Básnik, dramatik a prekladateľ Pavol Országh Hviezdoslav podstatným spôsobom zasiahol do všetkých oblastí slovenskej literárnej tvorby a kultúry na sklonku 19. a začiatkom 20. storočia. Pavol Országh Hviezdoslav patrí k najväčším slovenským básnikom.
Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty. Volajú ho aj básnikom národa, riešil osudy vlastného národa, spájal ich s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Studnicou jeho inšpirácie bola príroda.
Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Jeho rodičia boli zemianskeho pôvodu, no živili sa roľníckou prácou na vlastnom neveľkom hospodárstve. Narodil sa v rázovitom slovenskom oravskom kraji v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v schudobnenej rodine zemana, garbiara a roľníka Mikuláša Országa-Vyšňanovie. Mal brata Mikuláša a sestru Máriu. Základné vzdelanie získaval Pavol Országh vo Vyšnom Kubíne, Jasenove a v Leštinách. V Leštinách učil malého Paľka učiteľ Adolf Medzihradský, ktorý výrazne zasiahol do jeho života. Naučil ho spievať veľké množstvo nábožných piesní a priučil ho aj piesňovej rytmike, či skladaniu modlitieb. Vzbudil v ňom aj sklon ku kazateľstvu. Už počas študentských rokov Pavol Országh kázaval a po celý život mal rád aj dobrých kazateľov. V škole patril medzi najlepších žiakov. Bol ľahko chápavý, pilný, dobrých mravov.
Po vychodení základnej školy v rodnom kraji poslali ho v roku 1862 na stredoškolské štúdiá. Prvé tri triedy absolvoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, kde začal písať svoje prvé básne po maďarsky. V Kežmarku som študoval päť rokov a tam i maturoval. Profesori ma mali veľmi radi, spolužiakom za príklad stavali, trebárs boli tiež všakoví. I tam som bol každoročne štipendistom, často i viacnásobným. Po maturite, na jeseň roku 1870 prišiel Pavol Országh študovať právo na právnickú akadémiu do Prešova. Tam sa zapojil do práce v literárnom združení slovenských študentov „Kolo“. Stretol sa tu s vrstovníkmi, ktorí mali tiež literárne ambície. Spriatelil sa s Kolomanom Banšellom, autorom básní publikovaných v Sokole a v almanachu Minerva. Na jar roku 1871 vychádza ich almanach Napred - prvý spoločný zborník literárnych prác mladej, nastupujúcej generácie. Zborník nevzbudil uznanie, ale odpor staršej generácie, reprezentovanej Jozefom Miloslavom Hurbanom a Andrejom Sytnianskym. V roku 1872 ukončil právnickú akadémiu.
Po praxi u viacerých advokátov (v Dolnom Kubíne, Martine, Senici) zložil v roku 1875 advokátsku skúšku v Budapešti, čo mu umožnilo otvoriť si vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove na severnej Orave. Ako právnik pôsobil v Martine, Senici, Námestove a v Dolnom Kubíne. R. 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho ev. farára - seniora Samuela Nováka. V štátnej službe však vydržal iba krátky čas: r. 1879 sa vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu znovu v Námestove, kde zotrval nasledujúce dve desaťročia. R. 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína, no tu sa mu už nepodarilo pokračovať v advokátskej praxi, a tak sa jej r. 1902 aj formálne vzdal. Od roku 1904 sa venoval výlučne literatúre.
Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. Použil ho prvýkrát v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom a dôrazne ho používal na podpisovanie svojich diel až do konca života. Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty.
Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899), kedy vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu. Príkladom je skladba Hájnikova žena (1884-1886), eposy Ežo Vlkolinský (1890) a Gábor Vlkolinský (1897-1899), lyrické cykly Sonety (1886) a Letorosty 1-3 (1885-1896), ako aj cykly prírodnej lyriky Prechádzky jarom (1898) či Prechádzky letom (1898). Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias (1909). Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety (1914). Písal aj tzv. príležitostné básne, v ktorých citlivo a neraz veľmi presne komentoval zdvihy a pády národného života v časoch jeho silnejúceho útlaku.
Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov. Pohreb Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne 13. novembra.
Pamiatky a múzeá spojené s Hviezdoslavom v Dolnom Kubíne
Pamiatky po básnikovi P. O. Hviezdoslavovi z Dolného Kubína. Dom v ktorom od r. 1900 do skonania žil a pracoval.
V budove Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne je umiestené Hviezdoslavovo múzeum.
Prekladateľská a literárna činnosť
Okrem pôvodnej tvorby sa Pavol Országh Hviezdoslav venoval aj rozsiahlej prekladateľskej činnosti. Preložil základné diela svetovej literatúry vrátane Alexandra Sergejeviča Puškina, Michaila Jurieviča Lermontova, Adama Mickiewicza, Juliusza Slowackého, Williama Shakespeara, Johanna Wolfganga von Goetheho, Imre Madácha, ako aj výber z lyriky Sándora Petöfiho, Jánosa Aranya a Friedricha Schillera.
