Začiatkom júla otriasla Galantou tragická udalosť, keď 32-ročná Orsolya z obce Obid v okrese Nové Zámky zomrela v nemocnici len niekoľko hodín po pôrode svojho tretieho dieťaťa. Prípad vyvolal vlnu otázok o adekvátnosti zdravotnej starostlivosti a reakcii personálu na komplikácie počas pôrodu.
Orsolya, podľa dostupných informácií zdravá žena s predchádzajúcimi skúsenosťami s pôrodom, nastúpila do galantskej nemocnice 7. júla ráno v dobrom zdravotnom aj psychickom stave. Počas pôrodu však opakovane upozorňovala zdravotníkov, že sa necíti dobre. Rodina tvrdí, že stav rodičky nebol dlhší čas adekvátne monitorovaný. Podľa sťažnosti, ktorú má k dispozícii portál Parameter, lekár pri vyšetrení spôsobil rodičke výraznú bolesť. Následne jej bol podaný oxytocín na vyvolanie kontrakcií.
Orsolyin stav sa rapídne zhoršoval. Sťažovala sa na dýchacie ťažkosti, slabosť, závraty a celkovú vyčerpanosť. Príbuzní uvádzajú, že zdravotníci jej ťažkosti bagatelizovali a odporúčali jej, aby dýchala pokojnejšie a nebrala situáciu príliš vážne. Pôrod bol komplikovaný a vyžadoval manuálnu asistenciu personálu. Hoci sa dieťa narodilo živé, zdravotný stav matky sa naďalej zhoršoval. Orsolya opisovala silný tlak na hrudi a pokračujúce dýchacie problémy. K zásadnému zásahu prišlo až po pôrode, keď po odstránení placenty lekári zaznamenali nadmerné krvácanie. Napriek privolaniu primára a následnej resuscitácii sa ženu nepodarilo zachrániť.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že vo veci začal konať. Hovorkyňa Monika Mrázová uviedla, že podnet bol doručený 28. júla a prvé úkony sa uskutočnili 14. augusta priamo v nemocnici. V súčasnosti prebieha zhromažďovanie dokumentácie a neskôr sa do procesu zapoja aj odborní posudkári, ktorí vypracujú konečnú správu. Vyšetrovanie môže podľa úradu trvať až deväť mesiacov.
Spoločnosť Penta Hospitals, ktorá nemocnicu prevádzkuje, v stanovisku pre Parameter uviedla, že podľa ich interného preverenia išlo o mimoriadne nepredvídateľnú komplikáciu, ktorej by sa nedalo zabrániť ani pri súčasných medicínskych poznatkoch a maximálnej snahe personálu.
Prípad Dianky Jarašovej: Boj o spravodlivosť trvá roky
Ďalším tragickým prípadom, ktorý sa spája s galantskou nemocnicou, je smrť 1,5-ročnej Dianky Jarašovej v októbri 2017. Dievčatko bolo hospitalizované pre dehydratáciu s diagnózou akútnej gastroenteritídy a kolitídy infekčného pôvodu. Na druhý deň však dostalo kŕče a prestalo dýchať. Malú Dianku museli transportovať vrtuľníkom do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, kde však zomrela.
Podľa matky Jany Jarašovej privolaný primár so službukonajúcou neatestovanou lekárkou nevedeli, čo sa deje, a Dianku "nadopovali diazepamom". Po troch rokoch vyšetrovania polícia obvinila primára pediatrie Nemocnice s poliklinikou sv. Lukáša v Galante za prečin usmrtenia. Neskôr obvinili aj ďalšiu lekárku. Vyšetrovateľ v obvinení lekárky Martiny M. uviedol, že nedostatočne klinicky vyšetrila malú Dianku a napriek zvracaniam nezhodnotila stav hydratácie, ani nevykonala vyšetrenie, či má dieťa obranné reflexy. Rodičia malej Dianky sa so stratou svojej dcérky nevedia zmieriť a sú odhodlaní bojovať za spravodlivosť.
Plodová embólia: Zriedkavá, no smrteľná komplikácia
V súvislosti s prípadom Orsolye sa objavila aj zmienka o plodovej embólii ako možnej príčine úmrtia. Podľa štatistických údajov zomrelo na Slovensku v rokoch 2007 až 2023 v dôsledku tehotenstva alebo priameho pôrodu 109 žien, pri približne 940-tisíc pôrodoch. To znamená, že na 100-tisíc pôrodov pripadá zhruba 11 úmrtí matiek. Ide teda o veľmi zriedkavý jav a v spomínanom 16-ročnom období sa plodová embólia potvrdila len v 12 prípadoch - teda menej než raz ročne.
