Hry pre deti so zdravotným postihnutím

Deti so závažným viacnásobným znevýhodnením potrebujú podporu vo všetkých oblastiach denného života. Ich hrové aktivity sa vyvíjajú pomalšie, potrebujú veľa opakovaní. Často odmietajú neznáme a zotrvávajú v osvojených zručnostiach. Nemôžeme hovoriť o jednotnej skupine detí. Pri kompenzácii znevýhodnením môže hrať dôležitú úlohu zrak. Preto je dôležité tieto deti čo najskôr podchytiť a podporiť ich, ak je to možné, aby sa naučili zrak používať. S primeranou podporou a v podnetnom prostredí často dosahujú viac, ako sa očakávalo.

Hra je na rozdiel od stereotypného správania viac iniciovaná a kontrolovaná dieťaťom, častejšie sa mení, obsahuje viac napätia medzi očakávaním a prekvapením. Hra umožňuje deťom so špeciálnymi potrebami, ktorých potenciál v skutočnosti nepoznáme, rozvíjať a rozširovať svoje schopnosti. Hra je jedným zo spôsobov, ktoré deti od útleho detstva využívajú na objavovanie vonkajšieho sveta a medziľudských vzťahov, rozvíjanie motorických a kognitívnych schopností, prežívanie rolí a tvorivé konanie. Je zrejmé, že rekreačné aktivity plnia rovnaké funkcie pre deti so zdravotným postihnutím. Z tohto dôvodu je škodlivé a zavádzajúce hrať sa s deťmi len na terapeutické účely, pretože hra je spontánna činnosť, na ktorú majú nárok všetky deti.

Pri výbere hračky je dôležité brať do úvahy chronologický vek a štádium vývoja dieťaťa, ako aj osobné preferencie a záujmy. Miera samostatnosti a zábavy, ktorú hračka deťom ponúka, je rovnako dôležitá ako jej vzdelávacia hodnota. DiakoninO sa zaviazal poskytovať produkty, ktoré pridávajú hodnotu dieťaťu, využívajúc hru na stimuláciu špecifických oblastí (motorika, zmysly, kognitívne funkcie, jazyk a komunikácia). Či už sa hrá v skupine, s rodičmi alebo s vychovávateľom, hry ponúkajú deťom so špeciálnymi potrebami príležitosť objaviť, čoho sú schopné, a zároveň sa zabaviť.

Hra, rovnako ako komunikácia, je prirodzenou potrebou detí a nemožno ju premeniť na obyčajný akt rehabilitácie, v ktorom sa neberú do úvahy faktory ako spontánnosť a skutočná zábava. Tento základný problém možno (čiastočne alebo úplne) vyriešiť štruktúrovaním herného prostredia tak, aby sa vyhlo prekážkam, ktoré predstavuje špecifické postihnutie dieťaťa: týmto spôsobom im môžeme ponúknuť väčšiu autonómiu a väčšiu slobodu hry. Napríklad, pokiaľ ide o úlohu dieťaťa a ostatných účastníkov (detí alebo dospelých) v aktivite, stanoví sa, že môžu zohrávať doplnkovú úlohu pri aktivitách, ktoré dieťa nemôže vykonávať samostatne.

Kľúčové aspekty pri podpore hry

Pri kompenzácii znevýhodnení môže hrať dôležitú úlohu zrak. Preto je dôležité tieto deti čo najskôr podchytiť a podporiť ich, ak je to možné, aby sa naučili zrak používať. S primeranou podporou a v podnetnom prostredí často dosahujú viac, ako sa očakávalo. Dôležité je rozpoznávať stavy bdelosti a aktivity dieťaťa. Úroveň bdelosti sa môže veľmi rýchlo meniť, je to veľmi individuálne. Môžu pomôcť videonahrávky pri zisťovaní, v ktorej dennej dobe je dieťa najbdelejšie a ako to môžeme ovplyvniť. Deti sa líšia aj v schopnosti udržať pozornosť, ako aj v jej zameraní. Niektoré deti sa viac venujú svojmu telu, predmetom na tele (oblečenie), iné sa dokážu zamerať aj na vzdialenejšie objekty.

