch slovenských trénerov za polovicu, ako má teraz realizák v reprezentácii, tak mám hneď ušetrených 50-tisíc mesačne. Nikomu samozrejme neberiem to, že tam pre niečo je,“ povedal.
Je pravdou, že náš futbalový zväz je momentálne v strate približne 7-miliónov eur. Ak by mal Francesco Calzona ostať, tak by sa mal okresať platové podmienky? „Myslel som to skôr tak, že sa dá v kľude na Slovensku nájsť tréner za menej peňazí a možno s rovnakým výsledkom. V princípe, dvakrát nepostúpil v Lige národov a ani na majstrovstvá sveta, ako som už povedal.“
Budúcnosť trénera Francesca Calzonu pri našej futbalovej reprezentácii je neistá. Bude sa o nej rokovať v najbližších dňoch. Sám Talian priznal na pozápasovej tlačovej konferencii po výhre nad Rumunskom 2:0, že všetko je otvorené. V kuloároch sa však vynárajú aj mená ako Vladimír Weiss, ale aj Adrián Guľa, ktorý získal v minulej sezóne ligový titul s lotyšským tímom FC Riga.
„Môj vnútorný tip, že ak bez Calzonu a mal by prísť slovenský tréner, tak by to mohol byť tréner Weiss. Má skúsenosti a myslím si, že aj rešpekt. Chalani zarábajú v zahraničí veľké peniaze a preto si myslím, že tam musí byť tréner, ktorý má rešpekt. On je taká persóna, za ktorou by hráči išli a rešpektovali ho. Pre mňa by bol v súčasnej situácii tréner Weiss lepšou voľbou,“ povedal na priamo.
Weiss a jeho vplyv na hráčov
Erika Jendrišeka viedol tréner Weiss niekoľko rokov v reprezentácii. Náš krídelník strelil počas kvalifikácie na MS 2010 v Juhoafrickej republike jeden z najdôležitejších gólov. Erik Jndrišek rozhodol gólom na 1:2 v skupinovom zápase proti Česku v Prahe. Trénera Weissa teda pozná veľmi dobre. Aké sú teda jeho hlavné prednosti? „Je to tréner, ktorý nájde v hráčovi to, čo má najlepšie a v tom ho podporuje. Keď Ďuro Kucka mal strelu ako z dela, tak ho nabádal, aby strieľal. To je to, že sa snaží v určitých momentoch zápasu vyzdvihnúť tvoje dobré vlastnosti. Tým pádom ideš ako hráč psychicky hore. Stále hovorím, že pre mňa je tréner Weiss v tomto skvelý. Vie mužstvo psychicky pripraviť tak, že vie v danom momente vydolovať to najlepšie,“ vysvetlil nám na záver Erik Jendrišek.
Vladko Weiss a kužele - Podcast My sme Slovan Bratislava diel 181
Mládežnícky futbal a odhodlanie
Futbal by neexistoval bez mládežníckych trénerov. Na výzvu Sportnetu, v ktorej hľadáme výnimočných trénerov, zareagovali futbaloví nadšenci z celého Slovenska. „Tréner kategórie U9 Spartaku Trnava Dávid Miškovič vyčnieva nad ostatných trénerov svojím zanietením, metodickým prístupom, zmyslom pre fair play ako aj motiváciou hráčov. V neposlednom rade aj pedagogickými schopnosťami a prístupom k deťom, u ktorých sa snaží podporovať už odmalička férový prístup k spoluhráčom aj súperom. Myslím, že napriek mladému veku je už teraz výborný tréner, ktorý má pred sebou skvelú budúcnosť,“ napísal do čitateľ Martin.
DÁVID MIŠKOVIČ miluje futbal od útleho veku. Do svojich 16 rokov hrával za menšie trnavské tímy, neskôr pokračoval v Boleráze, s ktorým postúpil do štvrtej ligy. Zlomil si však nohu, nasledovala ročná pauza, po ktorej pôsobil už na nižšej úrovni v Majcichove. Tam začal trénovať dorastencov, kde si ho všimol Marián Hýbela, športový riaditeľ mládeže v Spartaku Trnava. Už tri roky pôsobí v Spartaku. Pred obdobím pandémie utrpel vážne zranenie členka a keďže už aj predtým vnímal, že je časovo náročné skĺbiť vlastné tréningy s prácou mládežníckeho trénera, napokon s aktívnym futbalom skončil. „Všetok čas venujem už iba trénovaniu, čo beriem ako poslanie. Robím to, čo milujem a robím to pre svoju budúcnosť,“ povedal v rozhovore pre Sportnet 27-ročný kouč, ktorý v súčasnosti má v Trnave na starosti dve vekové kategórie, U9 a U13.
