Interrupcia, známa aj ako umelé ukončenie tehotenstva, ukončenie tehotnosti, prerušenie tehotenstva, umelé prerušenie ťarchavosti alebo umelý potrat (lat. abortus arteficialis), je zákrok, ktorým sa ukončuje tehotenstvo pomocou chirurgického zákroku alebo chemickej látky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života, a odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500 g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu tehotenstva.
Na otázku interrupcií neexistuje jednotný morálny a etický názor. Morálne hodnotenie, prípustnosť a zákonné vymedzenie interrupcie predstavuje pre mnohých ľudí etický problém. V niektorých krajinách sú interrupcie zakázané a ich vykonávanie je trestné, kým v iných krajinách sú do určitého časového okamihu legálne a beztrestné. Niektorí ľudia vnímajú interrupciu ako vraždu, zatiaľ čo iní ju považujú za morálne ospravedlniteľnú ako súčasť slobody jednotlivca a práva žien.
Historický kontext a vývoj názorov
Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. V primitívnych spoločnostiach nebola známa súvislosť medzi pohlavným stykom a tehotenstvom, a preto sa ženy - matky ako zachovateľky života stavali na najvyšší piedestál spoločnosti. V staroveku sa trestnosť interrupcií posudzovala z odlišných hľadísk, ako dnes. Sankcie sa udeľovali napr. za poškodenie práv otca na potomstvo. Sokrates, Platón a Aristoteles uznávali interrupcie ako formu kontroly populácie. Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické a boli nebezpečenstvom pre samotnú ženu. Vo svojej zbierke spisov Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa, ukončenie neželaného tehotenstva.
Teoretické predpoklady vzniku predstavy o práve ženy na kontrolu tehotenstva vychádzajú historicky zo vzniku liberalizmu a puritánskej revolúcie v 17. storočí v Anglicku. Levellerská myšlienka „vlastníctva vlastnej osoby“ bola jasne spätá s prírodou a tvorila paralelu k myšlienke prirodzeného práva na vlastníctvo tovaru. Táto levellerská teória individualizmu, jedinečnosti indivídua špecificky ovplyvnila podmienky žien: viedla k uzákoneniu puritánskej myšlienky o manželstve ako zmluve, k zákazu biť manželku a k liberalizácii rozvodu. Pre prvých obhajcov a obhajkyne kontroly pôrodnosti bolo priame spojenie medzi princípom ovládania vlastného tela a feministickými požiadavkami očividné.
Reprodukčné práva nadobudli podstatne iné rozmery v kontexte priemyselnej revolúcie. V Sovietskom zväze bola liberalizácia prerušenia tehotenstva výsledkom snahy jednak ženského hnutia, jednak jej účelom bolo aj zapojenie žien do priemyselnej výroby a prelomenie feudálnych a patriarchálnych foriem života. Nástupom stalinizmu a jeho populačnej politiky boli interrupcie v Sovietskom zväze však opäť zakázané (1936). Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala interrupciu, bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony mnohé krajiny sveta. Výnimku v Európe tvoria silne nábožensky založené Írsko a Malta, v roku 1993 sa k nim pripojilo Poľsko.
Náboženské a etické postoje
Pre ateistov je postoj k interrupciám niekedy odvodený z ich vnútorného morálneho cítenia. Hoci v tejto oblasti neexistujú relevantné štatistiky, väčšinová podpora práva ženy na UPT v sekulárnych štátoch ukazuje na liberálny postoj ateistov. Situáciu na Slovensku ozrejmuje výskum, podľa ktorého 100 % žien-ateistiek považuje liberálny interrupčný zákon za vyhovujúci alebo dokonca príliš prísny.
Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy. S rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty. Zákaz interrupcií je bez ďalšieho stanovený napr. v Didaché či apokryfnom liste Barnabáša. Cirkevný učiteľ Svätý Augustín (4. storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov. Pápež Inocent III. ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17. - 20. týždeň). Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia - animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša (podľa tohto názoru v podstate intelektová) môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr ako má duševný život. Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy.
Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, keď žena začínala cítiť pohyby plodu. V roku 1869 pápež Pius IX.
