Pohyb je pre správny vývoj dieťaťa kľúčový. Všestranný telesný rozvoj by mal byť prioritou, pričom by sa malo dbať na to, aby šport dieťaťu prinášal radosť a zábavu. Výber vhodného športu však podlieha rôznym faktorom, ktoré rámcuje spokojnosť dieťaťa, a preto by rodič mal byť trpezlivý.
Deti by mali začať so športom čo najskôr - akonáhle vedia chodiť a sú schopné dlhšieho pohybu, môžu športovať. V prvom rade by to mal byť šport, ktorý je pre ne prirodzený, a ktorý robia spolu s rodičmi. Môžu sa naháňať, hádzať si loptu, ísť spolu do bazéna, na prechádzku. Tieto aktivity môžu deti robiť od najmenšieho veku. Keď sú väčšie, môžu ísť na odrážadlo alebo bicykel. Ide o to, aby mali spoločný čas s rodičmi a telesnú aktivitu.
Rodičia zohrávajú najpodstatnejšiu rolu. Ak nešportujú a nevedú k telesnej aktivite aj deti, je oveľa menšia pravdepodobnosť, že budú športovať. Naopak, ak športujú, rastie pravdepodobnosť, že športovým aktivitám sa budú venovať aj deti. Ak chcete, aby vaše deti športovali, športujte aj vy a robte nejakú telesnú aktivitu spolu s nimi.
Všestranný vývoj je prioritou
Prirodzená aktivita s rodičmi, súrodencami alebo rovesníkmi by mala byť prioritou do veku 6 až 7 rokov. V tomto veku je vhodné, ak má dieťa chuť a baví ho nejaký šport, zapísať ho na organizované tréningy v klube. Aj na nich by však mal byť dôraz na pravidelnú všestrannú telesnú aktivitu, ktorej sa dieťa venuje vonku. To by mal byť základ.
Najlepšie sú športy, ktoré rozvíjajú dieťa všestranne, ako napríklad gymnastika alebo plávanie. Tieto športy dajú dieťaťu všeobecný telesný rozvoj aj predpoklady pre ďalšie športy. Niektoré kluby ponúkajú aj športovanie detí spolu s rodičmi, napríklad futbalové tréningy, kde môžu trénovať šesťročné deti so svojimi otcami alebo mamami. Je to dobrá možnosť pre rodičov, ako priviesť dieťa k športu a byť tam s nimi.
Správny čas na športovanie
Aktívny pohyb je dôležitý pre všetky vekové kategórie. Čím skôr s ním začneme, tým lepšie. Do úvahy však musíme brať prirodzené aspekty ľudského vývoja - sedenie, lezenie, státie a chôdza sa rozvíjajú postupne. Tieto aktivity patria k hrubej motorike, ktorá zahŕňa pohyby veľkých svalových skupín.
Okrem nej je dôležitá aj jemná motorika, ktorá sa týka menších svalových skupín a potrebujeme ju na pohyby vyžadujúce precíznosť a kontrolu, napríklad na kreslenie či držanie príboru. Je dôležitá aj pre športy, ktoré vyžadujú presnú techniku, ako je gymnastika alebo krasokorčuľovanie. Jemná motorika si vyžaduje dostatočnú osifikáciu kostry a v predškolskom veku nie je dostatočne rozvinutá. Z hľadiska vývinu dieťaťa je preto najdôležitejšie budovanie vzťahu k pohybu, aby sa dieťa mohlo neskôr vybrať akýmkoľvek smerom.
V predškolskom veku sa môžete venovať všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú behanie, hádzanie, chytanie, plávanie, a cvičeniam, ktoré rozvíjajú pohybovú koordináciu a koncentráciu. Skvelým odrazovým mostíkom k získaniu všestrannosti je atletika, dieťa vďaka nej získa základy pohybu pre akýkoľvek šport a navyše podporuje jeho prirodzený rozvoj a zdravie.