Počas aktívnej kariéry ste boli brankár. Nelákala vás pozícia trénera brankárov? Nikdy som nad tým nerozmýšľal. Moja najväčšia vášeň je vytvárať taktiky a cvičenia pre celé mužstvo. Neviem si predstaviť, že by som sa venoval čisto iba brankárom.
Mojím cieľom do budúcnosti je trénovať dospelých. Sledujem zápasy a tréningové metódy iných trénerov a vytváram si vlastné. Chcem nadobudnúť skúsenosti pri mládeži, no neskôr by som sa chcel orientovať na mužský futbal.
Filozofia tréningu a rozvoj hráčov
U najmenších futbalistov je to skôr o pohybe alebo zvládnutí techniky. Kedy podľa vás deti začínajú vnímať aj nejakú taktiku? V prípravkách sa venujeme najmä pohybovému rozvoju a maximálnej možnej technike s loptou, aby zvládli základné herné činnosti jednotlivca. Keď prídu do kategórie žiakov, začínajú sa učiť aj prvé taktické princípy, či už na individuálnej báze, alebo v skupine dvoch-troch hráčov.
Mládežnícki tréneri sú dušou futbalu. Na čo kladiete dôraz? Radosť z činnosti je podľa mňa najdôležitejším prvkom učenia. Keď sa dieťa baví, ani si neuvedomuje, že sa učí, mozog sa však dostáva do správnej učebnej frekvencie, predlžuje sa sústredenie, zvyšuje sa záujem o nové prvky.
Snažíme sa nevyhýbať prekážkam, ale spoločne ich prekonávať, rozprávať sa o nich.
Je dôležité aj to, aby vedeli s pokorou vyhrať aj prehrať. Snažíme sa deti pripraviť na športovú alebo aj inú pracovnú kariéru aj v psychologickej rovine.
Chceme vybudovať víťazné typy, lídrov, takzvaných gamechangerov. Rád používam toto anglické slovíčko, lebo navádzame hráčov k tomu, aby chceli čo najväčším spôsobom ovplyvniť zápas. Neznamená to, že musia v 90. minúte rozhodnúť, ale mať svoj podiel na tom, ako ten zápas dopadne, na hociktorom poste.
Myslím si, že keď máme tréning, počuť nás na kilometre, ako tie deti burcujeme. Snažíme sa, aby ich to bavilo, aby celý ten tréning odjazdili a boli tam emócie.
Musíme myslieť aj na to, ako bude futbal vyňadrať o desať rokov, a pomaly na to deti pripravovať.
Na druhej strane som odporca tendencií tlačiť vysokých hráčov dopredu, nakopávať lopty na úkor futbalovosti. Je to úplný protipól toho, čo sa snažím vštepovať svojím hráčom.
Chcem v nich vzbudiť vášeň pre futbal, aby v pätnástich nevyhoreli, ale aby si vybudovali futbalovú vášeň na celý život.
Budovanie "gamechangerov" a komunikácia s hráčmi
Spomínali ste tzv. gamechangerov. Ako sa dá takýto prístup vybudovať v mladom hráčovi? Je to aj o trpezlivosti. Aj zo strany rodičov, hoci chápem, že každý by chcel mať doma svojho Ronalda. Chce to veľa času, driny, odriekania. My tréneri to môžeme ovplyvniť rôznymi hrami a cvičeniami, keď dávame hráčom rôzne úlohy. Ani do zápasu nejdeme s tým, že ho musíme za každú cenu vyhrať, čo často vidím v iných tímoch, keď chodím niekde skautovať. Tréneri tam kričia, padnú aj vyhrážky, urážky.
My pred zápasmi dávame hráčom rôzne úlohy, na ktorých sa učia a získavajú základy pre budúcich lídrov. Dá sa to získať aj zábavnými cvičeniami a kognitívnymi hrami na tréningu. Ďalšou našou metódou je, že hráčov zoberieme na turistickú vychádzku, absolvujeme nejakú túru. Počas nej máme rôzne zastávky, kde dostávajú rôzne zadania. Zvyšujeme tým mentálnu odolnosť, získavajú nové skúsenosti a nadobúdajú aj lepšie kamarátske vzťahy.