Islam - Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia - vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“.
Judaizmus - V židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Takisto existujú aj židovské organizácie oboch názorových smerov. Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor. Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“.
Pro-Life a Pro-Choice
Pro-Life (za život) - podľa jeho stúpencov ľudský život vzniká v okamihu počatia a práva ešte nenarodeného dieťaťa je potrebné chrániť, interrupciu považujú za vraždu. Časť stúpencov sa opiera o východiská kresťanskej mravouky, podľa ktorej život je dar od Boha a človek nemá právo ukončiť ho. Hlavnou svetovou ustanovizňou pro-life je Human Life International so sídlom v Spojených štátoch amerických.
Pro-Choice (za možnosť voľby) - stúpenci sú za kompromis medzi právom plodu a právom ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve. Podľa tohto hnutia má dieťa tiež právo narodiť sa ako chcené a milované. Presadzuje právo dvojíc na plánované rodičovstvo a sexualitu nezužuje len na reprodukčnú činnosť, ale chápe ju ako hodnotu. Mať dieťa je považované za zodpovedné rozhodnutie a preto sa presadzuje myšlienka „od interrupcií k antikoncepcii“. Materskou organizáciou ľudí angažujúcich sa v inštitúciách tohto prúdu je IPPF - Federácia pre plánované rodičovstvo, založená Margaret Sangerovou, s mnohými národnými členskými organizáciami - na Slovensku Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu.
Metódy vykonávania interrupcií
Miniinterrupcia (tzv. vákuová extrakcia) sa u žien, ktoré ešte nerodili, môže vykonávať do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili, do 55 dní. Je to podtlakové vysávanie maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj - vacuum exhauscia. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Je pripojená na silnú vývevu, podobnú vysávaču, ale s 29-krát silnejším účinkom. Vykonáva sa od 8. do 12. týždňa tehotenstva.
Lekár musí rozšíriť maternicové hrdlo kovovými dilatátormi natoľko, aby mohol vsunúť do maternice príslušné nástroje - kyretu a abortové kliešte. Od 12. týždňa tehotenstva je plod už príliš veľký na to, aby prešiel maternicovým hrdlom. To, že lekár zákrok vykonal správne, spozná podľa charakteristického škrabavého zvuku a citu v prstoch pri revízii dutiny maternice a tiež kontrolou ultrazvukovým vyšetrením. Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii, žena je v stave narkózy. Práca s kyretou nesie so sebou určité riziká. Kyretáž je takpovediac práca naslepo. Lekár pracuje iba pomocou hmatu, s veľkou opatrnosťou, aby neperforoval silne krvou a žliazkami presiaknutú - až špongióznu stenu maternice.
Farmakologická interrupcia je perorálne užitie tabletky, ktorá vyvolá potrat tým, že zablokuje účinok hormónu progesterónu, ktorý je nevyhnutný na udržanie tehotenstva. Môže sa použiť až do 9. týždňa tehotenstva. Metóda je k žene oveľa šetrnejšia ako iné spôsoby interrupcie. Najznámejšou tabletkou je Mifepriston, ktorý zatiaľ na Slovensku nie je registrovaný, ale používa sa v mnohých západoeurópskych štátoch.
Kriminálny potrat a legislatíva na Slovensku
Kriminálny potrat je potrat, ktorý si vyvolá žena sama alebo ho vykoná iná neskúsená osoba, príp. lekár bez zákonného oprávnenia. V minulosti si ženy vyvolávali potraty rôznymi manipuláciami: mechanickými spôsobmi, užívaním liekov, hormónov, ba aj takých prípravkov, ktoré zapríčinili otravu krvi. Tento druh potratu môže spôsobiť často okrem trvalej neplodnosti aj smrť ženy.
Na Slovensku je uzákonená legálna interrupcia do 12. týždňa tehotenstva. Do 8. týždňa sa vykonáva tzv. miniinterrupcia, od 8. - 12. sa vykonáva interrupcia (kyretáž). V 16. - 18. týždni sa môže vykonať odber z plodovej vody - amniocentéza na genetické vyšetrenie plodu. Amniocentéza je indikovaná pri podozrení na genetickú anomáliu (napr. Downovho syndrómu) alebo u rodičiek nad 35 rokov.
