Ľadové medvede (Ursus maritimus) sú fascinujúce tvory, ktoré čelia mnohým výzvam vo svojom arktickom prostredí. Ich životný cyklus, rozmnožovanie a adaptácie na meniace sa podmienky sú predmetom intenzívneho vedeckého záujmu.
Potravní oportunisti v meniacom sa prostredí
Nový výskum preukázal, že alternatívne zdroje potravy na súši, ako sú soby karibu, snežné husi a ich vajíčka, môžu pokryť kalorické potreby ľadových medveďov postihnutých topením morského ľadu a úbytkom tulenej koristi. Konštatovali to Linda Gormezanoová z Idaho Department of Fish and Game v Boise a Robert Rockwell z American Museum of Natural History v New Yorku (oboje USA). „Ľadové medvede sú veľkí potravní oportunisti. Už prví prírodovedci zdokumentovali, že tieto zvieratá konzumujú rôzne typy a kombinácie suchozemskej potravy. Analýza ich trusu, ako aj priame pozorovania v teréne nám zreteľne ukázali, že nedospelé jedince, rodinné skupiny a dokonca aj niektoré dospelé samce počas obdobia bez morského zaľadnenia požierajú rastliny a suchozemské živočíchy,“ povedal Robert Rockwell.
Budúcnosť ľadových medveďov počas nútených dlhých pobytov na súši tak v skutočnosti nemusí byť taká chmúrna. Varovali pred ňou jednak výrazný prudký úbytok morského zaľadnenia v severských oblastiach, jednak viaceré doterajšie výskumy. Skoršie výskumy predpovedali hromadné vyhladovanie ľadových medveďov, ktoré malo nastať do roku 2068. Vtedy sa očakáva, že každoročné lámanie morskej ľadovej pokrývky oddelí ľadové medvede od ich lovísk v oblasti morského ľadu na 180 dní v roku. Každoročné obdobie bez ľadu tak potrvá o dva mesiace dlhšie ako v 80. rokoch minulého storočia.
Predmetné výskumy však nezohľadňovali energetické vstupy z alternatívnych zdrojov medvedej potravy na súši. Linda Gormezanoová a Robert Rockwell vypočítali energiu potrebnú na vyrovnanie hroziaceho hladovania ľadových medveďov. Následne určili kalorickú hodnotu snežných husí, ich vajíčok, vajíčok iných vtákov a sobov karibu, žijúcich pri západnom pobreží Hudsonovho zálivu. Zistili, že dokopy ponúkajú viac ako dosť kalórií, aby sa uživili hladné ľadové medvede počas predlžujúcich sa období bez morského ľadu.
„Letné menu“ ľadových medveďov sa tak môže obohatiť o nové zdroje. „Ak sa pri západnom pobreží Hudsonovho zálivu ďalej budú pásť stáda sobov karibu v čase, keď tam každoročne čoraz skôr dorazia ľadové medvede, tieto soby sa pravdepodobne stanú kľúčovou zložkou medvedej potravy v priebehu celého leta,“ povedal Robert Rockwell.
Reprodukčný cyklus a starostlivosť o mláďatá
Párenie ľadových medveďov prebieha najčastejšie v období od konca mája do konca júla, výnimočne aj neskôr. Ríja môže trvať od jediného dňa až po celý mesiac a jednotlivé páry sa spolu zdržiavajú od niekoľkých hodín až do troch týždňov. Milostná predohra býva zložitá a niekedy celkom zdĺhavá, kým sa medvedica neosmeli prijať nápadníka do svojej blízkosti. Zvláštnosťou zárodočného vývoja medveďov je tzv. utajená gravidita, kedy sa vývoj zárodku po oplodnení zastaví a pokračuje až na jeseň. Preto porody aj napriek rozdielnemu dátumu počatia prebiehajú v rovnakom období, od konca decembra do februára, v čase zimného spánku. Medviďatá tak vždy prichádzajú na svet v brlohu.
Medviďatá sa rodia veľmi malé. Počas prvých troch mesiacov sa živia len materským mliekom, ktoré je tvorené veľkým množstvom tuku a živín, napomáhajúcich ich zrýchlenému rastu. Po dvoch a pol rokoch by už medviďatá mali byť samostatné. V treťom týždni sa im otvárajú uši, ale zrakom sa orientujú až neskôr. V období od 5. do 6. mesiaca prestávajú sať materské mlieko.
Divoké mláďatá sú hravé, zvedavé a plné chuti do života. Úmrtnosť mláďat v prvom roku je však vysoká - činí 25 až 30 %. Dobrá medvedia matka učí svoje potomkov všetkým pravidlám, ako by sa mal správny medveď chovať a čo všetko sa dá či nedá jesť. Matky sa v priebehu vývoja svojich potomkov o ne starajú a s veľkým nasadením ich chránia. Ak sa príliš vzdialia z jej dohľadu, okamžite ich pôjde hľadať a poskytne im bezpečné prostredie, stabilitu, bývanie a stravu.