Ako komunikujete so svojimi zverencami? So svojimi hráčmi sa snažím komunikovať na dennej báze. Keď prídu zo školy na tréning, nesmie chýbať pre nás typický pozdrav, ktorý sme si spolu vymysleli. Vždy sa ich spýtam, aký mali deň v škole a dostávajú od nás aj futbalové domáce úlohy.
Vždy sa to prestrieda, s kým v daný deň komunikujem viac, mám o tom aj evidenciu, aby to bolo približne rovnaké a aby každý cítil podporu trénera. Teraz sme mali aj individuálne rozhovory, kde sme si preberali posledné obdobie a stanovili sme si aj ciele do budúcnosti.
Deti musia zvládať situácie aj pod tlakom súpera, takže ak náhodou niekomu nevyjde kľučka pred bránou, nikdy mu to nevyčítam, práve naopak, chcem, aby to spravil znova. Nechcem, aby odkopávali lopty.
Výhody práce vo veľkom klube a vízia do budúcnosti
Prečo to považujete za dôležité? Aj mládežnícki reprezentační tréneri vždy zdôrazňujú, že máme dobrých futbalistov, ale keď príde tlak od súpera, tak sa rýchlo zbavujeme lopty a potom je futbalovosť mizerná. Práve preto sa snažím, aby pod tlakom súpera nespanikárili, stále si verili a boli sebavedomí. Na tom je postavená filozofia akadémie klubu. Chceme vybudovať sebavedomého, zdravo drzého spartakovca.
Naši hráči tak majú radi svoj klub, že vyčítajú farby našich rivalov aj ľuďom, ktorí sa prechádzajú so psom okolo ihriska. Niekedy sa na tom aj z diaľky smejeme, aj tí ľudia to berú s humorom. Deti si proste ctia trnavské farby a milujú svoj tím. Sme radi, že túto trnavskú DNA sa nám darí dostať aj do detí.
Aké sú podľa vás výhody toho, že robíte vo veľkom a populárnom klube, ako je Spartak Trnava? Keď tých hráčov uvidia na štadióne, na druhý deň už prídu na tréning s rukami popísanými s ich menami, sú do nich fanatici, hrajú sa na nich. Ďalšia výhoda je, že keď oslovíme nejakého hráča z menších tímov, tak väčšinou k nám príde. Kvalita teda ide za nami a nie od nás. Samozrejme, sú tam aj nevýhody, infraštruktúra na Slovensku zaostáva za tou v Česku či Maďarsku. Hoci Trnava je vnímaná ako futbalová bašta, tréningové podmienky nie sú ideálne. Navyše v Trnave je každý človek futbalový tréner, a nedá sa vyhovieť všetkým.
Spomínali ste, že pri svojej práci musíte mať na zreteli, aký bude futbal o desať rokov. Akým smerom sa podľa vás posunie? Je to ťažké odhadnúť. Keď pred desiatimi rokmi kraľovala španielska tiki-taka, asi nikto nepredpokladal, že o desať rokov sa futbal zrýchli a bude takýto dynamický, niekedy aj na úkor futbalovosti. V dnešnej dobe zasahuje do futbalu už aj veda. V mužskom futbale sa niekedy rieši viac taktika ako tréningy. Myslím si, však, že o desať rokov bude ešte väčší dôraz na rýchlosti a na práci s loptou. Hráči budú behávať ešte viac kilometrov, budú mať viac šprintových úsekov za zápas. Takže sa bude ešte viac zvyšovať rýchlosť a dynamika.
Aj vy už využívate rôzne merania, ktoré sú u dospelých už štandardom, alebo to príde až v starších vekových kategóriách? Technológie začíname riešiť až v dorasteneckých kategóriách. Klub však zabezpečil kamerovú technológiu, cez ktorú snímame zápasy už aj v žiackych kategóriách. Funguje to na báze mobilnej aplikácie, ja si cez notebook postrihám nejaké situácie. Chalani sa z toho tešia, ale aj vidia, čo sa dalo spraviť inak. Vidia svoj obraz hry, môžu si to kedykoľvek pozrieť, zastaviť, pretočiť. Je to užitočná pomôcka, sme vďační klubu, že do toho investoval. V starších kategóriách sa to už pravidelne využíva aj na tréningoch.