Nielsenová prirovnáva zmyslové kanály ku bránam. Deti môžu dať najavo svoje želanie pomocou reči tela, zvukov, gest. Správne polohovanie má vplyv na úroveň bdelosti. Pohybové znevýhodnenie spôsobuje ťažkosti pri rôznych funkciách tela, sedení, chôdzi, prehltaní, používaní rúk, hovorení. Zvýšená alebo znížená citlivosť voči podnetom: podnet má byť primerane silný pre dieťa, inak si ho nevšimne, alebo je pre neho ohrozujúci. Čo je príjemné pre nás, nemusí platiť pre dieťa. Pritom dieťa môže mať rozdielnu citlivosť v rámci jednotlivých zmyslov - napr. byť precitlivené na zvuky a menej citlivé na zrakové podnety.

Kvalita hry môže byť iná. Podporujeme dieťa podľa jeho vývinovej úrovne. alebo dieťa zmenšuje množstvo podnetov, je nimi zahltené, nevie ich spracovať.

Metódy a prístupy k hre

Nielsenová odporúča rešpektovať stereotypné správanie, nebrániť mu. Navrhuje radšej vnášať do neho nejakú zmenu. Môže sa to týkať predmetu, hračky. Napríklad trubičku, s ktorou dieťa stereotypne pohybuje, zmeníme tak, že do nej vložíme zvonček, čo môže podporiť novú aktivitu dieťaťa. Alebo ponúkať novú možnosť s rovnakým predmetom - k lesklému zavesenému pohyblivému predmetu pridáme žiarivý krúžok inej farby, ktorý sa súčasne rozoznie pri pohybe. Napr. u dvojročného nevidiaceho dievčatka, ktoré každý predmet stláča, zatrasie a odhodí, rozšírilo aktivitu obmieňanie predmetov a podložiek, na ktoré predmety zahadzovala. Počúvala tak nové zvuky.

U niektorých detí je potrebné najprv vzbudiť pozornosť, uvedomovanie seba, sveta a zistiť, ako nám dáva najavo, čo vníma, cíti. Ak dieťa prevezme iniciatívu a samo začne ovplyvňovať situáciu, je to už príprava na hru. Rodičia s podporou poradkýň včasnej intervencie môžu zisťovať, za akých podmienok dieťa dokáže zámerne konať. Upraviť polohu, zmeniť svalové napätie, podporiť využitie zraku. Napr. dieťa po prekonaní závažného ochorenia neovláda pohyby hlavy, trupu, potrebuje premyslenú podporu. Avšak dokáže pohybovať rukou a prstami. Sedenie sa upraví tak, aby sa mohlo dotýkať hmatových a vibračných hračiek, zapínať ich a vypínať. Dostáva sa tak manipulačnej hre.

Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz - ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. U detí, ktoré nemôžu meniť zo zdravotných dôvodov svoje prostredie, prispôsobíme ho jeho možnostiam - aby dieťa mohlo niečo ovplyvňovať. Videonahrávky môžu zachytiť aj malé signály a pokroky počas hrania s dieťaťom, ktoré si inak nevšimneme.

Dieťa najskôr spracováva skúsenosti cez svoje telo. Prežíva radosť zo zmyslových, telesných zážitkov v okamihu, keď sa podnety objavia. Tieto zážitky sú potrebné na budovanie základných životných skúseností.

