Hra je neoddeliteľnou súčasťou detstva a zohráva kľúčovú úlohu v komplexnom rozvoji osobnosti dieťaťa. Okrem zábavy a radosti, ktoré prináša, má hra významný vplyv na kognitívne, sociálne, emocionálne, telesné a estetické aspekty vývinu. V predškolskom veku je hra dokonca hlavnou činnosťou dieťaťa, prostredníctvom ktorej spoznáva svet, učí sa a formuje svoj postoj k nemu. Hra je pre dieťa najprirodzenejšou činnosťou a predstavuje súčasť detského sveta.
Hra je činnosť, ktorá poskytuje zábavu, rozptýlenie, veselosť a uspokojenie. Je to zmysluplná činnosť, motivovaná predovšetkým prežívaním. Hra zahŕňa vzťah dieťaťa k skutočnosti a k vlastnému svetu tým, že predstavuje a prijíma určitú rolu. Hra má svoj poriadok a prebieha v určitých podmienkach. Hra nie je vždy cieľavedomá - tým sa podstatne líši od práce aj učenia.
Prostredníctvom hry sa dieťa rozvíja po všetkých stránkach celistvo (kognitívna, socio-emocionálna, psycho-motorická oblasť). Hra slúži tiež ako relaxácia, oddych. Podporuje sa emocionalita dieťaťa - dieťa vyjadruje svoju náklonnosť k hračke, potreba starať sa o niečo/niekoho. Rozvíja jemnú motoriku, podporuje kreativitu, fantáziu, socializáciu, sebavedomie, rozširuje vedomosti, zručnosti, dieťa získava informácie o svete a jeho fungovaní preňho prirodzeným spôsobom, je to základná činnosť dieťaťa. Dieťa si buduje rešpekt voči pravidlám. Nové veci, kamarátov, rieši problémy. Nadobúda potrebné vedomosti a zručnosti, ktoré rozvíja. A pritom si upevňuje vzťah s dieťaťom.
Hra je významným a najlepším edukačným prostriedkom. Pre dieťa je hra vlastne potrebou. Prináša radosť - ak sa dieťa alebo dospelý hrá, robí tak preto, lebo táto činnosť mu prináša zábavu, pocit radosti a zároveň pociťujú emocionálne uspokojenie z činnosti. Je spôsobom učenia - dieťa sa v hre učí, rozvíja svoje zručnosti, pamäť a myslenie. Prostredníctvom hry dieťa poznáva svet a život, utvára si k nemu vzťah a získava základné poznatky a informácie o práci. Hrou sa dieťa rozvíja komplexne - po stránke kognitívnej, sociálno-emocionálnej a psychomotorickej.
Druhy Hier
Existuje veľa delení hier, ktoré akcentujú rôzne hľadiská. Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín: tvorivé hry a hry s pravidlami.
Tvorivé Hry
Tvorivé hry zahŕňajú námetové, dramatizujúce a konštruktívne hry. Námetové hry sú hry na niekoho alebo na niečo. Ich obsahom sú rôzne činnosti zo života dospelých. Dieťa v týchto hrách usmerňuje svoju činnosť k vytvoreniu podmienok, ktoré zodpovedajú zámeru hry a k premene spoluhráčov na rôzne osoby. Dramatizujúce hry zobrazujú námety obľúbených rozprávok a poviedok. Deti v nich zobrazujú rôzne postavy z deja a rozvíjajú hotový námet v danom slede podľa deja. Podnetom na tieto hry býva bábkové divadlo, kde deti majú možnosť pozorovať bábky, ich pohyb na javisku, rozhovory. Rozprávku realizovanú prostredníctvom bábkového divadla deti lepšie pochopia. Dramatizujúce hry prispievajú predovšetkým k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti a estetickej oblasti. Konštruktívne hry využívajú stavebnice rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých.
Medzi tvorivé hry patria aj konštruktívne hry - hry so stavebnicami rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých. V rámci konštruktívnych hier sú deti schopné svoju hru rozvíjať aj niekoľko dní, vnášajú do hry stále nové prvky, dopracúvajú detaily, obmieňajú a zdokonaľujú ju.