Máte 27 rokov, ste mladý tréner. Ako vás vnímajú trénerskí kolegovia? Náš športový riaditeľ mládeže, Marián Hýbela má takú filozofiu, že obsadzuje všetky trénerské posty najmä mladými trénermi. Veľmi sa mi páči táto myšlienka, sme vekovo podobní a existuje medzi nami aj konsenzus myšlienok. Aj to je jedna z hlavných vecí, čo posúva túto akadémiu dopredu. Niekedy sa aj nezhodneme, ale aj to posunie človeka, keď si vypočuje iný názor či konštruktívnu kritiku.
Aké sú vaše trénerské ciele? Jeden z nich je, že ako teraz majú decká za vzor Rusova či Škrtela, tak aby raz malí futbalisti považovali za vzor aj niektorého z hráčov, koho momentálne trénujem a kto prešiel mojimi rukami. Mojím najväčším športovým cieľom je počuť trnavskú hymnu Il Silenzio ako hlavný tréner A-mužstva na štadióne Antona Malatinského. Rád by som trénoval niekedy aj v Rakúsku alebo Nemecku, ťahá ma to týmto smerom. Práve preto sa zdokonaľujem v cudzích jazykoch: ovládam anglický a vraciam sa k obnovovaniu poznatkov z nemčiny zo školy.
Máte trénerský vzor? Sledujem prácu viacerých trénerov, ale mojim vzorom je dlhodobo Marcelo Bielsa. Je pre mňa inšpiráciou, je to blázon do futbalu. Na rôznych taktikách a detailoch vie pracovať celý deň, musí mať všetko dopodrobna analyzované. Som na tom podobne. Keďže mám na starosti dve kategórie, aby som všetko stíhal, môj deň netrvá 24 hodín, ale 27 hodín. Nekončím s prípravou o polnoci, ale až o tretej ráno. Takto pracujem aj na svojom rozvoji a na svojej lepšej budúcnosti. Uznávam aj ďalších trénerov, páči sa mi práca Jorgeho Sampaoliho a Juliana Nagelsmanna.
Osobný život a rodinné hodnoty vo svete športu
Novinár vyzvedal, prečo tréner pustil hráča cez zápas k pôrodu dcérky. Tréner uvoľnil hráča zo semifinále, aby mohol byť pri pôrode dcérky. BRAZÍLIA/VILNIUS 22. júna - Keď ide o vrcholové športy, športovci robia všetko pre to, aby zvíťazili a ostatné často musí ísť bokom. Keď sa hviezde basketbalového tímu Zalgiris Kaunas, Augustovi Limovi, mala narodiť dcérka, vybrala si termín, ktorý pripadal na dôležitý semifinálový zápas. Všetkých zarazilo, keď tréner mladého basketbalistu zo zápasu uvoľnil a podporil ho v tom, aby bol v tom čase radšej s manželkou pri pôrode ich potomka.
Tréner tímu, Šarūnas Jasikevičius, je tiež otcom dvoch detí, a tak mal pre hráča veľké pochopenie. Jeho odpoveď na novinárovu otázku je krásna a zároveň ukrýva v sebe veľmi dôležitý odkaz a kus pravdy. Novinár dobiedzal, či je normálne, aby hráč opustil tím počas semifinále, na čo mu tréner pohotovo odvetil: "Máš deti? Keď budeš mať deti, chlapče, tak to pochopíš. Pretože to je pre človeka vrchol." Potom sa stal tréner pánom situácie a začal sa novinára pýtať on: "Myslíš si, že basketbal je najdôležitejšia vec v živote?" Reportér pochopil, kam tým mieri, no stále sa nevzdával myšlienky, že semifinále je dôležité. Pri tejto myšlienke trénera však aj novinár stratil reč: "Videl si počet divákov na zápase? To že je dôležité? Keď uvidíš svoje prvé dieťa, pochopíš, čo je najdôležitejšou vecou v živote. Pretože na svete nič nie je veľkolepejšie ako narodenie dieťaťa. Ver mi. Žiadne tituly, nič. Augusto Lima je teraz v siedmom nebi.
Slovenský tréner v českej reprezentácii
Slovák Martin Kojnok je kondičným trénerom českej futbalovej reprezentácie. Ste Slovák pôsobiaci v českej futbalovej reprezentácii: ako sa to stalo? Po konci v Dunajskej Strede sme sa dohodli, že ak príde niečo zaujímavé pre Adriana Guľu, s ktorým dlhodobo spolupracujeme, a bude to zaujímavé pre nás oboch, tak pôjdeme, ale nebudeme nič aktívne vyhľadávať. Chceli sme si oddýchnuť. Ja som však práci išiel naproti. Bol som v tomto roku na stáži v Plzni a oslovil ma Erich Brabec, bývalý hráč, ktorý dnes pôsobí pri reprezentácii a na FAČR (Fotbalová asociace České republiky) ako technický riaditeľ. Cestou domov som zastavil v Prahe na zväze a s členmi tímu sme absolvovali pohovor. Bavili sme sa o tom, ako by som si predstavoval svoju prácu pri národnom tíme.