Metóda bazálnej stimulácie

Prístup podporuje uvedomovanie si svojho tela cez telesné, vestibulárne, vibračné zážitky. Telo je aj vstupnou bránou pre kontakt. Zažívanie vlastného tela slúži ako báza možného nadviazania kontaktu so širším okolím. Telesné zážitky vlastného tela: masáž dieťaťa, dotyk rôznych materiálov. Vestibulárne zážitky: prežívanie rovnováhy, pohybu, zažívanie tela v priestore pri zmene polohy, húpaní, kolísaní. Vibračné zážitky: vyvolávané vibráciou voči telu pomocou hovorenia, spievania, vibračnými vankúšikmi, perličkovým kúpeľom.

Veronika Sherborn, pohybová pedagogika

Metóda podporuje intenzívnejšie uvedomovanie si tela, komunikácie, pohybových schopností. Sú to dôležité podmienky pre rozvoj interakcie s druhými. Zakladá sa na prvotných zážitkoch spojených s pohybom a správaním malých detí pri chovaní, zabalení, kŕmení, umývaní. Dieťa si uvedomuje svoje telo tým, že sa s ním hýbe, alebo sa samo pohybuje. Získava tak dôveru a kontrolu nad svojím telom.

Podpora komunikácie hravým senzopatickým spôsobom (Hellendoorn a Scholtens)

V tomto prístupe dospelý ponúka dieťaťu aktivity s hmatovo zaujímavým materiálom bez špecifického tvaru (senzopatickým). Vníma iniciatívu dieťaťa, pozornosť, láka dieťa hmatať a manipulovať. Dospelý sa ako prvý ujíma iniciatívy - napr. fénuje nôžky, ale vždy čaká na reakciu a iniciatívu dieťaťa. Dieťa si má všimnúť, že sa niečo deje len vtedy, keď to samo chce, keď sa toho samo zúčastní a dá najavo. Dospelý sleduje najmenšie signály dieťaťa, ktorými dáva najavo, čo chce. Interpretuje ich a vzápätí odpovedá. Signály dieťaťa: napätie a uvoľnenie, bdelosť, radosť, očný kontakt, kontakt s materiálom, pohyby tela. Pomôže videozáznam, citlivé pozorovanie reakcií dieťaťa. Napr. ak sa dieťa pri fénovaní upokojí a potom pohne nožičkou, dospelý pokračuje vo fénovaní. Ak dieťa znovu pohne nôžkou, je pravdepodobne interpretácia správna.

Aktívne učenie (Lilli Nielsenová)

Metóda hľadá možnosti, ako deti aktivizovať, prevziať viac iniciatívy a tak im umožniť učenie. Našou reakciou na aj minimálnu aktivitu dieťaťa mu pomáhame uvedomovať si, čo robí. Využívame všetky zmysly dieťaťa, vrátane zmyslu pre pohyb. Okolie dieťaťa je potrebné prispôsobiť tak, aby dieťa mohlo aj najmenším pohybom niečo ovplyvňovať. Ak sa nemôžeme hýbať, strácame predstavu obrysov a štruktúry vlastného tela, nie sme si vedomí seba. Podporujeme preto aktívny pohyb dieťaťa spojený so špecifickou odozvou okolia na pohyb (dieťa o buchnutí do hračky spôsobí jej rozkývanie, zvuk..). Hrový tréning: podporuje schopnosť naplánovať a previesť nejakú činnosť. Obsahuje modelovanie herných aktivít u detí s manipulačnou hrou, viac sa dá uplatniť u kombinovanej hry. Ukazujeme dieťaťu rôzne možnosti zaobchádzania s materiálom, aby sme podporili rozvoj jeho vlastnej hry.

Prispôsobenie prostredia a hračiek

Senzopatická hra s rôznym beztvarým materiálom (voda, piesok, cesto…) podporuje príjemné zmyslové zážitky dieťaťa; dieťa ich aktívne vyhľadáva. Ponúkame dieťaťu rôzne materiály, venujeme pozornosť ich zmyslovým kvalitám. Zmyslové kvality hračiek sú dôležité pre všetky fázy hry. Prispôsobujeme ich dominantnému zmyslu dieťaťa.

