Dnes slávime sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa. Táto udalosť má pre nás hlboký náboženský význam, podobne ako spomienka na Ježiša. Ján Krstiteľ je osobnosťou, ktorá nám i dnes môže priniesť silný zážitok a pozitívne poznačenie nášho života. Jeho meno, v hebrejčine Johanan, doslovne znamená „Boh je milostivý“. Práve táto milosť a skúsenosť Božej lásky je pre nás posolstvom.
Príbeh narodenia Jána Krstiteľa, zaznamenaný v Lukášovom evanjeliu, je plný zázrakov a Božieho zásahu. Ján sa narodil v meste Ain Karem kňazovi Zachariášovi a jeho manželke Alžbete, ktorí boli spravodliví a bezúhonní. Napriek ich pokročilému veku a neplodnosti, anjel Gabriel zvestoval Zachariášovi, že jeho manželka porodí syna, ktorému dajú meno Ján. Tento syn mal byť veľký pred Pánom, naplnený Duchom Svätým už v matkinom lone a mal obrátiť mnohých synov Izraela k Bohu.
Keď Panna Mária, ktorá už nosila pod srdcom Ježiša, navštívila svoju príbuznú Alžbetu, dieťa v Alžbetinom lone sa zachvelo radosťou. Po narodení syna, napriek počiatočnej snahe dať mu meno po otcovi, sa všetci divili, keď Zachariáš napísal na tabuľku: „Ján sa bude volať.“ V tom okamihu sa mu rozviazal jazyk a začal velebiť Boha. Tieto udalosti vyvolali úžas a rozprúdili sa o nich reči po celom kraji.
Zachariáš prorokoval a ďakoval Bohu za syna piesňou zvanou Benedictus, ktorá je zapísaná v Lukášovom evanjeliu. V nej ďakuje Bohu za návštevu a vykúpenie svojho ľudu a za vzbudenie mocného Spasiteľa. Predpovedá, že chlapček Ján bude prorokom Najvyššieho, pôjde pred Pánom a pripraví mu cestu, poučiac ľud o spáse a odpustení hriechov.
Narodenie dieťaťa je pre každú rodinu veľkým sviatkom. Rodičia sa v dieťati vidia ako v plode svojej lásky a veriaci rodičia ďakujú Bohu za tento dar. Zároveň sa vynára otázka: „Čím len bude toto dieťa?“ Odpoveď nám ponúka aj sviatok Jána Krstiteľa. Ján sa narodil za zvláštnych okolností, ako odpoveď na dlhoročné prosby svojich starých a neplodných rodičov. Evanjeliový príbeh Jána nám dáva vidieť do budúcnosti našich detí. Ak dieťa poctivo vychováme a dobre pripravíme na život, môže sa stať dobrým človekom a kresťanom, čo je dôvodom na radosť.
Boh vo svojej láske pripravuje človeku cestu spásy, cestu viery a povolania. Výchovou máme dieťa usmerniť na túto Božiu cestu a pomôcť mu objavovať Boží plán s ním. Pravý zmysel existencie nie je v hedonizme či konzumizme, ale v láske, ktorá sa dáva. Len tak sa môže stať naše dieťa „veľkým“.
Obriezka, ktorou sa Ján zaradil do Božieho ľudu, symbolizuje aj sebazápor a námahu. Naša sviatosť krstu nás zaraďuje do Cirkvi, ktorá nám pomáha kráčať k nebesám. Bez výchovnej bolesti a námahy pri osvojovaní si cností a presvedčení, že človek musí na sebe pracovať, nevychováme z dieťaťa poctivého človeka a horlivého kresťana. Dieťa potrebuje okrem lásky aj náročnosť a pravidlá.
Meno Ján, „Boh je milostivý“, Ján dokazoval celým svojím životom. Veta „Pánova ruka bola s ním“ naznačuje význam Božej blízkosti, ochrany a vedenia pre každého človeka. Bez Božej pomoci sú naše snahy márne.
Ján Krstiteľ je príkladom pokory a správneho úmyslu. Nikdy sa nesnažil svietiť vlastným svetlom ani využívať svoje povolanie na osobný prospech. Sám povedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba.“ Jeho radosť bola v tom, že Kristus mal rásť a on sa mal zmenšovať. Apoštolát a obrátenie sŕdc sú Božou úlohou, na ktorej sme pokornými spolupracovníkmi.
V našom apoštolskom živote musí Kristus rásť a naše ego sa musí zmenšovať. To si vyžaduje hlbokú pokoru. Pokora nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Bohu. Neznamená to nízke sebavedomie, ale uvedomenie si, že sme Božími spolupracovníkmi.
Ján zachoval pravde vernosť až do svojej smrti. Nebál sa povedať slová pravdy ani mocným tohto sveta. Jeho príklad nám ukazuje, že aj dnes je dôležité ísť proti nepravde, falošnosti a klamstvu, aj keď to môže mať vysokú cenu.
Podobne ako Ján Krstiteľ, aj my máme svoje poslanie. Aby sme ho mohli splniť, potrebujeme byť v prvom rade pokorní a žiť v pravde. Sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa nám pripomína, že každý z nás je povolaný k jedinečnému poslaniu a má v sebe Božiu milosť.
#5 Narodenie Jána Krstiteľa a jeho význam (Lk 1,57 – 80)
Cirkev si pripomína svätých často v deň ich smrti, ale v prípade Jána Krstiteľa oslavuje aj jeho narodenie, ktoré bolo šesť mesiacov pred narodením Ježiša. Cirkev vždy chápala, že Krstiteľ bol naplnený Duchom Svätým už od materského lona.
Príbeh z detstva
Clemens Brentano, významný básnik 19. storočia, napísal svojej neteri o spomienke z detstva: keď sa cítil stratený a bez viery, spomenul si na svoju matku, ktorá sa modlila pri jeho postieľke. Táto spomienka sa mu stala oporným bodom, ktorý ho zachránil.
Svedectvo života
Veľkosť Jána Krstiteľa sa dá vyjadriť jediným slovom: svedectvo. Svedectvo životom nám potvrdzuje jeho existenciu. Jeho život sa dá napodobniť vo vydávaní svedectva o Kristovi, čo je potrebné v každom čase, najmä dnes, keď svet je poznačený nezáujmom o Boha.
Vydávanie svedectva
Svedectvo o Kristovi môžeme vydávať účinkovaním a vhodným vyznávaním svojej viery. V mnohých ľuďoch je veľa nezodpovedaných otázok o zmysle života, o bolesti, utrpení, smrti a Bohu. Odpoveď na tieto otázky nám môže dať naša viera.
Napodobňovanie života
Život Jána Krstiteľa sa dá praktizovať aj v dnešnom svete. Svojím životom, účinkovaním, ale aj odriekaním a znášaním ujmy či bolesti, môžeme vydávať o Kristovi svedectvo.
Pokora a pravda
Aby sme mohli správne uskutočniť svoje poslanie, potrebujeme žiť v pokore a v pravde. Pokora nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Bohu. Pravda, ktorú hlásal Ján Krstiteľ, bolela v minulosti a bolí aj dnes. Nebojme sa ísť proti nepravde, falošnosti a klamstvu.
Každý kresťan je povolaný pokračovať v poslaní Jána Krstiteľa a pripravovať ľudí na stretnutie s Kristom. Jeho učeníci poznali Krista len z počutia, a Ján ich viedol k nemu. Aj my sme povolaní prinášať Krista tam, kde sa odohráva náš život.