ADHD (angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder), čiže porucha pozornosti s hyperaktivitou, je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje už od útleho veku dieťaťa. V detstve patrí medzi najčastejšie psychiatrické poruchy, pričom ňou trpí až 7 percent detí školského veku. Chlapci sú postihnutí častejšie ako dievčatá. Zásadný, až 80% význam pri vzniku ADHD, majú genetické faktory. Ide o neurovývojovú poruchu s biologickým základom v odlišnom vývoji a funkcii mozgu.
ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD). Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Táto porucha je často veľkým bremenom pre rodinu, ktorá zvládne nezriedka zvládnuť nezvládnuté.
Diagnostika ADHD
Diagnóza ADHD nie je jednoduchá a patrí do rúk klinickým psychológom, neurológom a psychiatrom. Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné pozorné sledovanie dieťaťa a jeho vývinu. U hyperkinetického syndrómu ide o pomerne ťažko diagnostikovateľnú poruchu, aj keď existujú jasné príznaky poruchy.
Pri diagnostike sa používajú rôzne postupy:
- Diagnóza podľa klasifikačných systémov chorôb (u nás diagnóza F 90.0).
- Medicínsko-pedopsychiatrická diagnóza.
- Špeciálno-pedagogická diagnóza.
- Psychologická diagnóza.
Na Slovensku, aby dieťa mohlo byť v škole integrované, je potrebná diagnóza F90.0 potvrdená neurológom alebo pedopsychiatrom, ktorý následne doporučí individuálny prístup a integráciu.
Podtypy ADHD a diagnostické kritériá
ADHD má 3 podtypy:
- ADHD, kombinovaný typ.
- ADHD, predovšetkým nepozorný typ.
- ADHD, predovšetkým hyperaktívny-impulzívny typ.
Diagnostické kritériá sa hodnotia v troch hlavných kategóriách: nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita. Kritériá sú ďalej určené nasledovne:
- Trvanie symptómov najmenej 6 mesiacov.
- Začiatok problémov pred 7. rokom života dieťaťa.
- Výskyt symptómov pri viac ako v jednej situácii: rodina, škola, vyšetrenie.
- Problémy spôsobujú utrpenie: sociálne a školské fungovanie je narušené.
Nepozornosť (najmenej 6 z 9 bodov musia byť splnené):
- Nevšimne si často drobnosti, detaily a robí povrchné chyby v školskej práci, pri práci alebo v iných činnostiach.
- Často má problém vydržať dlhšie pri jednej hre, úlohe, činnosti.
- Nepočúva, keď mu iní niečo hovoria.
- Často nesplní príkazy úplne a svoju školskú prácu, prácu si nedokončí (nie v dôsledku opozičného správania alebo problémov s porozumením).
- Má často problém zorganizovať si úlohy a aktivity.
- Vyhýba sa, má odpor, alebo sa zamestnáva len s nechuťou, čo mu prináša duševné vypätie (ako napr. domáce úlohy alebo spolupráca pri vyučovaní).
- Často stráca predmety, ktoré potrebuje k svojim aktivitám (napr. hračky, zošity, ceruzky, náradie).
- Ľahko sa nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi.
- Je zábudlivý v každodenných činnostiach.
Hyperaktivita (najmenej 3 z 5 bodov musia byť splnené):
- Pohybuje neustále rukami alebo nohami, alebo sa pohojdáva na stoličke.
- V situáciách, kde sa očakáva, že má sedieť, sa často postaví.
- Behá a lozí v situáciách, kde je to neprimerané (u dospelého toto ostáva ako subjektívny nepokoj).
- Má problém kľudne sa hrať alebo sa kľudne zamestnať voľnočasovou aktivitou.
- Vykazuje motorický nepokoj, ktorý nie je ovplyvniteľný ani výzvou, ani sociálnym okolím.
Impulzivita (najmenej 1 zo 4 bodov musí byť splnený):
- Často "vychrlí" odpoveď skôr, než bola dokončená otázka.
- Ťažko dokáže vydržať, kým sa dostane na rad (pri hre alebo v skupinových situáciách).
- Prerušuje a vyrušuje ostatných (skočí do reči...).
- Priveľa rozpráva bez primeraného reagovania na sociálne obmedzenia.
Vývoj ADHD v rôznych vekových obdobiach
ADHD ovplyvňuje správanie dieťaťa odkedy sa ráno zobudí, počas celého dňa, v škole, pri popoludňajších aktivitách aj večer doma. Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia alebo málo spánku a veľa kriku a málo rozprávania. Aj dotyková citlivosť a očný kontakt sa prejavujú inak ako u zdravých detí. Aktivita je zvýšená. Diagnózu ale nie je možné stanoviť pred tretím rokom života dieťaťa.
V predškolskom veku, medzi tretím a šiestym rokom, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja. Hlavne v hravých situáciách má dieťa problém pokojne a vytrvalo vydržať. Aj výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc patria k faktorom, ktoré vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke problematický. Oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné hlavne pri kreslení. Riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie.
V školskom veku začínajú „skutočné“ problémy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problémy sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú problémy s čítaním, písaním aj počítaním. Hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. Chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné. Dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nezriedka takéto deti menia školu dva- až trikrát už počas prvých rokov školskej dochádzky. Nediagnostikovaný ADHD školák často vôbec nie je schopný zúčastniť sa vyučovania dlhší čas. Každý šum aj pohyb v triede na neho pôsobí odpútavajúco. Domáce úlohy mu trvajú veľmi dlho a deti „ulietavajú“ do svojho sveta fantázie.
Dôsledky neliečenej ADHD a podpora
Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované. Mládež s ADHD sa často pokúša uhnúť z cesty týmto negatívnym pocitom tým, že sa stráni rizikových situácií, a preto niekedy vypadne zo spoločenských vzťahov. Často sa u mládeže rozvíja úzkosť alebo depresia a býva viac náchylná na zneužívanie alkoholu a drog. V mnohých prípadoch sa potom dostáva vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti do tzv. problémových skupín.
Dnes je už známe, že časť detí z ADHD syndrómu nevyrastie. Mládež aj dospelí trpia aj svojou „inakosťou“ a potrebujú podporu. Deti a mládež postihnuté ADHD sú však aj veľmi senzibilné a majú aj svoje silné stránky. Často bývajú veľmi kreatívne a plné fantázie, vycítia náladu a jej zmeny a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť. Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť.
Čo je ADHD?
Lekárske-telesné vyšetrenia sú nutné, aj keď pre ADHD nie je typický charakteristický nález. V prvom rade slúžia na vylúčenie iných ochorení. EEG môže, ale nemusí potvrdiť ADHD. Môže vykazovať rôzne odchýlky vo fungovaní hemisfér, ale mozog sa vyvíja až do dospelosti a preto mnohé deti „vyrastú“ z ADHD, alebo im ostanú len malé odchýlky od normálu.
tags: #integrovane #dieta #a #hyperkineticka #porucha