Hmatové podnety

Tvar a povrch hračky majú byť pre dieťa dobre vnímateľné. V predmanipulačnej fáze obmieňame zážitky dieťaťa prostredníctvom rôzneho materiálu. Použijeme pri masáži rôzne žinky, olej, telové mlieko; perličkový vodný kúpeľ na nôžky, kúpeľ rúk vo vode s penou do kúpeľa, na holenie. Alebo lavór s pieskom, cestovinami, ryžou, fazuľou. Keď dieťa začína manipulovať, umožníme mu prechádzať koncami prstov po povrchu oblečenia, fixačných pásoch, opierkach. Môžeme dať na oblečenie, podložku trvalé rozpoznávacie body.

Vibračné a zvukové podnety

Hudba a zvuk spôsobujú vibrácie. Dieťa sa môže dotýkať bubienka, hrudníka, hrdla pri spievaní, hovorení a vnímať vibrácie hmatom. Držanie tela a zmysel pre pohyb: využijeme vhodné hojdačky. Zvuk: motivujúce sú hračky vydávajúce pri pohybe zvuk.

Vizuálne podnety

Pre ležiace deti sú zaujímavé zavesené pohyblivé hračky, ktoré vidno dobre zospodu. Často sú nutné výrazné zrakové podnety a úpravy prostredia s voľbou vhodného osvetlenia, kontrastu, farby pre konkrétne dieťa.

Ponuka hračiek a manipulácia

Ponuku hračiek obmieňame. Ak už dieťa začína skúmať naraz dva predmety, ponúkame mu aj rovnaké predmety na porovnávanie (váha, tvar, zvuk, plast alebo drevo.. S materiálom, hračkou sa ľahko manipuluje (niekedy aj pomocou nôžky, pohybu hlavy) - fólie, ľahké hrkálky, mäkké pískacie zvieratká, spínače na elektronické hračky. Pri manipulačnej hre použijeme jednoduché väčšie diely stavebníc, magnetické stavebnice, so suchým zipsom.

Priestor a prostredie pre hru

Priestor pre hru má dieťa lákať k objavovaniu. Obmeny prostredia: vonkajšie prostredie prináša rôzne možnosti pre vnímanie dieťaťa cez vietor, slnečné svetlo, dážď. Prechádzky po lese, dlažbe alebo asfalte sprevádzajú rôzne zvuky. Deti rady sledujú jemné vlnenie koruny stromov, presvitanie svetla medzi konáre. V domácnosti je možné meniť dieťaťu podložku (molitan, matrace, tvrdšie podložky).

Nielsenová navrhla rezonančnú dosku, ktorá zosilňuje zvuky sprevádzajúce pohyby dieťaťa. Polohovanie dieťaťa: dieťa by malo mať možnosť hrať sa v rôznych polohách, je vhodné polohy konzultovať s fyzioterapeutom. Svetlo prispôsobujeme podľa potreby dieťaťa. Akustika: dávame pozor na ozvenu, možnosti dieťaťa sledovať pohyby prechádzajúcich osôb.

Akcia/reakcia a pomôcky

Nielsenová vytvorila „ Little Room” (malá izba), ktorú využívame aj v Ranej starostlivosti. Každý minimálny pohyb dieťaťa v nej vyvolá odozvu odmenu, ktorá dieťa láka pohyby opakovať. Pre staršie deti môže slúžiť »Position Board“ - doska z dierkovaného sololitu. Podobne ako v Malej izbe sa predmety pripevňujú prádlovou gumou a tak sú stále dosiahnuteľné. Pomôcky Nielsenovej predstavíme samostatne.