Zákon rozlišuje dva druhy umelého prerušenia tehotenstva, a to na žiadosť tehotnej ženy podľa § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva a zo zdravotných dôvodov podľa § 5 zákona o umelom prerušení tehotenstva, pričom v rámci druhého dôvodu je ďalej rozlíšené prerušenie tehotenstva z dôvodu ohrozenia života tehotnej ženy, z dôvodu ohrozenia jej zdravia alebo zdravého vývoja plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Tým zákon o umelom prerušení tehotenstva zakotvuje súčasne dva samostatné právne režimy úpravy prerušenia tehotenstva a v rámci druhého režimu podľa § 5 zákona ďalej tri relatívne samostatné dôvody. 12 týždňov v zmysle ustanovenia § 4 zákona sa vzťahuje iba na prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy, nie však na prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov uvedených v ustanovení § 5 zákona.
Ak sa tehotenstvo ženy nachádza v povolenom intervale, gynekológ jej dá na vyplnenie „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“. V nej vyplní osobné údaje, ale nie dôvod, pre ktorý sa žena rozhodla podstúpiť potrat, ten je anonymný. „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“ sa vypĺňa trojmo, dva exempláre pre zdravotnícke potreby a jeden pre štatistický úrad. Za každú interrupciu žena zaplatí ca. 7000 Sk (údaj k roku 2007). Ak tehotenstvo ohrozuje život ženy, za umelé prerušenie tehotenstva sa neplatí. Taktiež ženy po 40. roku života majú nárok na bezplatnú interrupciu.
V určený deň sa ráno žena prihlási v nemocnici, kde je podrobená potrebným vyšetreniam. Samotná interrupcia netrvá dlho, približne 2 - 5 minút. Vykonáva ju lekár - gynekológ, ktorý má k dispozícii jednu až dve zdravotné sestry, súčasťou tímu je anestéziológ a jeho zdravotná sestra. Žena je počas zákroku v anestézii. Interrupcia je vykonávaná ako štandardný medicínsky zákrok.
Zdravotné riziká a psychologické aspekty
Zdravotné riziká interrupcie závisia od toho, či sa postup vykonáva bezpečne pod dohľadom odborníkov, alebo nebezpečne. Podľa štúdie z roku 1992, ktorá sa zameriavala na potraty zo zdravotných dôvodov, uverejnenej v British journal of psychiatry iba menšina žien (10 %) trpí vážnejšie alebo trvalo psychické problémy. Psychózami trpí iba 0,003 % a aj tu ide zväčša o prejavy predchádzajúcich psychických ochorení.
V otázke prijateľnosti interrupcií súťažia dva krajné etické postoje: etika princípov vs. etika konzekvencií. Liberálny názor uznáva, že umelé prerušenie tehotenstva je určitý morálny problém, pretože znamená zmarenie vyvíjajúceho sa ľudského života. Na druhej strane sa objavujú nesúhlasné názory. Medzi nimi osciluje tzv. diferencujúci prístup. Postoj niektorých ľudí sa odvíja od toho, kedy je interrupcia vykonaná: kým v skorom štádiu prevládajú liberálne názory umožňujúce žene slobodu voľby, v neskoršom štádiu sú to postoje konzervatívne, chrániace právo plodu na život.
Problematickosť interrupcií spočíva v tom, že nie je jasné, kedy v priebehu svojho vývoja začína byť človek človekom. Niektorí definujú hranicu ľudskosti podľa schopnosti vnímať - inou (z časového hľadiska skoršou) hranicou je schopnosť vnímať. Ide vlastne o obrátenú aplikáciu základného kritéria ľudskej smrti (žiadna mozgová aktivita). Podľa zástancov práva na interrupciu u plodu dochádza k potrebnému vývoju mozgu až medzi 20. a 40. týždňom tehotenstva a pred 26. týždňom nie je plod schopný samostatne prežiť.
