Gustáv Husák, pôvodným menom Augustín Husák, sa narodil 10. januára 1913 v bratislavskej mestskej časti Dúbravka a zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave. Jeho životná dráha bola úzko spojená s politickým dianím na Slovensku a v Československu počas 20. storočia. Bol významnou postavou Komunistickej strany Československa (KSČ), pričom jeho politická kariéra zahŕňala obdobia vzostupov aj pádov, vrátane uväznenia a následnej rehabilitácie.
Gustáv Husák sa narodil do skromných pomerov. Jeho otec, Nikodém Husák, pracoval ako robotník a neskôr ako drobný roľník. Matka Magdaléna Husáková, rodená Fatričová, zomrela na tuberkulózu, keď mal Gustáv iba pätnásť mesiacov. Otec sa po návrate z prvej svetovej vojny ako invalid znova oženil, čím sa rodina rozrástla o ďalšie deti. Vyrastal v chudobných podmienkach, kde sa očakávalo, že sa čo najskôr zapojí do práce, aby pomohol rodine.
Napriek nepriaznivým rodinným okolnostiam bol Gustáv Husák nadaným a ctižiadostivým študentom. Gymnaziálne štúdiá v Bratislave ukončil s vyznamenaním. Už v mladosti sa prejavoval jeho rečnícky talent a organizačné schopnosti. V roku 1929, ako šestnásťročný gymnazista, vstúpil do Komunistického zväzu mládeže, napriek tomu, že stredoškolákom bola politická činnosť prísne zakázaná. V roku 1933, počas štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, vstúpil do Komunistickej strany.
Počas štúdií sa Husák angažoval v ľavicovom hnutí a písal do revue DAV, ktorá združovala slovenských ľavicových intelektuálov. V tomto období si budoval svoje politické názory, ktoré boli ovplyvnené ľavicovým zmýšľaním a obdivom k Sovietskemu zväzu. V polovici 30. rokov sa zaradil k druhej generácii davistov a nadviazal priateľstvá s významnými osobnosťami ako Vladimír Clementis a Ladislav Novomeský.
V roku 1937 ukončil štúdium a v roku 1938 získal titul doktora práv. Počas druhej svetovej vojny sa stal odporcom nacistického Slovenského štátu a aktívne sa zapojil do ilegálneho odboja. Bol jedným z lídrov Slovenského národného povstania (SNP), kde pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady a povereník pre veci vnútorné. Počas SNP sa zúčastnil aj rokovaní v Moskve o podobe povojnovej Československej republiky.
Po oslobodení v roku 1945 sa Gustáv Husák stal jednou z kľúčových postáv v procese obnovy Československa. Viedol slovenskú delegáciu pri rokovaniach v Moskve a podieľal sa na tvorbe Košického vládneho programu. V povojnovom období zastával významné funkcie, vrátane predsedu Zboru povereníkov na Slovensku. Presadzoval komunistické poňatie rozvoja Československa a hral dôležitú úlohu pri príprave komunistického prevratu vo februári 1948.
Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa Husákova politická kariéra dostala do nebezpečnej fázy. V roku 1950 bol obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 bol zatknutý. V roku 1954 bol v politicky vykonštruovanom procese odsúdený na doživotie. Počas uväznenia si odpykával trest v Leopoldovskej väznici. V roku 1960 bol prepustený na základe amnestie a v roku 1963 bol plne rehabilitovaný.
Po rehabilitácii sa Gustáv Husák postupne vrátil do vysokej politiky. V 60. rokoch bol jednou z osobností reformného prúdu v KSČ. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, ktorá zastavila Pražskú jar, sa Husák stal kľúčovou postavou tzv. normalizácie. V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom Ústredného výboru KSČ a v máji 1971 generálnym tajomníkom ÚV KSČ, pričom túto funkciu zastával až do decembra 1987.
V roku 1975 bol Gustáv Husák zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky. Počas jeho vlády došlo k upevneniu komunistického režimu, ale aj k určitému ekonomickému rozvoju a rastu životnej úrovne obyvateľov. Politika normalizácie však znamenala aj represie voči odporcom režimu a obmedzenie občianskych slobôd.
Gustáv Husák bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola herečka a režisérka Magda Lokvencová, s ktorou mal syna Vladimíra. Po jej smrti sa oženil s Vierou Millerovou. V posledných rokoch života sa jeho zdravotný stav zhoršoval. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 abdikoval z funkcie prezidenta a v roku 1991 zomrel.
Čas, ktorý žijeme - (1968)
Politické pôsobenie Gustáva Husáka je dodnes predmetom diskusií a historických analýz. Jeho kariéra odzrkadľuje zložité obdobie československých dejín, plné ideologických bojov, politických zvratov a osobných drám.