Gustav Klimt: Reprodukcia "Zlaté slzy" a jeho umelecký odkaz

Obraz s názvom "Freyine slzy" je tlačou na plátno, ktorá predstavuje emocionálny a sugestívny portrét. Kompozícia sa sústreďuje na ženskú tvár s jemnými črtami, so zatvorenými očami v prejave hlbokej melanchólie.

Prevládajúce farby sú zlatožltá a oranžová, ktoré dodávajú dielu teplo a intenzitu. Ľavá strana tváre je zaliata jasnou zlatou textúrou, zatiaľ čo vlnité vlasy postavy sú namaľované vo žiarivých oranžových tónoch. Tento obraz evokuje pocity smútku a reflexie, ale aj vnútornej sily a odolnosti. Zlatá slza môže byť vnímaná ako symbol nádeje a svetla, dokonca aj v časoch utrpenia.

Gustav Klimt je kľúčovou postavou rakúskych dejín umenia, symbolista, predstaviteľ secesie a viedenského modernizmu. Jeho obrazy sa vyznačujú množstvom mozaikových štýlov, jasných farieb a secesného majstrovstva. Narodil sa v chudobnej rodine neďaleko Viedne. Spolu s bratom Ernstom a kolegom Franzom Matschom otvorili vo Viedni v roku 1883 umelecký dekoratérsky ateliér. Spolupracovali so známym architektonickým ateliérom Fellner a Helmer a tak vzniklo mnoho divadiel, pri ktorých sa na výzdobe podieľali aj samotní bratia Klimtovci.

K významným prácam tohto obdobia patrí aj výzdoba hlavného schodiska Umelecko-priemyselného múzea, stropnej výmaľby foyeru a hlavného schodiska v Burgtheatre. V roku 1887 Klimta poverili vytvoriť obraz, ktorý predstavoval interiér cisárskeho divadla. Dostal zaň cisárske ocenenie. V roku 1898 vytvoril plagát pre prvú výstavu Secesie a bol súčasťou prípravy časopisu Ver Sacrum. Za obraz pre Viedenskú univerzitu získal zlatú medailu na Svetovej výstave v Paríži. V roku 1905 odkúpil všetky svoje obrazy určené pre univerzitu, opustil združenie Secesia a vytvoril novú skupinu s názvom Kunstschau. Na IX. Bienále v Benátkach zožal v roku 1910 veľký úspech.

Vo viedenskej spoločnosti sa Klimt a jeho obrazy preslávili najmä vďaka portrétom. Veľkou inšpiráciou Gustava Klimta boli ženy. Stali sa pre neho symbolom zmyselnosti a lásky. Vo svojich maľbách často zobrazoval seba a svojho brata, ale modelom pri maľovaní sa stali aj jeho sestry. Až 18 Klimtových diel spálili na zámku Immendorf v Dolnom Rakúsku vysokí dôstojníci SS. V roku 1917 sa stal čestným členom Akadémie výtvarných umení vo Viedni a v Mníchove. V januári 1918 ho v jeho ateliéri ranila mŕtvica a ochrnula mu polovica tela. Umiestnili ho do viedenského sanatória, kde 6. februára zomrel na zápal pľúc.

K najkrajším a najznámejším obrazom Gustava Klimta patrí portrét krásnej Adele Bloch-Bauerovej - Dáma v zlatom. Možno ho poznáte aj pod názvom rakúska Mona Lisa. Adele bola dcérou generálneho riaditeľa vplyvnej viedenskej banky Wiener Bankvereins a prezidenta železničnej spoločnosti Orient, Moritzza Bauera. V 18 rokoch sa vydala za priemyselníka židovského pôvodu Ferdinanda Blocha, ktorý bol od nej o 17 rokov starší. Adele bola vzdelaná a ctižiadostivá dáma. Hovorila tromi jazykmi. Túžila študovať, ale na štúdium sa nenarodila v správnej dobe. Vzdelávala sa teda doma. Stretávala sa s najvýznamnejšími osobnosťami viedenskej umeleckej a intelektuálnej spoločnosti, ku ktorej patril aj Gustav Klimt. Adela a Ferdinand zbierali umelecké diela. O portrét Adele Klimta požiadal jej manžel. Klimt na ňom pracoval tri roky. Obraz, ktorý vznikol, dnes poznáme ako sme už spomínali pod názvom Dáma v zlatom. Neskôr namaľoval aj druhý portrét, ide o Adele Bloch-Bauer II, ale ten nie je až taký známy.

V januári 1925 Adele náhle podľahla meningitíde. Poznáme ho pod názvom Bozk zobrazuje milenecký pár v žiari zlata. Vyobrazuje muža, ktorý sa skláňa nad kľačiacou ženou. Ide o vrcholné dielo jeho tzv. zlatého obdobia. V tejto dobe Klimt používal veľa zlatej farby, aby pozdvihol svoje obrazy na novú úroveň, čím sa mu podarilo úplne sa odlíšiť od ostatných umelcov. Bozk maľoval v rokoch 1907 - 1908. Verejnosť ho prijala veľmi pozitívne. Dnes sa nachádza v Österreichische Galerie Belvedere vo Viedni.

Obraz Hydra v štýle Art Deco vznikol v rokoch 1904 až 1906. Vychádza z jeho obľúbenej témy ženského tela, z nádhernej škály farieb a povrchových úprav. Objímajú sa na ňom dve mladé ženy, ktorých telá nakoniec splynú do podoby morskej panny. Vlasy žien majú zlatú farbu. Súčasťou sú aj zlaté listy, ktoré používal na stelesnenie rôznych textúr.

V roku 1938 bol všetok majetok Bloch-Bauerovcov pre ich židovský pôvod zabavený. Majetok nevyčísliteľnej hodnoty sa dostal do rúk najvyšších nacistických pohlavárov. Portrét Adele tiež. Predpokladalo sa, že obrazy Gustava Klimta ostali po vojne vo Viedni, ale začiatkom 90. rokov 20. storočia sa zistilo, že to tak nie je. V roku 2006 Najvyšší súd v Amerike rozhodol, že obrazy musia byť vrátené ich pôvodnému majiteľovi, lebo sa do majetku rakúskeho štátu dostali nedobrovoľne. Klimtove obrazy po príchode do Ameriky vystavili v galérii v Los Angeles a krátko na to boli vydražené. Dámu v zlatom kúpil miliardár a filantrop Ronald S. Lauder za 135 miliónov amerických dolárov. Bola to dovtedy najvyššia vydražená čiastka za umelecké dielo. V roku 2006 obraz umiestnil vo svojej Neue Galerie v New Yorku, kde sa nachádza dodnes. Podmienky predaja ostatných obrazov nie sú známe.

Obrazy Gustava Klimta sú také nadčasové, že aj dnes sa radia medzi moderné a stále je o ne veľký záujem. K originálom sa už pravdepodobne nedostanete. Netrápte sa. Reprodukcie obrazov a rôzne abstraktné inšpirácie ich dokonale nahradia.

tags: #gustav #klimt #reprodukcia #zlate #slzy