Pri plodovej embólii sa plodová voda (alebo iné tkanivové častice z vnútra plodového obalu) dostane do krvného obehu matky. Imunitný systém na to reaguje prehnane, vyvolá tzv. systémovú zápalovú reakciu, ktorá vedie k zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Podľa štúdie ide o náhle vznikajúci a veľmi ťažko diagnostikovateľný stav, pri ktorom je potrebný profesionálny multidisciplinárny tím, aby zachránil život matky aj dieťaťa.
„Nie som lekár, takže na túto otázku neviem odborne odpovedať, ale venovala som sa výskumu v tejto oblasti. Podľa štúdie publikovanej tento rok ide o náhle vznikajúci a veľmi ťažko diagnostikovateľný stav, pri ktorom je potrebný profesionálny multidisciplinárny tím, aby zachránil život matky aj dieťaťa.“
Existujú rizikové faktory, ktoré treba sledovať. Napríklad, ak je matka staršia, rodí ďalšie dieťa, má tehotenskú cukrovku, alergie alebo ak počas pôrodu dochádza k rôznym zásahom.
Amniotic Fluid Embolism - Medzcool
Pôrodnícky paradox a preťaženosť personálu
Odborníci upozorňujú na tzv. pôrodnícky paradox, ktorý sa vyskytuje v strednej a východnej Európe: lekári zasahujú do pôrodu vtedy, keď netreba, no keď je zásah skutočne potrebný, nepríde včas - alebo vôbec. Zároveň poukazujú na preťaženosť lekárov, sestier a pôrodných asistentiek v menších nemocniciach. Najmä lekári, sestry a pôrodné asistentky v menších nemocniciach sú dnes neuveriteľne preťažení. Treba sa na to pozerať veľmi citlivo.
Ďalším problémom je absencia psychologickej podpory pre zdravotnícky personál. Lekári a sestry nemajú priestor, kde by mohli „vyventilovať“ ťažké skúsenosti a spracovať psychicky náročné prípady.
„Na druhej strane, pravda je aj to, že plodová embólia sa vyskytuje na Slovensku asi v 11 prípadoch zo 100-tisíc pôrodov, takže väčšina zdravotníkov na pôrodných oddeleniach sa s ňou nikdy osobne nestretla. Preto je ťažko realisticky očakávať, že ju okamžite diagnostikujú.“
Pri plodovej embólii sa plodová voda (alebo iné tkanivové častice z vnútra plodového obalu) dostane do krvného obehu matky. Imunitný systém na to reaguje prehnane, vyvolá tzv. „V prípade Orsolye vieme, že plodový obal praskol spontánne a do nemocnice prišli už s unikajúcou plodovou vodou, hoci aktívny pôrod sa ešte nezačal. Po určitom čase lekárka vyšetrila rodičku a vykonala niekoľko zásahov - uvoľnila zvyšok plodovej vody, čo znamená, že obal pravdepodobne ešte viac natrhla. Okrem toho Orsolya dostala syntetický oxytocín.“
„Nechcem robiť nepodložené závery, ale faktom je, že pri každom zásahu počas pôrodu má zdravotnícky personál dôsledne sledovať stav rodičky a jej signály. Ak tvrdí, že sa cíti zle, že sa dusí, že je na pokraji odpadnutia - to je veľký výkričník a treba hľadať súvislosti.“
„Na mojich prípravných kurzoch vždy zdôrazňujem, ako môžeme vplývať na ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu, aj keď sú možno arogantní alebo neúctiví.“
„Medzi staršími a vyššie postavenými pôrodníkmi je časté, že nie sú takí tolerantní - napríklad určujú jedinú polohu, v ktorej žena môže rodiť, obmedzujú voľný pohyb počas pôrodu a bežne sa robí časté monitorovanie či kontrola krčka maternice. Na druhej strane vedomé a pripravené ženy sa usilujú o to, aby sa o týchto veciach mohli rozprávať, aby sa mohli voľne pohybovať, nechcú zbytočné zásahy a chcú rodiť v polohe, ktorú si samy zvolia. To sa síce často aj podarí, ale je to dvojsečná zbraň - ak totiž dôjde k úmrtiu, lekári sa stiahnu do ulity, pritvrdia, zavádzajú viac kontrol, nadmerne monitorujú a brzdia slobodu rodičky, alebo naopak urýchľujú pôrod aj vtedy, keď sú matka a dieťa v poriadku.“
„Je to veľmi komplexný problém. Nedá sa jednoznačne povedať, že niektorá nemocnica je zlá a netreba tam chodiť rodiť - najmä ak si človek nemôže dovoliť súkromnú kliniku alebo domáci pôrod. Pôrod je komplexná udalosť. Závisí od toho, koľké dieťa žena rodí, ako znáša bolesť, nakoľko je pripravená, aké má techniky na podporu pôrodu a tlmenie bolesti, v akom fyzickom a psychickom stave sa nachádza. Veľmi záleží aj na tom, kto má službu, aký má daný lekár prístup, v akom je stave, koľko pôrodov sa v danom čase na oddelení odohráva - a to sú len niektoré faktory.“