S reprezentáciou už skúsenosti máte, s trénerom Guľom ste pôsobili pri slovenskej dvadsaťjednotke. V mládežníckom národnom tíme som mal k dispozícii hráčov, ktorí vyšli z dorastu a už pravidelne hrali prvú ligu za Slovan či Žilinu, prípadne takých, čo postupne prenikali do áčka. V českom národnom tíme mám pod rukami hráčov z Premier League, z nemeckej bundesligy prípadne českej ligy, ktorá bola v tejto sezóne azda siedmou najlepšou v Európe. V mládežníckej reprezentácii som mohol viac pracovať na hráčovi, v Česku je to viac o získavaní informácií zo svetových klubov a implementovaní informácií do nášho systému.
Pod rukami máte najlepších futbalistov v Európe. Prekvapilo vás niečo? Asi len úroveň profesionality jednotlivých hráčov. Miera toho, ako ďaleko sú schopní zájsť za klasický tréningový proces. Niektoré nosia prsteň na detailné monitorovanie kvality spánku. Ďalší majú stravu domyslenú a naváženú na absolútne drobnosti. Jeden hráč mával kŕče a nevedel prísť na príčinu. Nepomohli ani rozbory. Pije však akúsi uhorkovú šťavu, ktorá obsahuje minerály a soli, ktoré mu s týmto problémom pomáhajú. Zároveň dva dni pred zápasom má zvýšený príjem soli, nie však klasickej, ale himalájskej či keltskej. Sám na sebe sledujem, že musím dodržiavať režim. Keď ho nemám, tak to má fyzické konzekvencie. Buď ochoriem, alebo som unavený, neviem sa sústrediť a som nervózny. Po večeroch som mával napríklad extra hodiny angličtiny. Vyriešil som to špeciálnymi červenými okuliarmi, ktoré mi blokovali modré svetlo z počítača. Často tiež chodím do studenej vody, keď túto možnosť nemám, nahrádzam to studenou sprchou. Ak to režim dovolí, aplikujem to ráno pred raňajkami. Vôbec nepijem alkohol, pil som ho iba raz v živote. Zároveň nepijem kávu. Poznám ľudí, ktorí si ráno musia dať kávu, aby mohli ísť ráno na veľkú potrebu, alebo aby mali energiu. Ja sa na to pozerám inak. Čo keď sa ocitnem na púšti, kde budem musieť prežiť dva dni a nebude tam žiadna káva? Zomriem, lebo nemám kávu? Otužovanie dostáva telo do istého diskomfortu a buduje imunitu. Pomáha to aj môjmu duševnému zdraviu. Vždy po studenej vode cítim obrovský nával energie a šťastia. To však s kávou nemá nič spoločné. To je spôsobené tým, čo jete. Ja mám energie dosť, aj keď pijem iba čistú vodu a čaj. Žiadne kávy ani energetické nápoje na to nepotrebujem.
Vráťme sa k základnej otázke. Mal som ním byť. Keď sme boli ešte v Dunajskej Strede, už prebiehala príprava pred novou sezónou a v tom momente sa konal zraz, na ktorý som už mal ísť. Žiaľ, pretože som v klube zostal sám a nový kondičný kouč Štefan Pánik mal dôjsť neskôr, musel som odmietnuť s dohodou, že keď národný tím bude mať záujem, sadneme si v septembri. Vy ste to už spomínali: máte hráčov zo špičkových tímov so špičkovými tímami expertov. Ak sú hráči zvyknutí niečo robiť počas týždňa, snažím sa im tieto rutiny v reprezentácii kopírovať, aby v kontexte zaťaženia nepociťovali veľké rozdiely.