Organizované športy so striktnejšími pravidlami je lepšie zaradiť až v školskom veku. Ak predsa chceme zapísať dieťa na konkrétny šport, dôležitá je voľba trénera, ktorý zohľadňuje možnosti jednotlivcov. Musí mať dostatočné znalosti o vývoji ľudského tela, aby od dieťaťa nevyžadoval to, na čo jeho telo nie je pripravené.
Výnimkou pri športoch je plávanie, ktoré sa odporúča už od najútlejšieho veku. Nie sú pri ňom zaťažené kĺby, priaznivo vplýva na celkový pohybový vývin, motoriku, svalový tonus aj koordináciu pohybov. K plávaniu by ste mali zaradiť aj ďalšie športy.
Všestranná príprava sa odporúča približne do 9. roku dieťaťa. Od tohto veku už vieme poukázať na slabé a silné stránky a môžeme začať premýšľať nad postupným presunom k špecializácii. Majme na pamäti, že telo sa v tomto veku stále formuje, a preto je dobré začať so špecializáciou až okolo 15. roku života. Predíde sa tak jednostrannej námahe a zvýšenému zaťaženiu kĺbov a svalov. Pri striktnej špecializácii od 15. roku života je však potrebné pridať aj iné aktivity či športy, aby sme dieťa správne rozvíjali po psychickej aj fyzickej stránke.
Dobrý tréner je dôležitejší, než si myslíte
Niektoré deti sú veľmi energické, spoločenské, iné preferujú svoj priestor a pokojnejšie prostredie. Aj rovesníci môžu mať rôznu výšku a stavbu postavy. Na fyziologické a psychologické črty je dobré prihliadať, no nie sú jediným kritériom pri rozhodovaní. Na jednej strane je pravda, že nie každé dieťa je pohybovo zdatné a, naopak, niektoré deti k športu veľmi inklinujú alebo majú viditeľné predpoklady na jeho vykonávanie. Pokiaľ však vyberieme správneho trénera, nezáleží na tom, či patrí dieťa do jednej či druhej kategórie. Vďaka správnemu vedeniu a motivácii sa môže posúvať míľovými krokmi.
Dieťa vyberá, rodič rozhoduje
Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si samo vyberie, čo ho baví. Posúdiť, či sa na to hodí, má na to vhodný vek a predpoklady, by už mal rodič, ktorý sa môže obrátiť aj na odborníkov. Existujú športové inštitúcie, ako aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktoré sa deťom venujú už od štyroch rokov. Deti tu postupne prejdú viacerými športmi, a tak si majú možnosť vyskúšať, či ich budú naozaj baviť. Výber konkrétneho športu je potom jednoduchší a efektívnejší.
Musíme však prihliadať na schopnosti dieťaťa či jeho osobnosť, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vlastný výber športu a mali by sme ich rešpektovať.
Rozhodovanie si vyžaduje čas
Rodič môže s dieťaťom aj skúšať rôzne športy a popritom navnímať, ktorý z nich by mohol byť ten ideálny, alebo sa môže s dieťaťom o športoch rozprávať a sledovať jeho reakcie, alebo jednoducho rôznym napodobňovaním skúšať športy v domácich podmienkach. Všetky tieto možnosti slúžia rodičovi ako doplnok pri výbere.
Pri hľadaní vhodného športu je dôležité zdôrazniť, že rodič by nemal mať príliš vysoké očakávania a veľmi dôležitá je trpezlivosť a pochopenie, pretože sa môže stať, že dieťa nebude inklinovať k jednému konkrétnemu športu alebo ho šport, ktorý si vyberie, po čase prestane baviť. Rozhodne by sme deti nemali tlačiť do skúšania niečoho, na čo reagujú negatívne. Každý šport by im mal prinášať radosť či zábavu. Taktiež musíme prihliadať na vekové osobitosti, mali by sme sa orientovať v tom, čo detský organizmus zvládne, čo mu prospieva a čo mu škodí. Musíme vedieť, aké zručnosti má dieťa v určitom veku, a do úvahy treba brať aj individualitu dieťaťa. Od druhu športu závisí, v akom veku s ním začať - keď sa dieťa dostane do tohto veku, veľakrát už má nejakú predstavu o tom, čo by ho bavilo a čo by rado skúsilo. V prípade, že to tak nie je, môžete navštevovať spomínané športové inštitúcie, ktoré umožňujú praktizovanie viacerých športov pod jednou strechou.