„Je to veľký výkričník. Ak si z tohto prípadu máme niečo odniesť, tak práve toto. V tomto prípade bola pri pôrode prítomná aj príbuzná, ktorej svedectvo sa stalo základom podania na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“
„Na druhej strane treba dodať ešte niekoľko vecí. Vieme, že lekárka, ktorá pôrod viedla, mala na starosti množstvo ďalších povinností: prijímala pacientky na gynekológii, ako službukonajúca vyhodnocovala výsledky CTG vyšetrení tehotných žien a nie je vylúčené, že súčasne prebiehal aj iný pôrod. Mala teda pozornosť roztrieštenú na viacero strán, čo však nie je nič výnimočné - to je každodenná realita.“
„Neboli sme tam, nevieme, akým spôsobom matka tieto veci komunikovala, ani ako prebiehajú pôrody u väčšiny iných žien. No v každom prípade platí: na subjektívne prežívanie rodičky treba vždy dbať.“
„Počas pôrodu pomáhajú rodičke najmä pôrodné asistentky a ak majú pocit, že niečo nie je v poriadku, je ich povinnosťou zavolať lekára. Keďže pôrod nie je pre všetky ženy ľahký a niektoré ho znášajú horšie, je ťažké odlíšiť, či ide o vážny problém, alebo len o subjektívne ťažkosti rodičky.“
Možnosti nápravy a prevencie
V prípade podozrenia na pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti existuje niekoľko možností nápravy. Poškodený môže podať sťažnosť riaditeľstvu nemocnice, obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, samosprávny kraj, ombudsmana, prokuratúru či dokonca Ústavný súd.
„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa v konaní opiera výlučne o zdravotnú dokumentáciu. To, či bol s rodičkou niekto blízky, alebo nie, je z pohľadu úradu irelevantné - a to je veľmi smutné. Pred dohľadovým orgánom je ten, kto podáva podnet, vždy v znevýhodnenej pozícii. Preto vždy radím: ešte predtým, než sa podniknú akékoľvek kroky, treba si od nemocnice vyžiadať kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Na to má pacientka alebo jej príbuzní zákonné právo. Do dokumentácie sa musí v časovej postupnosti zaznamenať každé vyšetrenie, každý kontakt medzi pacientkou a zdravotníckym personálom. Musí byť úplná a pravdivá - v praxi sa však často mnohé veci vynechávajú alebo zapisujú tak, aby to vyhovovalo nemocnici. Veľmi časté je napríklad to, že úkony ako zatlačenie na brucho či manuálne roztváranie krčka maternice sa v záznamoch vôbec neobjavia. Nemocnice totiž vedia, že podľa WHO ide o absolútne zakázané praktiky, takže si to samy proti sebe nenapíšu. Aj preto je nevyhnutné dokumentáciu vyžiadať, dôkladne si ju prečítať a ak v nej niečo nesedí alebo chýba, požiadať nemocnicu o opravu.“
„Najprv by som spomenula to, čo sa deje teraz. Dohľadové konanie trvá minimálne deväť mesiacov a cieľom je zistiť, či došlo k pochybeniu pri poskytovaní starostlivosti. Ak áno, nemocnici sa nariadia opatrenia, aby sa to už nezopakovalo. V trestnom konaní sa skúma, či došlo k trestnému činu, teda k zanedbaniu, ktoré viedlo k smrti. Ak sa to potvrdí, poškodený - v tomto prípade najbližší príbuzný - môže v rámci trestného konania žiadať aj odškodnenie. Ak trestné konanie nebude, ostáva možnosť občianskoprávneho sporu. Spôsoby nápravy sú rôzne - poškodený môže podať sťažnosť aj riaditeľstvu nemocnice. V tomto konkrétnom prípade už bola spustená aj vnútorná kontrola. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na orgán, ktorý nemocnici vydal povolenie - v tomto prípade na samosprávny kraj. Ten nevychádza iba z dokumentácie, ale berie do úvahy aj výpovede dotknutých strán. Ďalšou cestou je ombudsman, prokuratúra či dokonca Ústavný súd - ak došlo k porušeniu základných ľudských práv, môže sa začať aj konanie na ústavnom súde.“
„Čo by sa však dalo spraviť navyše, je lepšie vzdelávanie pôrodných asistentiek a budúcich lekárov o príčinách materskej úmrtnosti. Dalo by sa identifikovať päť hlavných dôvodov, učiť sa ich rozpoznávať a trénovať rýchlu a presnú diagnostiku aj následnú správnu liečbu.“
Budúcim matkám by som určite odporučila dobrú prípravu. Čím viac informácií získajú, tým lepšie. Ak niečo nie je jasné, nech sa pýtajú - znovu a znovu. Pre niektoré ženy je dôležité, aby im dieťa vybrali čo najskôr, iné nechcú žiadny zásah a sú ochotné rodiť aj niekoľko dní. Treba zdôrazniť, že ani pôrod na súkromnej klinike nezaručuje stopercentne bezproblémový priebeh. Pre každú ženu znamená pozitívny pôrod niečo iné.