Samice musia čakať aspoň 3 roky, kým sa znova rozmnožia. K riadiacim faktorom patrí zmena ročného obdobia, nedostatok potravy a kontrola prostredia, ktoré ich obklopuje. V prípade, že medveď neprijme samca, bude ho odpudzovať kopancami a uhryznutím. V období párenia sa samce navzájom konfrontujú o pozornosť samice. Robia to aj preto, aby demonštrovali svoju silu a mužnosť; najväčšie samce zastrašujú kvôli svojej veľkej veľkosti a sile. Ďalším spôsobom, ako môže samica odmietnuť samca, je zostať sedieť, čím zabráni samcovi pokúsiť sa na ňu nasadnúť.
Adaptácie a výzvy v arktickom prostredí
Medveď biely je cicavec typický pre severnú polárnu oblasť. Oproti ostatným medveďom využíva užšiu ekologickú niku, na ktorú sa výborne adaptoval telesnými vlastnosťami uspôsobenými na nízke teploty, na pohyb na snehu, po ľade a v neposlednom rade na plávanie v chladnej vode. Tepelnú izoláciu mu zabezpečuje hustá srsť a hrubá tuková vrstva pod kožou. Živí sa najmä lovom, pričom jeho hlavnou korisťou sú tulene, zdržujúce sa pri okrajoch morského ľadu.
Medvede sú všežravé cicavce, konzumujú vegetáciu ako ovocie, rastliny a korienky, ale konzumujú aj hmyz a mäso. Ich obrovské telá môžu vážiť v priemere 700 gramov a môžu merať 1 až 2 metre na výšku. V kohútiku môže dospelý medveď merať až 1,6 metra. Ak stojí na zadných nohách, meria okolo 2,4 - 3,3 metra. Samce najčastejšie vážia medzi 390 a 650 kg, samice väčšinou 200 až 260 kg. Údajne doteraz najväčší exemplár, samec s hmotnosťou 1 002 kilogramov, bol nájdený a zastrelený na západnom pobreží Aljašky v roku 1960.
Medvedia koža je čierna a lepšie tak vstrebáva teplo. Medvieďatá majú kožu ružovú. Jeho srsť má obvykle biely vzhľad, vplyvom oxidácie môže však vyzerať žltkasto, hnedo až sivo. Za bielym vzhľadom srsti stojí optický jav (tzv. lom svetla), v skutočnosti je ale číra (priehľadná), chlpy sú teda bez pigmentu. Mastnú srsť tvoria dve vrstvy: hustá 5-cm podsada a 15-cm krycie pesíky. Hustota srsti sa pohybuje od 1 000 do 1 500 chlpov na cm².
Medveď biely je tzv. ploskochodec (došľapuje na celú plochu chodidla). Na širokých predných labách majú samce výrazne dlhé chlpy. Mohutné, široké laby s plochou s priemerom až 35 cm sú prispôsobené na chôdzu po snehu a vďaka nim sa aj pri svojej väčšej váhe nezaboria. Účelné sú aj pri plávaní, prsty sú do polovice spojené plávacou blanou.
Medveď biely má veľmi dobre vyvinutý čuch. Je schopný zaznamenať pachovú stopu vo vzdialenosti viac ako jedného kilometra od koristi. Citlivým sluchom si pomáha pri hľadaní potravy tak, že počúva odrazy vody o tvrdý ľad, aby našiel vhodné miesto na jeho rozbitie.
Najväčšou hrozbou pre ľadové medvede je strata biotopu spôsobená otepľovaním v Arktíde. Ak obdobie bez ľadu presiahne 180 - 200 dní, mnohé medvede vyčerpajú svoje tukové zásoby a budú hladovať. Najviac ohrozené sú veľmi mladé a najstaršie medvede. Počas arktickej zimy väčšina ľadových medveďov, s výnimkou brlohových samíc, loví tulene na morskom ľade. Najlepší lov nastáva na jar, keď sa tulene krúžkované a tulene fúzaté menia. Veľa naivných tuleních mláďat a matiek, ktoré sa ich snažia dojčiť, poskytuje medveďom príležitosť vykrmiť sa. Pre ľadové medvede je tuk tam, kde je.
Gravidné samice ukryté v prezimovacích brlohoch predtým ukladali obrovské tukové zásoby, ktoré im umožnili prežiť až osem mesiacov bez kŕmenia a zároveň rodili a kojili svoje mláďatá. Okolo Nového roka sa narodí jedno alebo dve maličké mláďatá veľké asi ako morča. Ak sa ľad roztopí príliš skoro, tieto čerstvé mamičky nebudú mať dostatok času na ukladanie tuku na blžiace sa leto.
Klan Severu (Celá epizóda) | Kráľovstvo ľadových medveďov
Kombinácia výskumu, inovácií a ochrany životného prostredia môže pomôcť zachovať tieto majestátne zvieratá pre budúce generácie. Vedci v severnej Kanade vytvorili videozáznam voľne žijúcej samice ľadového medveďa, ktorá sa okrem svojho vlastného mláďaťa stará o ďalšie, "adoptované" mláďa. Záznam bol zhotovený počas každoročnej migrácie ľadových medveďov v oblasti Western Hudson Bay v Churchill v Manitobe.