Haemophilus influenzae: Príznaky, Liečba a Prevencia Infekcie

Baktéria Haemophilus influenzae, skrátene H., je pleomorfická gramnegatívna tyčinka, ktorá môže spôsobiť široké spektrum zdravotných problémov, od miernych infekcií horných dýchacích ciest až po život ohrozujúce stavy ako meningitída či sepsa. Hoci jej názov evokuje chrípku, s vírusom chrípky nemá nič spoločné. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že práve táto baktéria je pôvodcom chrípky, pretože bola nájdená v krvi počas chrípkovej epidémie.

H. influenzae je fakultatívne anaeróbna, nepohyblivá, nesporulujúca gram-negatívna kokoidná tyčinka, ktorá môže tvoriť reťazce. Tvorí malé kolónie, ktoré pripomínajú "kvapky rosy" a na rast vyžaduje faktory X a V. Virulencia baktérie je podmienená prítomnosťou endotoxínu a puzdra. Neopúzdrené kmene sú súčasťou normálnej mikrobioty horných dýchacích ciest. Najvirulentnejším sérotypom je typ b, označený skratkou Hib.

Pili baktérie zosilňujú jej adhéziu na hostiteľské bunky a IgA proteáza uľahčuje kolonizáciu slizníc. Závažnou formou ochorenia je meningitída alebo sepsa, obzvlášť u malých detí a osôb s oslabeným imunitným systémom. Hnisavá meningitída, teda hnisavý zápal mozgových blán, je veľmi vážne ochorenie, ktoré môže viesť k trvalým neurologickým následkom, ako je strata sluchu alebo poruchy učenia. U detí do 2 rokov je H. influenzae najčastejším etilogickým agens meningitíd.

Charakteristika a Šírenie

Baktérie patriace do rodu Haemophilus bežne kolonizujú nosohltan človeka. Zdrojom nákazy je infikovaný človek, ktorý môže byť príznakový alebo bezpríznakový nosič. Baktéria sa šíri predovšetkým kvapôčkovou infekciou, napríklad pri kašľaní, kýchaní alebo rozprávaní, ale aj priamym kontaktom s infikovanou osobou. Prenos prostredníctvom kontaminovaných predmetov je možný, ale menej častý. Presná inkubačná doba nie je známa, ale klinické prejavy sa zvyčajne objavia po niekoľkých dňoch.

Baktéria má schopnosť rásť aj bez prítomnosti kyslíka. Vďaka puzdru, ktoré ju obklopuje, dokáže čiastočne odolávať imunitnému systému hostiteľa. Rozlišujeme šesť typov týchto puzdier (a-f), pričom najviac škodlivá je baktéria typu b (Hib). K ďalším faktorom, ktoré prispievajú k chorobnému potenciálu baktérie, patria jej toxíny a priľnavé faktory.

Ochorenia Spôsobené Haemophilus influenzae

Haemophilus influenzae môže spôsobiť široké spektrum ochorení, vrátane:

• Meningitída (zápal mozgových blán): Obzvlášť nebezpečná u malých detí. Príznaky zahŕňajú stuhnutú šiju, horúčku, vracanie, citlivosť na svetlo a v závažných prípadoch aj stratu vedomia či opistotonus (prehnutie v chrbte a napätie tela).
• Epiglotitída (zápal hrtanovej príchlopky): Život ohrozujúce ochorenie s náhlym nástupom. Typickým príznakom je dusenie alebo chrčanie pri dýchaní, ktoré si často vyžaduje urgentné lekárske zákroky ako zavedenie endotracheálnej kanyly alebo tracheostómiu.
• Respiračné infekcie: Môže sa podieľať na vzniku zápalu priedušiek, zápalu pľúc, zápalu stredného ucha alebo prinosových dutín.
• Sepsa: Vážna infekcia krvi, ktorá môže byť život ohrozujúca.

Hoci sa výskyt invazívnych hemofilových infekcií vďaka očkovaniu výrazne znížil, baktéria stále predstavuje potenciálnu hrozbu, najmä pre rizikové skupiny populácie.

Diagnostika

Diagnostika hemofilovej infekcie sa opiera o anamnézu, fyzikálne vyšetrenie a laboratórne nálezy. K potvrdeniu prítomnosti baktérie sa využíva kultivačné vyšetrenie biologického materiálu, ako je výter z krku, nosu, spojivky alebo mozgovomiešny mok. Pri podozrení na infekciu u detí sa výter z krku robí opatrne, aby sa predišlo reflexnému stiahnutiu hrtanu a následnému duseniu.

Liečba

Základom liečby hemofilových infekcií sú antibiotiká, ktoré musí predpísať lekár. Dĺžka liečby závisí od závažnosti a typu infekcie, ale zvyčajne trvá 24-48 hodín po podaní antibiotík. Aj napriek včasnej liečbe môžu niektoré infekcie spôsobiť dlhodobé komplikácie. Až 20% pacientov s meningitídou môže mať trvalú stratu sluchu alebo iné neurologické problémy.

V tehotenstve sa pri liečbe zvyčajne používajú antibiotiká zo skupiny penicilínov, cefalosporínov alebo makrolidov, ktoré sú vo všeobecnosti považované za bezpečné pre plod, najmä v neskorších štádiách tehotenstva. V prípade nálezu baktérie bez klinických príznakov v tehotenstve, nemusí byť liečba antibiotikami nevyhnutná, ale toto rozhodnutie je plne v kompetencii ošetrujúceho lekára.

Prevencia

Najúčinnejšou prevenciou proti invazívnym infekciám spôsobeným Haemophilus influenzae typu b (Hib) je očkovanie. Očkovacia látka proti Hib je súčasťou povinného očkovacieho kalendára pre deti vo všetkých krajinách EÚ/EHP. Na Slovensku je očkovanie proti Hib súčasťou hexavakcíny, ktorá sa podáva v troch dávkach:

• 1. dávka: v 3. mesiaci života (od 10. týždňa)
• 2. dávka: v 5. mesiaci života
• 3. dávka: v 11. až 12. mesiaci života

Preočkovanie sa zvyčajne nevykonáva, pretože tri dávky poskytujú dostatočnú ochranu v rizikovom období.

Reakcie po očkovaní sú zvyčajne mierne a krátkodobé, ako začervenanie, opuch alebo citlivosť v mieste vpichu, či prechodné zvýšenie teploty. Očkovanie sa odkladá v prípade stredne ťažkého alebo ťažkého akútneho ochorenia. Vzácne sa môže objaviť závažná alergická reakcia, v takom prípade sa očkovanie nepokračuje.

Od zavedenia plošného očkovania v 80. rokoch 20. storočia došlo k výraznému poklesu výskytu závažných Hib infekcií u malých detí. Napriek tomu je dôležité dodržiavať očkovacie termíny a dbať na hygienické opatrenia, aby sa minimalizovalo riziko šírenia tejto baktérie.

Haemophilus influenzae sa u človeka vyskytuje často bezpríznakovo, najmä na sliznici nosa a krku. Po prekonanom ochorení alebo po očkovaní sa vytvára imunita.

tags: #hemofilus #species #tehotenstvo