Príbeh Gustáva Popoviča, rodáka z malebného kraja pod Braniskom, je jedným z tých, ktoré prekrásne ilustrujú, ako sa obyčajný človek môže stať súčasťou svetovej histórie. Jeho tvár sa objavila na jednej z najvýznamnejších fotografií 20. storočia - snímke robotníkov obedujúcich na rozostavanom mrakodrape v New Yorku. Táto fotografia, známa ako "Obed nad mestom", sa stala symbolom amerického sna, odhodlania a pokroku.
Gustáv Popovič, prezývaný Gusti, sa narodil vo Vyšnom Slavkove, v okrese Levoča. Pred Veľkou hospodárskou krízou, v 30. rokoch 20. storočia, sa vydal za prácou do Ameriky. Vďaka svojej nebojácnosti a pracovitosti sa zaradil medzi robotníkov, ktorí sa podieľali na stavbe jedného zo symbolov New Yorku - Rockefellerovho centra, konkrétne budovy RCA Building (dnes GE Building).
Fotografia, ktorá Gustáva Popoviča preslávila, vznikla 20. septembra 1932 na 69. poschodí vtedy rozostavaného mrakodrapu. Zachytáva jedenásť mužov, ktorí si počas obednej prestávky sadli na oceľový nosník s nohami visiacimi stovky metrov nad rušnými ulicami Manhattanu. Hoci snímka pôsobí dramaticky, je známe, že bola do určitej miery zinscenovaná pre novinárov a pod robotníkmi sa nachádzalo už postavené 68. poschodie.
Charles C. Ebbets, fotograf, ktorý tento ikonický záber vytvoril, pracoval na projekte Rockefellerovho centra s cieľom vytvoriť fotografie, ktoré by podporili prenájom a zvýšili povedomie o tomto ambicióznom projekte v náročnom ekonomickom období. Fotografia bola publikovaná 2. októbra 1932 v denníku New York Herald Tribune a okamžite sa stala svetoznámou.
Gustáv Popovič je na fotografii identifikovaný ako prvý muž sprava, s fľaškou v ruke. Toto je obzvlášť zaujímavé vzhľadom na fakt, že v tom čase v USA platila prohibícia. Popovič, pôvodne drevorubač a tesár, sa odvážne pohyboval vo výškach, čo nebolo bežné ani medzi ostatnými robotníkmi, a je možné, že sa poznal aj s robotníkmi pôvodného amerického obyvateľstva, ako boli Indiáni z kmeňa Mohawkov, ktorí boli tiež zamestnávaní na výškové práce.
Počas svojho pobytu v Amerike poslal Gustáv Popovič fotografiu svojej manželke Mariške na Slovensko ako pohľadnicu. Na jej zadnú stranu pripojil odkaz vo východoslovenskom nárečí: "Niš se ty neboj, moja milá Maryška. Jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvuj Gusti." Tento osobný odkaz dodáva fotografii ďalší rozmer a robí z nej nielen historický dokument, ale aj osobné svedectvo.
Gustáv Popovič sa pred druhou svetovou vojnou vrátil do svojej rodnej dediny Vyšný Slavkov. Za zarobené peniaze nakúpil polia a lesy, aby mohol gazdovať. Jeho život však tragicky ukončila vojna. Keď sa v roku 1945 blížil front cez Vyšný Slavkov, Gusti vyšiel z pivnice na dvor a zasiahla ho črepina z granátu. Zomrel vo veku 65 rokov.
Príbeh Gustáva Popoviča sa tradoval desaťročia, no až neskôr sa objavili určité nezrovnalosti, najmä pokiaľ ide o dátumy. Napríklad dátum na spoločnom náhrobnom kameni Gustáva a jeho manželky Márii naznačuje, že pani Popovičová zomrela dva roky pred vznikom slávnej fotografie. Tieto historické nepresnosti sú predmetom záujmu historikov a nadšencov.
Aj napriek týmto nejasnostiam si obec Vyšný Slavkov na svojho slávneho rodáka spomína s úctou. Jeho život a slávna fotografia sú jedným z lákadiel obce. Starostka obce Viera Kašperová vyjadrila zámer obnoviť jeho pomník a prispôsobiť ho tak, aby na ňom bol umiestnený nielen slávny záber, ale aj pôvodný odkaz, ktorý Gusti poslal svojej manželke. Okrem toho, slávny záber zdobí aj jeho hrob.
Príbeh Gustáva Popoviča a jeho účasť na ikonickej fotografii "Obed nad mestom" je dôkazom toho, že aj obyčajný človek z malej slovenskej dediny sa môže zapísať do histórie. Jeho život, práca a tragický koniec sú pripomienkou odhodlania, ktoré poháňalo mnohých k hľadaniu lepšieho života a zároveň aj krutosti vojny, ktorá nepozná hraníc.
Rodina Popovičovcov si zachováva pamiatku na Gustiho. Jeho vnuk, známy výtvarník Ivan Popovič, sa k téme slávnej fotografie vyjadril, že sa jej dlho vyhýbal kvôli záujmu okolia, no zároveň je na svojho predka hrdý. V súčasnosti v obci Vyšný Slavkov žije už len jeden Gustiho vnuk, Marek.
Príbeh Gustáva Popoviča je súčasťou širšieho kontextu príbehov Slovákov, ktorí sa presadili v zahraničí a zanechali nezmazateľnú stopu. Medzi nich patria aj osobnosti ako Juraj Jánošík, Milan Rastislav Štefánik, Ivan Bella, Juraj Jakubisko, Majster Pavol z Levoče, Štefan Banič, Michal Bosák, Michal Strank a Pavol Demitra, ktorí svojimi činmi a dielom reprezentujú rôzne aspekty slovenskej histórie a kultúry.
Slávna fotografia "Obed na vrchole mrakodrapu" sa stala nielen symbolom americkej industrializácie, ale aj svedectvom o živote a odvahe robotníkov, ktorí ju budovali. Gustáv Popovič, Slovák z Vyšného Slavkova, je jej neodmysliteľnou súčasťou a jeho príbeh nám pripomína, že história píše svoje kapitoly nielen prostredníctvom veľkých udalostí, ale aj prostredníctvom životných osudov obyčajných ľudí.
| Narodenie | Vyšný Slavkov, Slovensko |
| Profesia v USA | Robotník na stavbe mrakodrapu |
| Známosť | Účasť na ikonickej fotografii "Obed nad mestom" |
| Fotografia | Vznik: 20. september 1932, Rockefellerovo centrum, New York |
| Odkaz manželke | "Niš se ty neboj, moja milá Maryška. Jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvuj Gusti." |
| Návrat na Slovensko | Pred druhou svetovou vojnou |
| Úmrtie | 1945, Vyšný Slavkov (zasiahnutý črepinou z granátu pri prechode frontu) |