Zodpovednosť systému a potreba empatie
Tragické prípady v galantskej nemocnici poukazujú na komplexný problém, ktorý si vyžaduje systémové riešenia. Je potrebné zlepšiť monitorovanie rodičiek počas pôrodu, zabezpečiť dostatočnú personálnu kapacitu a psychologickú podporu pre zdravotnícky personál. Dôležitá je aj otvorená komunikácia s rodičkami a rešpektovanie ich potrieb a pocitov.
Je nevyhnutné, aby sa zdravotnícky personál správal k rodiacim ženám s empatiou a úctou, a aby sa vyhýbal bagatelizovaniu ich ťažkostí. Každý pôrod je jedinečný a vyžaduje si individuálny prístup.
„Existujú rizikové faktory, ktoré treba sledovať. Napríklad, ak je matka staršia, rodí ďalšie dieťa, má tehotenskú cukrovku, alergie alebo ak počas pôrodu dochádza k rôznym zásahom.“
„Ak sa problém podchytí včas, podľa spomínanej štúdie klesá pravdepodobnosť úmrtia matky na 11 percent.“
„Podľa Ilky zavolali primára až vtedy, keď matka po pôrode začala masívne krvácať.“
„Prípad Orsolye poznám detailne a aj keby bolo zložité stanoviť diagnózu včas, kroky na odhalenie toho, čo sa s rodičkou deje, mali prísť oveľa skôr.“
„Podnet nám bol doručený 28. júla 2025. Vzhľadom na závažnosť obsiahnutých informácií sme na mieste vykonali kontrolu - prvé úkony sa uskutočnili 14. Doplnila, že v súčasnosti prebieha zber dokumentácie a neskôr sa do vyšetrovania zapoja aj odborní experti, ktorí pripravia záverečnú správu. Galantská polícia už v prípade koná. „Môžeme potvrdiť, že polícia v Galante prijala oznámenie a okamžite začala trestné konanie. Zdôraznila, že policajti v súčasnosti vykonávajú všetky potrebné procesné úkony s cieľom úplne objasniť tragický prípad. Zároveň zdôraznila, že podľa doterajšieho interného preverenia išlo o komplikáciu, ktorú nebolo možné predvídať ani odvrátiť.“
„Podľa neho bola Orsolya zdravá, skúsená matka, ktorá pravidelne absolvovala všetky prenatálne kontroly. Ráno 7. júla prišla do galantskej nemocnice v dobrom stave a nálade, sprevádzaná partnerom a jeho súrodencom. Rodina vo svojej sťažnosti uvádza, že stav rodičky nebol dlhšiu dobu adekvátne sledovaný. Opisuje, že keď sa nakoniec k vyšetreniu pristúpilo, lekár jej mal podľa podania spôsobiť výraznú bolesť. Zvyšky plodovej vody, ktorá jej už predtým odtiekla, jej údajne odstránil manuálne, a následne jej bol na vyvolanie kontrakcií podaný oxytocín. Následnej sa jej stav rapídne zhoršil. Sťažovala sa na dýchacie ťažkosti, nevoľnosť, slabosť, závraty a vyčerpanosť. Pôrod prebiehal komplikovane, s potrebou manuálnej asistencie personálu. Hoci sa dieťa narodilo živé, stav matky sa naďalej zhoršoval. Orsolya pociťovala silný tlak na hrudi a pretrvávajúce problémy s dýchaním. K vážnejšiemu zásahu došlo až po odstránení placenty, keď personál zaregistroval nadmerné krvácanie. Napriek privolaniu primára a následnej resuscitácii sa mladú matku nepodarilo zachrániť.“
„Podľa štatistických údajov zomrelo na Slovensku v rokoch 2007 až 2023 v dôsledku tehotenstva alebo priameho pôrodu 109 žien, pri približne 940-tisíc pôrodoch. To znamená, že na 100-tisíc pôrodov pripadá zhruba 11 úmrtí matiek.“