Je pre vás táto komunikácia jednoduchá? Predsa trebárs len v Leverkusene sú hráči pätnástich národností, takže im pätnásť vám podobných volá a pýta nejaké dáta? Keď to zhodnotím všeobecne, tak sú kolegovia z tímov veľmi otvorení. Nikdy mi neodmietli dať dáta, no vždy som im aj vysvetlil, aké potrebujem a hlavne - načo ich potrebujem. Možno práve to ich vždy presvedčí, aby boli zdieľnejší. Táto komunikácia zároveň nikdy nie je jednostranná - aj ja poskytujem dáta späť klubom. Áno, ale vzhľadom na priebeh sezóny majú tieto dáta možno z januára a ja ich chcem mať aktuálnejšie a čerstvejšie. Je potrebné uvedomiť si, že ja aj kondiční tréneri v kluboch máme jeden spoločný cieľ: aby bol hráč zdravý. Ja aj monitorovanie tréningu považujem za istú formu testovania. Ale, samozrejme, tu by som skôr spomenul testovanie stability a mobility v špecifických pohybových vzoroch (nazývané FMS - functional movement screen) a testovanie svalovej dysbalancie a sily či už zadnej skupiny svalov stehna (hamstringov) alebo priťahovačov, resp. odťahovačov stehna (adductorov a obductorov). Tréningové metódy či iné postupy sú väčšinou súčasťou ‚tajného‘ know how kondičných trénerov či fyzioterapeutov. Úprimne, tie dáta by som získal aj tak, len by mi to trvalo o čosi dlhšie.
Ako inak by ste ich napríklad získali? Cez hráča. Pošlem mu program, ktorý mi vyplní počas voľna, a už mám všetko, čo potrebujem. Títo experti vie, že keď zoberiem ich postupy do iného tímu, nezafungujú podobne. Keď všetko, čo robí Manchester City, zopakujete v Sparte, nebude to mať rovnaký výsledok. Ani keď to zreplikujete v Arsenale. Ja aj kondiční tréneri v kluboch máme jeden spoločný cieľ: aby bol hráč zdravý, vraví Martin Kojnok.
Tréner Guľa mi vás opísal ako popredného experta GPS využitia vo futbale. Prvýkrát som sa stretol s GPS vo futbale v roku 2013. Kolega z Fakulty telesnej výchovy a športu Csaba Gábriš robil prácu o GPS. Obrovský rozdiel bol v rýchlosti sťahovania dát a ich spracovania. Vtedy si s pomocou GPS porovnávali rýchlosť jazdci pri pouličných pretekoch áut. Toto sme prvýkrát aplikovali u Pavla Hapala, keď pôsobil pri reprezentácii do 21 rokov. Dostali sme možnosť vyskúšať to na tréningu aj zápase. Mali sme päť zariadení. Matka kolegu, s ktorým sme na tom pracovali, nám doma vyrobila podprsenky. Vychádzali sme len z fotografií a predstáv, ako to má vyzerať. Dosť veľa. Vzdialenosť, ktorú hráči odbehli, koľko spravili v šprinte a koľko vo vysokej intenzite, koľko mali zrýchlení a akú rýchlosť dosiahli. Existovali rôzne zariadenia, ako tie od Catapult či GPSport, no napríklad druhý menovaný ponúkal sadu za 80-tisíc eur, čo pre dvoch študentov nebolo reálne zaplatiť. Kolega to však potreboval pripraviť na záverečnú prácu: Rozvoj anaeróbnych schopností a ich vplyv na bežecký výkon v zápasoch mladých futbalistov. Csaba pôsobil v Senci v kategórii U17. Mali sme teda výsledky z U17, ale samozrejme nás zaujímalo, aké dáta dosahujú hráči na vyššej úrovni, a preto sme sa pokúsili dostať do U21. Dvakrát týždenne experimentálna skupina robila okrem futbalového tréningu aj opakované 30 m behy s kontrolovanou intenzitou (nad 90% z maxima) a optimálnym objemom. Neustále sa vzdelávate, chodíte na konferencie a tam ste oslovili Jensa Bangsboa. To je popredný futbalový expert. Táto konferencia, o ktorej hovoríte, bola zameraná na prevenciu svalových zranení. Počas troch dní hovorili experti o tom, ako excentrický tréning (tréning, pri ktorom kladiete väčší dôraz na excentrickú - brzdiacu fázu pohybu, ako napríklad cvičenie nordic hamstring) pôsobí pozitívne na prevenciu svalových zranení. Boli to skutočne experti z oboru, kondiční tréneri, ktorí pôsobia nielen