Príklady hier a hračiek

Sada hier Ludanimo je výborný spôsob, ako predstaviť spoločenské hry aj najmenším detičkám. Obsahuje 3 rôzne hry - preteky zvieratiek, pamäťová hra (hľadanie ukrytých zvieratiek) a stavanie veže. Napriek tomu, že je určená skôr pre detičky vo veku 3 rokov, naša Sárka sa s ňou celkom rada zahrá tiež. Jednoduchá hra s magnetickou podložkou od španielskej Gouly je vhodná aj pre menšie detičky. Dá sa použiť na vypĺňanie predlohy magnetickými farebnými kolieskami, staršie deti si môžu zahrať jednoduché spoločenské hry s pribalenou drevenou kockou. Hračka je vyrobená z dreva a tvrdého kartónu a obsahuje 38 magnetických častí.

Tegu malo u nás doma veľký úspech od začiatku. A nielen u detí. Všade na cesty - do auta, či do lietadla. Treba začať s malou cestovnou verziou a ak má úspech, postupne dokupovať.

Posledná hra Loto je našim najnovším prírastkom a priznám sa, vytiahla som ju ako tajný tromf, keď som už naozaj nevedela ako ďalej 🙂 . A mala veľký úspech. Zatočíte kolesom a prostredníctvom hmatu sa snažíte nájsť jednotlivé zvieratká ukryté v červenom vrecku.

Paťkova obľúbená pamäťová hra lotto Zvieratká s farebnými zvieratkami na štyroch kartičkách od holandskej značky Petit monkey. Úlohou je párovať obrázky zvieratiek na samostatných kartičkách (otočených tvárou dole) so zvieratkami na tabuľke. Víťazom je ten hráč, ktorý ako prvý nájde všetky svoje obrázky. Ide v podstate o jednoduchšiu formu obľúbeného pexesa vhodnú aj pre menšie detičky.

Detskú pozornosť môžeme rozvíjať aj hrami, ktoré si deti ľahko obľúbia. Inšpirujte sa naším výberom. Počúvanie a pozornosť sú dôležité pre rozvoj reči, jazyka, komunikačných zručností a učenia. Umožňujú nám sústrediť sa na informácie a spracovávať ich. Detskú pozornosť môžeme rozvíjať aj hrami.

Hry na pozornosť a zmyslové vnímanie

1. „Palec hore, palec dolu“ - Pomôcky: zoznam pravdivých a nepravdivých výrokov. Postup: Deti sedia v polkruhu, tak aby sme mohli všetkých vidieť. Hovoríme pravdivé a nepravdivé výroky. Ak si deti myslia, že výrok je pravdivý, zodvihnú palec hore. Ak si myslia, že výrok je nepravdivý, palec nasmerujú dole.
2. Rozdelenie triedy na skupiny - Postup: Deti sedia pri stoloch. Rozdelíme triedu na pomaranče a citróny. „Pomarančom“ a „citrónom“ dávame rozdielne pokyny, takže nerobia všetci to isté.
3. Rozpoznávanie hudobných nástrojov - Postup: Deti sedia v polkruhu. Ukážeme im hudobné nástroje a zahráme na ne. Požiadame deti, aby zatvorili oči. Vyberieme aspoň dva nástroje, na ktoré hráme. Vyberieme dieťa, ktoré príde a ukáže nám nástroje, ktoré zazneli.
4. Vyhľadávanie písmen - Postup: Vyberieme deťom odsek textu v novinách alebo časopise. Dieťa hľadá a preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen.
5. Hra s obrázkami - Postup: Rozdelíme deti do párov. Každý pár sa posadí chrbtom k sebe. Jednému dieťaťu v páre dáme obrázok.
6. Tlieskaná - Postup: Všetky deti sedia alebo stoja v kruhu. V strede stojí jeden hráč s loptou, ktorý ju hodí ľubovoľnému hráčovi v kruhu. Ten musí tlesknúť rukami skôr, než loptu chytí a hodí ju späť hráčovi v strede. Kto zabudne tlesknúť alebo nechytí loptu, je vylúčený.
7. Skákanie do vody - Postup: Hráči sedia v kruhu a postupne hovoria: 1. hráč: „Jedna kačka“, 2. hráč: „s dvomi nohami“, 3. hráč: „skáče do vody“, 4. hráč: „čľap“, 5. hráč: musí jedenkrát tlesknúť. 6. hráč pokračuje: „Dve kačky“, 7. hráč: „so štyrmi nohami“, 8. hráč: „skáču do vody“, 9. hráč: „čľap, čľap“. 10. hráč: dvakrát tleskne.
8. Ruky preč - Postup: Deti sedia okolo stola a každý má svoje ruky položené na kolenách. Keď povie učiteľ „pozor“, všetci položia ruky na stôl a zodvihnú palce. Keď povie „pokoj“, dajú všetci palce dolu, ruky ležia v pokoji na stole. Na pokyn „ruky preč“ musia všetci položiť ruky opäť na kolená.
9. Rodina Veselých - Postup: Všetky deti sú členmi rodiny Veselých. Na začiatku hry rozdelíme role: Prvý hráč je otec Veselý, druhý mama Veselá, tretí je syn Ján Veselý, štvrtá dcéra Mária Veselá, piata je babička Veselá atď.
10. Časti tela - Postup: Deti sedia v kruhu. Vedúci hry príde k jednému dieťaťu, chytí sa za nos a povie: „To je môj lakeť“. Oslovený hráč musí reagovať presne naopak, musí sa chytiť za lakeť a povedať: „To je môj nos.“

