Francis Albert "Frank" Sinatra sa narodil 12. decembra 1915 talianskym prisťahovalcom v Hobokene v americkom štáte New Jersey. Jeho rodičia, otec z Sicílie a matka z Janova, položili základy pre život umelca, ktorý sa neskôr stal jednou z najväčších hviezd 20. storočia.
V mladosti ho inšpiroval koncert Binga Crosbyho, ktorý počul v rádiu. Tento zážitok ho viedol k rozhodnutiu stať sa spevákom. Svoju kariéru začal v skupine Hoboken Four, s ktorou v roku 1937 vyhral miestnu rozhlasovú súťaž talentov, čo mu otvorilo dvere k účinkovaniu v lokálnych rozhlasových staniciach.
Prelom nastal v roku 1939, keď ho Harry James angažoval do svojho orchestra v New Yorku. Už o mesiac neskôr nahral Frank Sinatra svoje prvé skladby s týmto orchestrom. V roku 1940 sa pridal k populárnemu orchestru Tommyho Dorseyho, čo ešte viac posilnilo jeho hudobnú kariéru.
Jeho talent nezostal nepovšimnutý ani vo filmovom priemysle. V roku 1941 sa prvýkrát objavil vo filme Las Vegas Nights, kde nahral skladbu "I'll Never Smile Again". Pred kamerou sa však naplno postavil až o tri roky neskôr.
V roku 1942 bol Frank Sinatra vyhlásený za najlepšieho speváka v ankete hudobného časopisu Down Beat. Jeho popularita explodovala a v profesijnom živote nastala "bláznivá éra", ktorej sa po štvrťstoročí vyrovnala len Beatlesmánia. Koncerty v slávnom divadle Paramount v New Yorku spôsobovali také nadšenie, že doprava v okolitých uliciach bola ochromená na celé hodiny. Koncom roku 1946 spoločnosť CBS dokonca zakázala osobám mladším ako 21 rokov vstup na jeho živé rozhlasové koncerty.
Od roku 1944 sa Frank Sinatra stal pravidelným hosťom v hollywoodskych filmových štúdiách, kde získaval hlavné úlohy v muzikáloch. Prvým z nich bol v roku 1944 film "Higher and Higher", ktorý mal značný komerčný úspech.
Po piatich úspešných rokoch však prišlo obdobie útlmu. Na začiatku 50. rokov bol Sinatra bez manažéra, bez nahrávacej zmluvy a čelil rodinným problémom, ktoré viedli k rozvodu s manželkou Nancy. Odrazovým mostíkom pre jeho návrat bola v roku 1953 postava vojaka Maggia vo filme "Odtiaľ až na večnosť", za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Po tomto úspechu Sinatra založil vlastnú koncertnú agentúru, gramofónovú a filmovú producentskú spoločnosť. Las Vegas sa stalo jeho druhým domovom, kde postupne vlastnil herne, zábavné podniky a hotely.
Od roku 1953 Frank Sinatra pravidelne víťazil v anketách časopisu Down Beat, pričom až v roku 1963 ho predbehol Ray Charles. Tento obnovený záujem verejnosti priniesol Sinatrovi ďalšie filmové úlohy, koncerty a platne, o ktoré sa starala jeho spoločnosť Sinatra Enterprises.
V šesťdesiatych rokoch, napriek nástupu novej generácie spevákov, si Sinatra udržal svoju popularitu. Jeho skladby sa pravidelne objavovali v rebríčkoch a v lete 1966 viedol americkú hitparádu so skladbou "Strangers In The Night", za ktorú získal cenu Grammy.
Frank Sinatra Greatest Hits Playlist - 10 Best Hits Of All Time
Frank Sinatra si vybudoval aj mimoriadne úspešnú hereckú kariéru. Okrem Oscara za film "Odtiaľ až na večnosť" si zahral v snímkach ako "Muž so zlatou rukou" (1955) a "Mandžuský kandidát" (1962). Účinkoval tiež v muzikáloch "On the Town" (1949), "Guys and Dolls" (1955), "High Society" (1956) a "Pal Joey" (1957), za ktorý získal Zlatý glóbus.
Na konci svojej kariéry často stvárňoval postavy detektívov, vrátane titulnej úlohy vo filme "Tony Rome" (1967) a hlavnej úlohy vo filme "Detektív" (1968). V roku 1971 získal filmovú Cenu Cecila B. DeMillea.
Sinatra tiež režíroval protivojnovú drámu "None but the Brave" (1965). V televízii začal v roku 1950 programom "The Frank Sinatra Show" na stanici CBS a v 50. a 60. rokoch minulého storočia pravidelne vystupoval v televíznych programoch.
Počas svojej kariéry vydal debutový album "The Voice of Frank Sinatra" (1946) a podpísal zmluvu s Capitol Records, kde nahral albumy ako "In the Wee Small Hours" (1955) a "Songs for Swingin' Lovers!" (1956). Neskôr založil vlastnú nahrávaciu spoločnosť Reprise Records.
V roku 1965 nahral album "September of My Years" a účinkoval v televíznom špeciáli "Frank Sinatra: A Man and His Music", ktorý získal cenu Emmy. Spolupracoval aj s významnými hudobníkmi ako Tom Jobim a Duke Ellington.
Hoci v roku 1971 oznámil odchod do dôchodku, po troch rokoch sa vrátil na koncertné pódiá a vydával ďalšie platne. Vystupoval až do svojej osemdesiatky, keď mu zdravotné problémy začali brániť v ďalších aktivitách.
Počas svojho života získal Frank Sinatra množstvo ocenení. Americký prezident Ronald Reagan mu udelil Prezidentskú medailu slobody a získal aj Zlatú medailu Kongresu Spojených štátov. Je všeobecne považovaný za jedného z umelecky najvplyvnejších a komerčne najúspešnejších interpretov 20. storočia. Z jeho platní sa predalo 150 miliónov kusov.
V posledných rokoch života mal Sinatra zdravotné problémy, vrátane srdcových a dýchacích ťažkostí, vysokého krvného tlaku, zápalu pľúc a rakoviny močového mechúra. Po infarkte vo februári 1997 sa na verejnosti už neobjavil.
Frank Sinatra zomrel 14. mája 1998 v Los Angeles vo veku 82 rokov. Jeho smrť bola sprevádzaná spomienkovými gestami po celých Spojených štátoch.
Bol štyrikrát ženatý, pričom medzi jeho manželky patrili aj filmové hviezdy Ava Gardner a Mia Farrow.
| Ocenenie | Rok |
|---|---|
| Oscar za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe | 1953 |
| Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Pal Joey) | 1957 |
| Cena Grammy (Najlepšia nahrávka populárnej hudby za Strangers In The Night) | 1966 |
| Cena Emmy (Frank Sinatra: A Man and His Music) | 1965 |
| Filmová Cena Cecila B. DeMillea | 1971 |
| Cena Kennedyho strediska | 1983 |
| Prezidentská medaila slobody | 1985 |
| Zlatá medaila Kongresu Spojených štátov | 1997 |