Podľa ďalšieho postoja je ľudský plod človekom od počatia. Jedným z argumentov je fakt, že genetický kód oplodnenej bunky sa odlišuje od genetických kódov oboch rodičov; bunka nie je súčasťou tela ženy. Konzervatívny názor vychádza z toho, že život človeka začína splynutím oboch pohlavných buniek - vajíčka a spermie - a od počiatku má morálny status človeka a teda právo na ochranu života. Rozhodovanie ženy je možné pred pohlavným stykom, v prípade otehotnenia už musí rešpektovať vzniknutý život a nemá právo ho zahubiť. Pre niektorých zástancov tohto názoru je prípustná interrupcia v prípade ohrozenia života ženy alebo počatia v dôsledku znásilnenia, iní odmietajú aj tieto výnimky.
Rozhodovanie o pokračovaní tehotenstva je podľa liberálneho postoja pre ženu neoddeliteľne späté s jej osobnou slobodou, súkromím a telesnou integritou. Jedným z argumentov zástancov liberálnej interrupčnej legislatívy je tvrdenie, že štát nemá právo zasahovať do súkromia ženy a rozhodnutie musí byť ponechané na ňu. „...i keď sme si pred zákonom všetci rovní, počaté dieťa je len dieťaťom matky, otec podľa zákona o umelých potratoch nemá žiadne právo. Žena môže ísť na potrat bez vedomia otca dieťaťa, dokonca proti jeho vôli.“
Je naozaj dôležité rozlišovať medzi pojmami potrat a interrupcia. Kým potrat môže byť prirodzený - teda spontánny (napr. samovoľný potrat), interrupcia označuje umelé ukončenie tehotenstva na žiadosť osoby, ktorá je tehotná. V bežnej reči sa tieto výrazy často zamieňajú, čo vytvára zbytočné stigmatizovanie, najmä, ak sa slovo potrat používa ako zástupný výraz pre čokoľvek, čo nesie emocionálnu alebo morálnu záťaž. Na Linke pomoci sa stretávame s tým, že ženy, ktoré uvažujú o interrupcii alebo ju už absolvovali, nesú silný pocit hanby, viny a súdenia. Nie preto, že by pochybovali o svojom rozhodnutí - ale preto, že spoločnosť mieša pojmy, čím vytvára chaos a priestor pre manipuláciu. Niektoré kampane zámerne používajú slovo potrat pre interrupciu, aby vyvolali silnejšiu emočnú reakciu a zneužili utrpenie žien, ktoré prišli o dieťa spontánne.
Politici a političky sa v posledných rokoch pokúsili až 34-krát sprísniť interrupcie ako rozhodnutie, na ktoré žena nemá právo, lebo ohrozuje nový život. Slovo potrat sa používa bez ohľadu na situáciu, aby vyvolal pocity viny a strachu. Sledujeme to v kampaniach, v petíciách alebo na billboardoch, kde sú často zavádzajúce obrázky a slogany typu - potrat je vražda. Nie je to o diskusii, ale o polarizácii spoločnosti. Veľakrát sa k skratke pridajú aj médiá, keďže slovo potrat je kratšie, vyvoláva emócie a priťahuje pozornosť. Oproti tomu je umelé prerušenie tehotenstva dlhšie a neutrálnejšie. Potrat sa dokonca používa aj v bežnej reči ako urážka človeka - vyzeráš jak potrat. Podobne sa správajú náboženské kruhy, ktoré pri slove potrat moralizujú a súdia.
Potrat a interrupcie nie je to isté. Zakaždým sa tak slovo potrat či interrupcia vzďaľuje od toho, čím by malo byť na prvom mieste - medicínskym rozhodnutím. Žena sa v oboch prípadoch stáva predmetom stigmy, nie pacientkou so svojím právom na rozhodnutie. Pre ženy nie je používanie pojmov potrat a interrupcia len jazykovým rozdielom. Je to rozdiel medzi tým, či ich rozhodnutie bude rešpektované, alebo zatratené. Či dostanú podporu, alebo ich čaká stigma. Preto považujeme za dôležité, aby verejný diskurz presne a citlivo narábal s jazykovými rozdielmi - pretože na slove záleží. Slová totiž vytvárajú realitu, v ktorej ženy žijú.
tags: #interupcia #alebo #interrupcia