v kluboch, ale prednášajú aj na univerzitách. Nakoniec vystúpil práve Jens Bangsbo, ktorý povedal, že áno, všetky tieto typy tréningov sú úspešné a zredukujú zranenia niekedy o 15-25 % . Oni však robili rýchlostno-vytrvalostný typ tréningu, monitorovali, korigovali špecifické zaťaženie a zredukovali zranenia o 80 %. Čo vám na podobných veciach pripadá zaujímavé? Ja zažívam podobné momenty, keď mi ľudia vysvetľujú, prečo tie dané veci robia. To je pre mňa princíp - nie čo, ale prečo. Tak isto Nicolas Dyon - je kondičný tréner v Mönchengladbachu a aj v českej reprezentácie. Mám teda možnosť získavať a konzultovať myšlienky, čo je veľmi obohacujúce. Bol som takto v Borussii Mönchengladbach, kde majú plnú tabuľu s dátami hráčov. O aké dáta ide? Sú to dáta pozbierané zo zápasov. Pretože, a tom hovorím v kontexte nemeckého futbalu, je jedno, či hráte proti poslednému tímu alebo proti Bayernu Mníchov, fyzickosť v zápase je veľmi podobná a na nesmierne vysokej úrovni. Daný tréner, ktorého som tam stretol, predtým pôsobil v Nice a v kontexte francúzskeho futbalu je to iné. Keď hráte proti niekomu, kto je slabší alebo je na mieste bojujúcom o zotrvanie v súťaži, štatistiky nemusia byť také dobré, pretože ho skrátka uhrajú na technike a na celkovej kvalite. V Nemecku je to inak. Môžete mať väčšiu kvalitu, ale keď nebudete fyzicky šliapať, nebudete stíhať a pravdepodobne prehráte. Toto bolo pre mňa vau. Dávať najlepšie dáta hráčov pred nich, aby boli neustále s nimi konfrontovaní a motivovaní sa stále zlepšovať a prekonávať? Hovoríte o spôsobe zlepšovania hráčov. V Dunajskej Strede sme natočili hráčov pri šprinte na dvadsať metrov. Takých bežcov, akým bol Usain Bolt, vo futbale veľa nie je. Technika behu v tomto športe je špecifickejšia ako v atletike. Samozrejme je dôležitá, ale netreba zabúdať, že je odlišná napríklad od techniky behu v atletike. Hlavnými rozdielmi sú povrch, ale aj to, že bežci vo futbale musia reagovať na konkrétne situácie a tiež musia meniť smer. Áno, napríklad pri maximálnej rýchlosti, ktorej maximá sledujem na týždennej báze. Paradoxne najväčší nárast nastal vtedy, keď sme aplikovali silový tréning. Po troch týždňoch od začiatku aplikácie maximálneho silového tréningu sa zlepšilo najviac hráčov. Keď bolo v skupine napríklad 23 hráčov, zlepšilo sa 13 hráčov v treťom týždni. Dvaja boli vo štvrtom, dvaja až v piatom, ďalší dvaja sa zlepšili až keď bol úplne iný podnet, svoje maximum dosiahli pri silovo-rýchlostnom tréningu. Na každého platí niečo iné a nie je to len o vyriešení skráteného kroku. V prípade GPS poznáme tie zariadenia, ktoré majú hráči pod dresmi. S čím aktuálne ešte profesionálne kluby pracujú? Zariadenie má čip medzi lopatkami, takže nemonitoruje srdcovú aktivitu. To zariadenie používa aj gyroskop či akcelerometer. Technologicky je to komplikovanejšie zariadenie, nevníma len polohu. Vníma aj to, či sa hráč točí doprava a či doľava, akou rýchlosťou sa točí do ktorej strany. Ktoré kľúčové parametre sa všeobecne pri hráčoch sledujú? Kľúčových je viac, ale tými základnými sú celková vzdialenosť, a teda koľko kilometrov hráč nabehá. Keďže sa hra neustále zrýchľuje, tak sledujeme behy vo vysokej intenzite, ktoré všeobecne vnímame ako tie, pri ktorých vyvinieme rýchlosť 19,8 až 25,2 km/h, a teda 5,5 až 7 m/s, od 7 m/s sú to šprinty, v ktorých prípade sledujeme vzdialenosť a počet. Kluby pracujú aj so zbieraním dát o spánku hráčov (dĺžke a kvalite spánku), sledujú pripravenosť jednotlivých systémov ľudského tela na zaťaženie (napr. Toto sa konkrétne využíva v tréningu po zranení, keď má hráč za sebou operáciu trebárs predného skríženého väzu. Čo je však ešte nutné dodať, v týchto všetkých