Osobný život a rodina
Pavol Országh (Vyšňanovie) pochádzal zo slovenského zemianskeho rodu. Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne manželom Terézii Országhovej, rodenej Medzihradskej a Mikulášovi Országhovi. Mal päť súrodencov, z ktorých dvaja zomreli už v detstve. Dobrý vzťah mal s bratom Mikulášom a sestrou Máriou. Po smrti brata Mikuláša sa Pavol Országh s manželkou starali o jeho deti. Doopatrovali aj Pavlovu sestru Máriu. Keď umreli rodičia aj súrodenci, ich dátumy si básnik napísal na obal Rankovho nemeckého slovníka. Prvý raz sa stretol Pavol Országh s Ilonou Novákovou keď mal devätnásť rokov a Ilona dvanásť. Bližšie sa zoznámili v ochotníckom divadle v Dolnom Kubíne pri skúškach hry Skrotená divoška, kde Ilona Nováková hrala Katu a Pavol plukovníka Hromového. Počas pôsobenia Országha v Námestove, prišiel zámerne štyri razy do Dolného Kubína, aby požiadal o ruku Ilony jej rodičov. Ale ani raz sa na to nedokázal odhodlať. Konečne sa osmelil a požiadať o jej ruku v liste adresovanom jej otcovi Samuelovi Novákovi, 16. októbra 1875. Ešte koncom toho roku sa slávnostne zasnúbili. Z Hviezdoslavovej ľúbostnej korešpondencie sa zachovalo tridsaťdva listov. Súčasťou listov bolo aj 28 básní. Zosobášili sa 15. mája 1876 na deň Žofie, keď Ilonina matka mala meniny a otec Samuel Novák 40. výročie kňazskej činnosti. Ich manželstvo bolo bezdetné, no keď v roku 1887 zomrela jeho matka, v roku 1888 jeho otec a o rok neskôr i jeho brat Mikuláš, rozhodol sa s manželkou, že adoptujú obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu.
100. výročie úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava s RTVS
O celoživotnom putovaní a manželstve básnika nám veľa prezradí zachovaná korešpondencia, uložená v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice. Nachádzajú sa tam aj fotografie jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry. Takmer na každej fotke má spisovateľ inú mašľu - svetlú, tmavú, károvanú, bez vzoru, bodkovanú.
Hviezdoslav a slovenský národný život
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života. Bol členom výboru SNR v Dolnom Kubíne a v roku 1919 ho zvolili za člena Revolučného Národného zhromaždenia v Prahe.
Hviezdoslavove knihy vydával v Martine Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, od roku 1915 aj zmluvne, neskôr práva prevzala Matica slovenská. V roku 1909 pri príležitosti 60-tych narodenín básnika, martinskí ochotníci usporiadali slávnostný večierok, ktorého vrcholom bola dramatizácia Hájnikovej ženy. 5. augusta 1919 sa Hviezdoslav osobne zúčastnil na valnom zhromaždení znovuobnovenej Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine, kde pred mnohotisícovým davom predniesol pozdravnú báseň pod názvom K znovuotvoreniu Matice slovenskej z balkóna I. budovy Matice slovenskej. Hviezdoslav prehovoril aj na martinskom námestí. Členovia Matice slovenskej ho zvolili za jedného z jej štyroch predsedov. Ešte v ten pamätný deň v Národnej svetlici vystúpil Slovenský spevokol s Hviezdoslavovou tragédiou Herodes a Herodias za autorovej osobnej účasti.
Hviezdoslav sa vo svojej tvorbe venoval lyrike, epike aj dráme. Počas života mu vyšlo niekoľko desiatok básnických zbierok - Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1869), Ilona Žltovlas (1879), Čierny tok (1888), Mlyn v Tatrách (1888), Na obnôcke (1889), V žatvu (1890), Poludienok (1891), Obed a večera (1892), Stužková (1909), Dozvuky (1911). Zbierka Krb a vatra z roku 1880 zostala len v rukopise. Z epiky bolo počas života Hviezdoslava prvo vydaných 8 diel - Agar (1882), Hájnikova žena (1884/1886), Bútora a Čútora (1888), Ežo Vlkolinský (1890), Gábor Vlkolinský (1884/1886), Ráchel (1892), Vianoce (1897), Sen Šalamúnov (1900). Zbierka Kain z roku 1900 nebola vydaná.
Hviezdoslavove najvýznamnejšie diela sú:
- Hájnikova žena
- Ežo Vlkolinský
- Gábor Vlkolinský
- Sonety
- Letorosty 1-3
- Prechádzky jarom
- Prechádzky letom
- Herodes a Herodias
- Krvavé sonety
tags: #hviezdoslav #narodeny #v #dolnom #kubine