Monumentálny drevený reliéf tvoril viac než dve storočia stredobod hlavného oltára v Dóme sv. Martina. Dielo obsahuje mnohé pôvabné detaily z príbehu Narodenia a je ukážkou výnimočnej sochárskej kvality v podaní umeleckej dielne pôsobiacej na viedenskom cisárskom dvore.
Stavba hlavného bratislavského chrámu trvala dvesto rokov a stretli sa v nej záujmy bohatých mešťanov aj uhorských panovníkov. Reprezentačný projekt veľkej katedrály sa postupne stal vstupnou bránou pre umenie z okolitých krajín, najmä počas 15. storočia. Neskorogotickú etapu stavby viedol v závere 15. storočia rozhľadený bratislavský prepošt Georg Peltell von Schönberg, ktorý sa venoval aj rozvoju neďalekej Academie Istropolitany. Schönberg bol duchovným otcom prístavby novej svätyne dómu, kde dal umiestniť gotický oltár kombinujúci sochárske scény Zvestovania a Narodenia s maľovanými výjavmi z pašií.
Reliéf Adorácia Pána umiestnený v strede oltára vznikol pravdepodobne v dielni viedenského sochára Hansa Kametnitzera, ktorý v tom čase pracoval aj pre cisársky dvor Fridricha III. Kametnitzera bol nasledovníkom legendárneho rezbára Niclausa Gerhaerta van Leyden a podobne ako on pôsobil prevažne v germánskych regiónoch, najmä v Štrasburgu, Kostnici a vo Viedni.
Námety reliéfu vychádza z opisu zjavení sv. Brigity Švédskej, ktoré spísala po návšteve Betlehema po roku 1370. Jej vízii Narodenia dominovala Panna Mária, uctievajúca žiarou obklopené dieťa - Ježiša. „Telesnosť“ narodenia tu ustupuje do úzadia, čo zdôrazňuje ideu nepoškvrneného počatia.
Na drevenom reliéfe však popri ústrednej téme nájdeme aj pôvabné plastické stvárnenie biblickej krajiny. Panoráma mesta v pozadí, stádo oviec so psom a dvojica pastierov dodávajú dielu širší kontext a optickú hĺbku. Dvaja drobní pastieri sa dívajú hore smerom k anjelovi, ktorý bol pôvodne v oltárnej architektúre nad reliéfom a zvestoval im radostnú správu o narodení Krista.
Pod pastiermi vidno dve pôrodné babice - Zelomu a Salomé - preskakujúce plot. Prameňom tohto motívu sú takzvané apokryfné (neoficiálne) evanjeliá z 2. a zo 7. storočia. Babice mali dosvedčiť, že Mária bola pannou pred pôrodom, pri pôrode i po ňom. Ježišov „adoptívny“ otec Jozef úctivo sníma svoju čiapku. Vrásky v jeho tvári ho charakterizujú ako staršieho muža a kontrastujú s idealizovanou tvárou Panny Márie. Jozef sa stal patrónom pracujúcich, cestujúcich a ľudí v manželských zväzkoch.
Pannu Máriu zobrazil autor podľa opisu zjavení sv. Brigity Švédskej. Mária si podľa nej v predtuche pôrodu vyzliekla svoj biely plášť, z hlavy sňala závoj a rozpustené zlaté vlasy jej tak padli až na ramená. Staršie byzantské verzie Narodenia zobrazovali Máriu v posteli a dieťa v kolíske bezprostredne po narodení. Začiatkom 15. storočia ich však nahradila kompozícia, kde kľačiaca Mária a sv. Jozef uctievajú Dieťa.
Štyria anjeli vedú svojimi gestami pohľad diváka na Ježišovo nahé telo. Nadpozemský, takmer divadelný efekt ešte zdôrazňovali ich rozprestreté pozlátené krídla. Postava Božieho syna tvorí stredobod reliéfu aj celého oltára. Nahota dieťaťa symbolizuje jeho čistotu a bezbrannosť. Telo Ježiša bolo umiestnené priamo nad oltárnou menzou. Keď kňaz počas omše pozdvihol hostiu, z pohľadu veriacich prekrývala postavu Ježiša v pozadí. Zvýraznil sa tak motív Božieho tela - Corpus Christi -, ktorého kult sa rozšíril už počas 14. storočia.
Na ceste k Bohu - Sviatok Narodenia Pána
V roku 1734 zhotovil sochár Georg Rafael Donner nový barokový oltár pre Dóm sv. Martina. Gotický reliéf sa preto presunul do kaplnky Erdödyovcov na Hlohoveckom zámku. Slovenská národná galéria získala dielo prevodom zo Slovenského národného múzea v roku 1951. Reliéf je dnes vystavený v stálej expozícii Sakrálne umenie na 2. poschodí.
Literatúra:
- BURAN, Dušan. Gotika: dejiny slovenského výtvarného umenia.
- BURAN, Dušan - KOLBIARZ CHMELINOVÁ, Katarína. Sakrálne umenie.
- BURAN, Dušan - KOLBIARZ CHMELINOVÁ, Katarína. Nestex : nestála expozícia Slovenskej národnej galérie.