Herodes I. Veľký, v biblických súvislostiach známy aj ako Herodes, bol židovským kráľom Judska v rokoch 37 až 4 pred naším letopočtom. Pochádzal z významnej edomejskej rodiny, ktorá bola násilne obrátená na judaizmus. Jeho otec, Antipatros II., bol rímskym správcom Judska, zatiaľ čo jeho matka bola arabská princezná Kypros.
Herodes založil herodovskú dynastiu a bol otcom Heroda Antipa, Heroda Archelaa, Heroda Filipa (I.) a Heroda Boetha. Staral sa tiež o svojich synovcov a neter, čo viedlo k ďalším komplikovaným rodinným vzťahom a intrigám.
Cesta k moci a politické manévre
V roku 47 pred n. l. ho otec vymenoval za miestodržiteľa v Galilei. Po otcovej smrti v roku 43 pred n. l., z ktorej bol podozrievaný, sa Herodes z politických dôvodov rozviedol so svojou prvou manželkou Doris a oženil sa s Mariamne I. z rodu Hasmoneovcov. Tento krok mu mal zabezpečiť podporu vnútrožidovskej opozície.
Po vpáde Partov do Palestíny v roku 41 pred n. l., ktorí dosadili na trón Antigona z rodu Hasmoneovcov, Herodes utiekol do Ríma. Tam ho v roku 40 pred n. l. rímsky senát vyhlásil za židovského kráľa s titulom rex socius et amicus populi Romani (spojenecký kráľ a priateľ rímskeho ľudu). Napriek tomu musel tri roky bojovať o svoj kráľovský titul s Antigonom a jeho prívržencami.
V roku 37 pred n. l. dobyl Jeruzalem a stal sa kráľom Judska. Počas konfliktu medzi Marcom Antoniom a Oktaviánom (neskorším cisárom Augustom) v roku 31 pred n. l. Herodes zradil Marca Antonia a podporil Oktaviána, čím si zabezpečil jeho celoživotnú priazeň. Vonkajšiu politiku viedol pod vplyvom Rimanov, ale s podporou cisára Augusta vybudoval z Judska silný štát.
Budovateľ a mecenáš
Herodes viedol vnútornú politiku samostatne, oddelil náboženstvo od štátu a zabránil jeho prenasledovaniu. Bol podporovateľom helenistickej kultúry, staval divadlá a usporadúval hry, ktoré však často urážali židovské náboženské cítenie.
Dal vybudovať viaceré významné mestá a pevnosti:
- Caesarea Palestinae - najväčší prístav v krajine.
- Samária (Sebastos) - prestavaná na počesť cisára Augusta.
- Pevnosti Machaerus, Herodium (kde bol pravdepodobne aj pochovaný), Kypros a Masada.
V Jeruzaleme dal postaviť kráľovský palác a pevnosť Antonia. Jeho najvýznamnejším stavebným počinom bola obnova jeruzalemského Chrámu, ktorá začala v roku 20 pred n. l. a trvala 46 rokov.
Krutovláda a paranoja
Napriek svojim stavebným úspechom nebol Herodes medzi Židmi v Judsku obľúbený. Dôvodmi boli najmä nákladné stavby a s nimi spojené vysoké dane, jeho oddanosť Rimanom, šírenie helenizmu, ukrutnosť a neslávne známy súkromný život. Jeho despotizmus a chorobný strach z možnej uzurpácie trónu viedli k dôslednému potláčaniu akejkoľvek opozície.
Vrcholom jeho krutosti bolo vyvraždenie členov hasmoneovskej rodiny a viacerých jeho synov. Podozrievavo sa správal ku každému, kto mal rodový nárok na jeho dŕžavy, vrátane potomkov Dávidovho rodu.
Ako krutý vládca vošiel aj do kresťanskej tradície, najmä v súvislosti s tzv. betlehemským vraždením neviniatok.
Herodes a narodenie Ježiša
Príbeh o narodení Ježiša je úzko spojený s osobou Herodesa. Keď sa podľa Matúšovho evanjelia za jeho vlády v judskom Betleheme narodil Ježiš, mudrci z východu prišli do Jeruzalema hľadať novonarodeného židovského kráľa. Herodes, obávajúc sa o svoju moc, sa tváril, že sa chce Ježišovi pokloniť, no v skutočnosti ho chcel odstrániť.
Po tom, čo ho mudrci oklamali, Herodes dal povraždiť v Betleheme a okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov. Táto udalosť, známa ako betlehemské vraždenie neviniatok, je pripomínaná v kresťanskej tradícii.
Mnohí historici sa zhodujú, že Herodes tento masaker naozaj dal vykonať, aj keď presný počet obetí nie je známy. Odhaduje sa, že mohlo ísť o desiatky detí, čo vysvetľuje, prečo túto udalosť biblické pramene nezaznamenali s rovnakou pozornosťou ako iné.
Existujú aj hypotézy, že Herodes mohol zomrieť skôr, než sa udialo narodenie Ježiša, alebo že pred smrťou sa vzdal vlády. Väčšina vedeckej obce sa však prikláňa k tomu, že Herodes zomrel v roku 4 pred n. l. a udalosť sa odohrala počas jeho vlády.
Kráľ Herodes – Odkaz krvi a kameňa
Rozdelenie kráľovstva a odkaz
Po Herodesovej smrti bolo jeho kráľovstvo podľa jeho vôle rozdelené medzi jeho synov: Herodes Archelaos dostal Judsko, Samáriu a Edom, Herodes Antipas Galileu a Pereu, a Herodes Filip (I.) najsevernejšiu časť krajiny. Týmto rozdelením vznikla tzv. herodovská tetrarchia.
Herodes Veľký zanechal po sebe zmiešaný odkaz. Bol schopným vojvodcom a administrátorom, ktorý z Judska vybudoval silný štát a zanechal po sebe monumentálne stavby. Zároveň však bol krutým tyranom, ktorého vláda bola poznačená vraždami a paranojou.
Tabuľka významných udalostí z obdobia vlády Herodesa Veľkého
| Udalosť | Dátum (približne) |
|---|---|
| Vymenovanie za miestodržiteľa v Galilei | 47 pred Kr. |
| Rozvod s Doris a sobáš s Mariamne I. | 42 pred Kr. |
| Vyhlásenie za židovského kráľa v Ríme | 40 pred Kr. |
| Dobytie Jeruzalema a oficiálne nástup na trón | 37 pred Kr. |
| Podpora Oktaviána v spore s Marcom Antoniom | 31 pred Kr. |
| Začiatok prestavby jeruzalemského Chrámu | 20 pred Kr. |
| Narodenie Ježiša Krista | cca 6-4 pred Kr. |
| Betlehemské vraždenie neviniatok | cca 6-4 pred Kr. |
| Smrť Herodesa Veľkého | 4 pred Kr. |