dátach, o ktorých som hovoril, sa dozvedáme o vonkajších hodnotách zaťaženiach. Zaujímavé sú však aj tie vnútorné, ktoré zase môžeme sledovať vďaka srdcovej odozve. Toto sledovanie je rozdelené do zón a každá zóna má nejaký index. To znamená, že ak budem pracovať z mojej srdcovej frekvencie maximálne na 50 %, index bude iný, ako keď budem pracovať na 90 %. Môžem pracovať iba minútu na 90 %, ale násobkom indexu to pre mňa bude oveľa náročnejšie, ako keď budem desať minút na 50 %. Je niečo z tohto relevantné pre hobby športovcov? Poznám totiž prístup, že pohyb netreba tak veľmi technologizovať, kľúčové je hýbať sa. Súhlasím, že kľúčové je začať sa hýbať a následne vedieť, čo chcem ktorým športom dosiahnuť, a podľa toho sledovať aspoň základné parametre. Ak je môj cieľ raz zabehnúť polmaratón, tak by som mal sledovať tréningový objem a frekvenciu tréningu. Polmaratón má dĺžku 21 kilometrov, takže keď si dnes a zajtra chcem zabehať po 4 kilometre, tak v sobotu polmaratón nezabehnem alebo zabehnem s veľkými problémami. S tým súvisí aj rozcvička, práca so svalmi a kĺbmi. Mali by sme to rozlišovať, lebo typy strečingu sú viaceré. Za mňa určité metódy môžu byť teoreticky aj rovnaké, ktoré keď si dám pred výkonom, tak ho ovplyvnia pozitívne a aj negatívne. Keď si idete zabicyklovať na hrádzu, prejdete 10 kilometrov, zastavíte sa v 4 bufetoch a bude to trvať 4 hodiny, výrazne sa rozcvičovať nemusíte. Ak budeme bežať za účelom výkonu, určite je fajn rozcvička. Nehovorím len strečing, ale aj ten môže byť súčasťou rozcvičky. Môže byť aj statický, pozitívne však bude na výkon vplývať najmä dynamický strečing, ktorý sa bude podobať tomu výkonu, ktorý bude nasledovať. Ak budem chcieť robiť športovú hru ako futbal, tak môžem robiť úkroky či výpady do strany. Súčasťou môžu byť aj drepy, predklony, vykopávanie nohy, nejaké odrazy ľahšieho charakteru, potom cviky s väčšou intenzitou, aby vás to pripravilo na výkon. Rozcvičenie by malo mať prevenčnú a výkonovú zložku. Pôsobil som aj ako osobný tréner, takže viem, že rozcvičenie pri hobby športovcoch tvorilo niekedy aj 50 % daného výkonu. Tridsať minút sa rozcvičovali na to, aby tridsať minút niečo robili. Začal by som nejakým ľahkým zahriatím, ktoré, samozrejme, v závislosti od počasia nie je vždy nutné. Určite by som však nevynechal mobility a strečing jednotlivých svalov, ktoré budete zaťažovať. Viete povedať príklad? Ja sa spýtam inak: svalovka je zlá vec? Keď sa bavíme o profesionálovi, má svalovú horúčku deň pred zápasom a viem, že ho to v zápase negatívne ovplyvní, tak urobím všetko preto, aby som mu pomohol a tú svalovku zmiernil alebo odstránil. Prečo? Svalová horúčka je odozva tela na poškodenie svalových vlákien. Následne môže prebehnúť adaptácia tým, že svalové vlákna zhrubnú. Svalová horúčka tak má na telo pozitívny efekt. Podnet telu musí byť iný. Buď zmeňte poradie cvikov, pridajte hmotnosť alebo zvýšte počet opakovaní. Svalovka je dobrým ukazovateľom, pretože s jej pomocou viete, že telo sa musí nejakým spôsobom adaptovať. Môžete tento adaptačný proces spomaliť či utlmiť, a to či už protizápalovými tabletkami, masťou, alebo studenou vodou. Problém je však ten, že keď tento proces zastavíte, pomýlite bunky, ktoré reflektujú tento deštrukčný proces. Nevytvorí sa tak zápalový proces, bunky nebudú reagovať a nebudú tak vedieť, že došlo k veľkému poškodeniu svalu, a nepríde k obnove. Opäť, v preklade: znížite efekt silového tréningu. Toto môže byť teda jedna chyba, ktorú ľudia robia pri vnímaní pohybu. Podľa mňa sa ľudia strašne málo hýbu. A keď sa rozhodnú hýbať, robia tak vo vlnách. Nerobia to konzistentne, konštantne a dlhodobo. Máte pripomienku alebo ste našli chybu?