Najzaujímavejšie sú reálne predmety v domácnosti. Stavanie vecí na seba sa však opiera o zrak. Dieťa si musí najprv vytvoriť predstavu priestoru pomocou iných zmyslov. Pomôže, ak rodič sám postaví vežu a dieťaťu ju ukáže. Tempo vývinu a spôsob hrania sa príliš nelíšia od hry iných detí. Deti využívajú skôr predmety na dosah ruky, ale manipulujú s nimi podobne. V závislosti na zrakových schopnostiach a zornom poli môže dieťa so slabozrakosťou vnímať vzdialenejšie veci neostro. Rodičia by si mali všímať, ako sa dieťa doma zrakom orientuje a konzultovať využívanie zraku a podporu hry s poradkyňou včasnej intervencie. Rovnako je dôležitý výber hračiek. Jasne sfarbená hračka, kontrastujúca s okolím láka k lezeniu, aj keď dieťa nevidí presne, čo je to. Podporujeme aj hmatové skúmanie hračiek. Volíme vhodné povrchy a materiály hračiek.

Pri manipulácii s predmetmi dokážu deti, ktoré nevidia, využívať rôzne časti tela. Môžu si veci pridržať nôžkami, skúmať ústami, otierať o tvár, cítiť plochu chrbtom. Obvykle sa hrajú s dvoma predmetmi v rukách - bežne deti používajú viaceré predmety naraz. Pozorne počúvajú zvuky, ktoré spôsobia búchaním, škrabaním po povrchu, ťukaním o seba, zahadzovaním. Opakujú aktivity, obmieňajú predmety. Avšak dieťa, ktoré nevidí, nemusí ešte chápať, že ide o zloženie dvoch predmetov v sebe. Ak dostane napr. kocku v poháriku, môže byť prekvapené, keď kocka pri natriasaní vyletí von. Bežne malé dieťa často pozoruje, ako niekto vkladá jednu vec do druhej (zubnú kefku do pohárika). Pomôžeme dieťaťu pomôcť porozumieť tomu. Napr. vložíme do pohára hrkálku tak, aby vyčnievala. Pomôžeme dieťaťu vnímať rukami celok a vytiahnuť hrkálku von. Neskôr hrkálku nahradíme menšou kockou, ktorá už neprečnieva.