Prípadne môžete vyskúšať všeobecnú športovú prípravu, vďaka ktorej dieťa získa základy pre široké spektrum športov.
Športový nadanie verzus talent
Nadaním rozumieme mimoriadne vyvinuté vlohy či súbor vlôh, ktoré sú našimi predispozíciami na určitú činnosť. Ak vlohy aktívne rozvíjame, stávajú sa z nich schopnosti. Ak ich rozvinieme na mimoriadnu úroveň, môžeme hovoriť o talente.
Sú deti, na ktorých už od útleho detstva vidieť, že v porovnaní s rovesníkmi zvládajú (či už z hľadiska techniky, alebo kondície) náročnejšie cvičenia, napríklad vydržia dlhšie behať alebo vie behať rýchlejšie. No nikdy nevieme povedať na 100 %, či má dieťa nadanie na určitý šport.
Môžeme využiť rôzne typy vyšetrení, ktoré zisťujú napríklad rýchlosť či vytrvalosť dieťaťa. Na názor sa môžeme opýtať aj učiteľa telesnej výchovy alebo trénera. Treba však myslieť na to, že aj deti, ktoré sú spočiatku málo pohybovo zdatné, môžu časom dosahovať výborné výsledky. Dispozície a nadanie sú síce dôležité, no v športe neprekonajú snahu a tvrdú drinu, ktorej sa dokáže podrobiť len málokto. Tí, ktorí na to majú a podrobia sa, to sú tí majstri sveta. Genetické danosti totiž ovplyvňujú výkon iba na 20 %.
Kolektívny alebo individuálny šport
Pri kolektívnych športoch učíme deti spolupráci, vzájomnej disciplíne, začleneniu do kolektívu a budovaniu schopnosti uniesť prehru, tešiť sa z výhry. Je tu však častá súťaživosť a agresivita, ktorú neprijme každé dieťa. Vo veku 6 až 7 rokov sa môžu prejaviť aj problémy týkajúce sa začlenenia do kolektívu. Práve v tomto období začína dieťa vnímať spoluprácu v hrách, ale aj zdravé súperenie.
Niektoré deti preferujú menej sociálnej interakcie alebo sú menej priebojné a iné môžu pociťovať veľký tlak, keď vedia, že ich výkon ovplyvňuje výsledok ostatných členov tímu. Rady „hrajú“ radšej samy za seba, striktne riadené tréningy ich môžu aj demotivovať. Pri rozhodovaní medzi kolektívnym a individuálnym športom zohráva úlohu osobnosť. Introverti sa veľakrát cítia lepšie práve v individuálnych športoch, extroverti v tých kolektívnych. Existuje však veľké množstvo dôvodov, pre ktoré je dobré zvoliť práve jeden či druhý typ. Najdôležitejšie je poznať svoje dieťa, hovoriť s ním a vnímať jeho reakcie.
Keď šport nerobí radosť
Ak si všímame, že dieťa prichádza z tréningu smutnejšie, je bez energie, môžu byť za tým rôzne dôvody, nemusí sa to teda týkať len nespokojnosti s druhom športu. Môže sa stať, že dieťaťu nevyhovuje kolektív či úroveň, na ktorej trénuje, a daný šport pritom môže milovať. S dieťaťom je preto nesmierne dôležité hovoriť. Môžeme tak odhaliť vážnejšie aj menej vážne problémy - čím skôr tak urobíme, tým skôr môžeme konať a dieťaťu pomôcť. Hovoriť by sme s ním však mali aj v prípade, že sme nezaznamenali negatívne reakcie. Takto môžeme zachytiť možné problémy ešte v ich začiatkoch.