Hry s Pravidlami
Hry s pravidlami odrážajú činnosti, s ktorými sa dieťa stretáva vo svojom okolí. Pravidlá v hre sa prispôsobujú zámeru a obsahu hry, pomáhajú dodržiavať spôsob a postupnosť v hre a vzájomné vzťahy detí. Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru. Pohybové hry majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa. Zaraďujeme sem základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie, udržiavanie rovnováhy. Prostredníctvom pohybových hier rozvíjame pohybové schopnosti dieťaťa a jeho koordináciu. Zároveň sa posilňuje vôľa a sebaovládanie. Úspech pohybovej hry závisí od vhodného rozdelenia úloh deťom. Didaktické hry majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Každá hra má svoje pravidlá a tie zodpovedajú cieľu hry, určujú spôsob a formu hrovej činnosti. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť. Zároveň deti podnecujú k aktivite.
Zasväťte dieťa do spoločenských hier s jednoduchými pravidlami. Vyskúšajte človeče, pexeso. Nezabúdajte na komunikačné hry, napríklad hádaj, na čo myslím, rytmické opakovanie básničiek, pesničiek, divadelné scénky.
Vývojové Etapy Hry
Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hra je samostatnou činnosťou dieťaťa a líši sa podľa veku dieťaťa a podľa jeho individuálnych zvláštností a osobitostí. Závisí však aj od prostredia, jeho podnetnosti a možnosti hrať sa. Možno povedať, že jednotlivé etapy vývoja hier sú u detí rovnaké, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú.
1. Etapa: Manipulácia
Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým jeho motorika. Dieťa vykonáva jednoduché pohyby a tie majú vplyv na vývin jednotlivých orgánov. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou. Táto etapa je charakteristická manipuláciou s vlastným telom a s predmetmi, ktoré dieťaťu prekladá dospelý.
2. Etapa: Individuálna Hra
U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním sa predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom. Pri manipulácii s predmetmi poznáva svoje okolie a hrou vyjadruje svoj vzťah k prostrediu. Pohyby a manipulácie sa postupne s rozvojom pohybových zručností a s rozvojom reči stávajú zložitejšie. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným, skutočným predmetom.
3. Etapa: Párové Hry
U trojročných až štvorročných detí sa hra vyvíja postupne tak, že činnosti sa čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti v tomto veku sa pokúšajú pochopiť skutočnosť, ktorá ich obklopuje. Hra je stále viac individuálna ako skupinová a kolektívna. Deti sa najradšej hrajú samy a individuálne, nemajú záujem o hru v skupinách či v kolektíve. Trojročné deti sa zväčša ešte stále hrajú skôr vedľa seba ako spolu, ale už začínajú vnímať a napodobňovať iné deti.
4. Etapa: Spoločná (Skupinová) Hra
Ďalším obdobím rozvoja hry je etapa medzi piatym a šiestym rokom dieťaťa. V tomto veku sa hra rýchlo mení. Z individuálnej hry sa postupne stáva skupinová a kolektívna hra. Deti sa postupne hrajú v dvojiciach, v menších skupinách a potom v kolektíve. Zároveň sa mení vzťah dieťaťa k hračkám. U menších detí určuje hračka obsah hry, u starších detí ide o zámernejšiu hru s istým cieľom, preto má dieťa väčšie nároky na reálnosť hračky, chce aby sa hračka čo najviac podobala skutočnému predmetu. Dieťa sa najskôr hrá so svojimi hračkami samo, má k nim vlastnícky vzťah. Nechce ich požičiavať, čo je normálnym prejavom. Je však veľmi dôležité, aby tento vzťah k hračkám neprerástol do egoizmu detí, a aby si postupne deti zvykali na hry v kolektíve detí. Postupnosť hry v menších skupinách a v kolektíve je dôležitým predpokladom rozvoja socializácie a hodnotovej orientácie (axiologizácie) osobnosti dieťaťa. V tomto období je veľmi dôležité, aby hračky, s ktorými sa deti hrajú, boli primerané ich veku, aby neboli zdraviu škodlivé a prispievali k rozvoju osobnosti dieťaťa. Je tiež dôležité, aby hračiek nebolo príliš veľa, pretože dieťa môže o hru stratiť záujem. Hračky majú byť účelné a spôsobovať deťom radosť. Štvorročné vedia spolupracovať a dohodnúť sa. Päť- a šesťročné chápu základné pravidlá, rozvíja sa u nich empatia a schopnosť tímovej spolupráce.
