Gabriela Futová, narodená 23. februára 1971 v Prešove, je obľúbenou slovenskou spisovateľkou, ktorá si srdcia detí aj dospelých získala svojimi humornými a pútavými príbehmi. Jej životná cesta je plná zaujímavých zvratov, rodinných osudov a hlbokých zážitkov, ktoré ju formovali a inšpirovali k tvorbe.
Detstvo a rodinné zázemie
Gabriela sa narodila v prešovskej nemocnici, vraj v ôsmom mesiaci tehotenstva, nedonosená. Jej mama ju prirovnávala k bábätku so šupinami a vraj sa mierne zhrozila jej vzhľadu. Miesto narodenia v rodnom liste uvádza ulicu Hollého 20 v Prešove, kde sa nachádzala pôrodnica.
Jej detstvo bolo poznačené stratou otca, ktorý zomrel na rakovinu žalúdka, keď mala Gabriela necelé tri roky. Táto strata ju hlboko zasiahla, najmä preto, že sa nezachovala žiadna ich spoločná fotografia.
Jej mama, vychovávateľka v školskej družine, bola temperamentná žena s láskou k deťom, vynikajúca kuchárka a spoločenská osoba. Gabriela po nej zdedila temperament a cholerické sklony, ktoré sa prejavujú v silných emóciách a prudkých reakciách, no zároveň aj zmysel pre čestnosť po starej mame z matkinej strany.
Z otcovej strany mala mestského dedka, ktorý bol zábavný a počas detstva im dovolil ochutnávať pivo a "fajčiť" pecky. Mestská babka ich zasa rozmaznávala.
Koniec detstva nastal nečakane a bolestivo. V priebehu roka a pol jej zomreli najbližší: stará mama, dedo, mama a mestský dedko. V necelých štrnástich rokoch zostala s mestskou babkou a jej život sa radikálne zmenil. Stala sa z nej neplnoletá, získala nových "rodičov" (sestru jej otca a jej manžela) a "sestry" (predtým sesternice). Toto obdobie bolo náročné, spojené s pubertou, novými pravidlami a adaptáciou na zmenenú rodinnú situáciu.
Štúdium a začiatky v práci
Po absolvovaní gymnázia v Prešove (1985 - 1989) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1989 - 1993). Neskôr však zistila, že to nebola jej pravá voľba a ľutovala, že neštudovala psychológiu.
Po ukončení vysokoškolského štúdia pracovala ako administratívna pracovníčka a neskôr v zmenárni, najprv brigádne, potom natrvalo. Práca ju bavila, napriek víkendom a sviatkom. S nástupom rodiny však náročný pracovný čas začal byť prekážkou.
Od roku 2002 pôsobí ako metodička pre prácu s deťmi a mládežou v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove a vedie pracovnú skupinu zameranú na túto oblasť pri Slovenskej národnej knižnici v Martine. V knižnici pracovala takmer 18 rokov, práca ju bavila, no zlúčiť cestovanie na besedy s pracovnými povinnosťami bolo náročné.
Osobný život a rodina
Gabriela si vždy túžila po deťoch a partnerovi. Vo svojich 24 rokoch stretla svojho budúceho manžela Róberta, ktorého volá Robko. Ich vzájomná náklonnosť bola okamžitá a obaja cítili, že sa poznajú už dlho. Astrológia túto ich intuíciu potvrdila.
S Robkom majú dve dnes už dospelé deti, Elišku a Maroša. Ich vzťah je založený na porozumení, humore a spoločných zážitkoch. Aj keď sa občas pohádajú, je to buď kvôli deťom, alebo kvôli malichernostiam, na ktoré si neskôr ani nespomenú. Robko dokáže Gabrielu rozosmiať a napriek tomu, že sú obaja neporiadni, má pochopenie pre jej občasné straty.
Gabriela má rada hudbu, rada hrá na klavíri a fúka do flauty. Miluje knihy, prerábanie starých vecí na nové, záhradu, spoločnosť, ale aj samotu. Nerada upratuje, ale rada vymýšľa prekvapenia pre iných.
Tvorba a úspechy
Knihy pre deti začala písať od roku 2000. Inšpiruje sa vlastnými zážitkami z detstva, príhodami svojich aj cudzích detí, a tiež životom zvierat. V roku 2000 debutovala knihou "Naša mama je bosorka!".
Jej knihy sú známe svojím humorom a pútavým dejom, ktorý deti vtiahne do sveta fantázie. Príbehy ako "Nejdem a basta!" sa zaoberajú témami, ktoré sú deťom blízke, ako je odpor k škole a hľadanie motivácie.
Pri príležitosti svojich 20. spisovateľských narodenín si Gabriela darovala slobodu, čo naznačuje zmenu v jej pracovnom živote a možnú novú etapu tvorby.
Gabriela Futová je príkladom ženy, ktorá si napriek životným výzvam našla svoju cestu k naplneniu. Jej láska k deťom, rodine a písaniu ju poháňa vpred a prináša radosť mnohým čitateľom.