Keď deti začnú liezť, obľubujú vyťahovať veci zo skríň a zásuviek. Prakticky sa učia, že veci existujú ďalej aj v uzavretých priestoroch, nádobách. Deťom, ktoré nevidia, je potrebné tieto možnosti ukázať. Dieťa môže priraďovať pokrievky a hrnce, vrchnáky a krabice. Prázdna fľaša od šampónu nielen príjemne vonia, ale má aj zaujímavý uzáver na skrutkovanie. Panvice s viečkami sú veľké a malé. Môžeme priraďovať veľké lyžičky mame a tatovi, malú sebe. Porovnávať topánky a hľadať páry. Triediť plastové nádoby s okrúhlym alebo štvorcovým tvarom a hľadať správne viečka. Súbežne pomáhame dieťaťu chápať základné priestorové vzťahy (vnútri/vonku, na/pod, hore/dole), vlastnosti predmetov (hladký/drsný) a pojmy (veľký/malý).

Stavanie kociek v priestore (veža, domček) sa opiera o zrak. Dieťa si musí vytvoriť najprv predstavu priestoru pomocou iných zmyslov. Pomôže, ak rodič sám postaví vežu a dieťaťu ju ukáže. Pre deti s veľmi oslabeným zrakom je typická skôr hra so zvukmi. Miesto farieb sa zameriavajú na povrchy a zvuky, ktoré predmety vydávajú. Gúľanie loptičiek, narážanie do seba vytvára zaujímavé zvukové možnosti. Rešpektujeme, že dieťa so slabým zrakom potrebuje viac času na spoznanie hračiek a predmetov. Ponúkame mu rôzne hračky a bežné predmety v dostatočnej miere, obmieňame ich. Pomáhame rozvíjať hru dieťaťa. Môžeme mu ukázať, ako kombinovať predmety v hre, byť spoluhráčmi v interakcii. Vytvárajme príležitosti na hru s vyberaním a vkladaním, hry na skrývačku (pod stôl, za skriňu, skrývanie hračky v nádobách). Deti si kontrolujú prítomnosť dospelého v miestnosti - kútikom oka alebo prostredníctvom hlasu. Informujeme ho o svojom pohybe v priestore. Niekedy stačí občas povedať niečo povzbudzujúce, prejaviť záujem, čo dieťa robí, ubezpečiť ho. Zabezpečíme dostupnosť hračky.

Skladanie, stavanie a spájanie

Skladanie na seba a stavanie: kocky látkové, drevené, magnetické stavebnice, Duplo, Lego. Spojovanie napevno: použijeme stavebnice s jednoduchým pripájaním, suchým zipsom, magnetické napr. Geomag. Nevyžadujú tak presné úkony, majú dostatočne veľké diely, ľahšie sa spájajú, stavba je stabilnejšia. Volíme lákavé kontrasty farieb.

Zapĺňanie a ohraničenie

Zapĺňanie: deti, ktoré nevidia, dávajú prednosť pred stavaním veže napr. Plocha na hru má byť dostatočne veľká. Ohraničenie: pre deti s obmedzeným zrakom môže byť problém udržať si prehľad o využívaných hračkách, dieloch stavebnice. Pomáha ohraničenie priestoru, napr. stolík alebo podnos so zvýšeným okrajom.

Postupný vývin hry

Postupný vývin hry: dieťa od spájania dielov, búrania veže, stavania múru prechádza do rozvinutejšej formy hry. Kocky a stavebnice slúžia kombinačnej i funkčnej hre. Pre deti s CVI upravíme všetko tak, aby mali čo najlepšie podmienky pre zapájanie zraku. V prvej fáze bude dieťa zrejme potrebovať stlmené svetlá, svetelný box, jednofarebné predmety v jeho obľúbenej farbe alebo také, ktoré sa lesknú. A tiež prostredie bez rušivých vplyvov. Niektoré deti budú potrebovať čas na to, aby sa začali hrať s predmetmi, ktoré ešte nevideli. Veľa zábavy pri vyhadzovaní alebo vhadzovaní predmetov spraví napríklad lesklé vedierko, ktoré bude mať na dne malé svetielko a podobne.

tags: #hry #pre #dieta #so #zdravotnym #postihnutim