Vplyv Hry na Rozvoj Dieťaťa
Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa. Dieťa si počas hry rozvíja, upevňuje a prehlbuje poznatky, ktoré získalo prostredníctvom vnímania a pozorovania okolitého sveta na základe fantázie a predstavivosti. Tieto zároveň rozvíjajú reč potrebnú na verbálne vyjadrenie svojich myšlienok, postojov, prianí a citov.
Dieťa počas hry získava nielen základné vedomosti a zručnosti, ale tiež prichádza do styku s inými deťmi. Tak získava základné sociálne zručnosti a formuje sa u neho vzťah k iným ľuďom a okoliu. Počas hry dieťa preberá na seba istý druh zodpovednosti, učí sa podriadiť sa jej a vytrvať pri nej. Tým sa formujú základné predpoklady prosociálneho správania a konania. Dieťa sa prostredníctvom hry učí žiť v kolektíve ostatných detí, vzájomne sa rešpektovať.
Prirodzené pohyby, ktoré dieťa počas hry vykonáva, pôsobia na celkový telesný rozvoj, činnosť vnútorných orgánov (srdce, pľúca, tráviacu sústavu a krvný obeh). Počas rôznych pohybových hier si dieťa precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja sa rýchlosť, obratnosť, sila a vytrvalosť. Mnoho hier je zameraných na precvičovanie koordinácie celého tela, prispievajú k zdravému spôsobu života.
Rôzne činnosti, ktoré dieťa vykonáva počas hry, vyvolávajú v ňom rôzne druhy emócií (radosť, nadšenie, záujem). Počas hry dieťa objavuje rôzne druhy emócií, realizuje ich v priebehu hry, prejavuje starosti pri chorej bábike, plače pri neúspechu v hre, vyjadruje sa k hre ostatných detí.
Základné pracovné zručností, ktoré si dieťa počas hry osvojí, sú predovšetkým vzťah k hre a zaujatie pre hru. Počas hier dieťa realizuje rôzne činnosti, prostredníctvom ktorých si cibrí estetický vkus, rozvíja sa u neho estetické cítenie a vlastné tvorivé schopnosti.
Hra umožňuje dieťaťu sprostredkovane, hravou a nenásilnou formou spoznávať svet. Prostredníctvom hry všestranne rozvíja svoju osobnosť. Rozvíja sa hrubá aj jemná motorika, komunikačné zručnosti, kognitívne schopnosti, socioemocionálne zručnosti. Dieťa sa v hre realizuje, prostredníctvom hry napĺňa svoje potreby a túžby. Dieťa v predškolskom veku sa učí pozorovaním, napodobňovaním a priamou manipuláciou s predmetmi, čo mu hra umožňuje.
The role of play in child development
Deti milujú dobrodružné hry s troškou adrenalínu.
Hrajte sa na kuchynku, lekára, obchod, škôlku, šoféra či hasiča. Použite maňušky alebo bábkové divadielko. Rozvíja sa pri nich fantázia a kreativita, trénuje sa reč i spolupráca. Nevynechajte hry s rozprávkovými bytosťami - s princeznou, bojovníkom či drakom. Budujte spoločné diela. Tvorte a podporujte tvorivosť. Čítajte si spolu. Posuňte sa od leporel k obrázkovým knižkám s textami, neskôr k rozprávkam a iným príbehom pre deti. Nechajte dieťa, nech sa aj medzi rovesníkmi - v parku či na pieskovisku - hrá samo. Postupne sa naučí spolupracovať.