Laktózová intolerancia, teda neznášanlivosť mliečneho cukru, je veľmi časté ochorenie vyskytujúce sa v každom veku. Mnoho ľudí si toto ochorenie mýli s alergiou na kravské mlieko. Je dôležité rozlišovať medzi intoleranciou laktózy a alergiou na bielkovinu kravského mlieka (ABKM), pretože sa líšia v príčinách, prejavoch a liečbe.
Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa prirodzene vyskytuje v materskom mlieku, ale aj v mlieku kráv, oviec, kôz a v mliečnych produktoch. Laktóza je zložená z dvoch jednoduchých cukrov - glukózy a galaktózy. Glukóza slúži v organizme ako zdroj energie, galaktóza zohráva úlohu vo vývoji centrálnej nervovej sústavy. V tráviacom trakte laktóza napomáha vstrebávaniu minerálov, hlavne vápnika, ale tiež horčíka a zinku.
Za normálnych okolností dochádza v tenkom čreve k štiepeniu laktózy enzýmom s podobným názvom - laktáza. Ten sa vytvára už počas vývoja plodu v maternici a jeho množstvo stúpa až do pôrodu. Klesať začína približne po druhom roku života dieťaťa, keďže v jeho strave postupne ubúda mliečna zložka.
Pri laktózovej intolerancii (LI) hovoríme o enzymatickej poruche. Dochádza k neznášanlivosti mliečneho cukru z dôvodu nedostatku alebo úplného chýbania enzýmu (laktázy) potrebného na jeho štiepenie. Nerozštiepený mliečny cukor sa hromadí v tenkom a hrubom čreve a postihnutému spôsobuje gastrointestinálne (žalúdočno-črevné) ťažkosti.
Asi 65 % ľudí na svete má problém so štiepením laktózy. V niektorých oblastiach vo Východnej Ázii trpí laktózovou intoleranciou necelých 100 % obyvateľov.
Typy laktózovej intolerancie
Rozlišujeme primárnu a sekundárnu laktózovú intoleranciu.
Primárna laktózová intolerancia
Primárna intolerancia je geneticky podmienená. U väčšiny cicavcov dochádza v dospelosti k pozvoľnému vyhasínaniu aktivity laktázy, ktorej miera závisí od rasy, zemepisnej šírky a pravidelnej konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov.
- Intolerancia laktózy v dôsledku starnutia - najčastejšia príčina laktózovej intolerancie. Súvisí s poklesom hladiny laktázy približne po druhom roku života dieťaťa. Je zapríčinená geneticky podmieneným znižovaním produkcie enzýmu laktázy v bunkách výstelky tenkého čreva. Deficit laktázy sa rozvíja väčšinou do 5 rokov života. U obyvateľov severnej Európy sa tento začiatok môže posunúť až do veku 18 - 20 rokov.
- Vrodená intolerancia na laktózu - ide o veľmi zriedkavú príčinu intolerancie laktózy. Tenké črevo buď vôbec netvorí laktázu, alebo sa síce tvorí, ale nie je funkčná. Ide o genetickú poruchu a obaja rodičia musia preniesť gén na svoje dieťa. Bábätko neznáša už materské mlieko. Rovnako tak aj umelé mlieka spôsobujú hnačky, kŕče a bolesti.
Sekundárna laktózová intolerancia
Sekundárna laktózová intolerancia vzniká v dôsledku ochorení, pri ktorých je poškodená sliznica tenkého čreva, po chirurgických zákrokoch na tráviacom ústrojenstve, ako dôsledok ožarovania a iných.
- Je spôsobená poškodením tenkého čreva, čo má za následok nižšiu produkciu laktázy. Príčinou môže byť zranenie, iná choroba alebo operácia. Veľmi často sa preto laktózová intolerancia vyskytuje u pacientov s celiakiou, ulceróznou kolitídou, gastroenteritídou alebo Crohnovou chorobou. Poranenie tenkého čreva alebo chirurgický zákrok môžu rovnako spôsobiť ťažkosti so spracovaním laktózy.
- Získaný prechodný deficit laktózy je známou komplikáciou akútnych hnačkovitých ochorení, po poškodení črevnej sliznice liekmi (antibiotiká), chronickom zápale čriev a po niekoľkých týždňoch sa upraví.
- Vývinová laktázová deficiencia - trvá zvyčajne krátky čas po narodení, najmä u predčasne narodených detí. Súvisí s nedostatočne vyvinutým tráviacim traktom u nedonosených novorodencov.
Príznaky laktózovej intolerancie
Typickými prejavmi sú hnačky, ktoré sú kyslo zapáchajúce, kolikovité bolesti brucha, nadúvanie, prelievanie črevného obsahu, pocity plného brucha, škvŕkanie v bruchu, zvýšený odchod plynov a u dojčiat celkové neprospievanie, úbytok na hmotnosti.
Postihnutých tiež môžu obťažovať bolesti svalov, hlavy a celková únava. Občas sa intolerancia prejavuje i únavou, depresívnou náladou alebo napríklad bolesťami hlavy.
Prvé symptómy u postihnutých pacientov môžu vznikať už do 30 minút od požitia potraviny s obsahom laktózy, u iných sa ťažkosti prejavia do 2 hodín. Intenzita príznakov záleží od množstva požitej laktózy, a tiež od aktivity enzýmu laktáza v tele.
U človeka, ktorý trpí laktózovou intoleranciou sa po konzumácii mlieka alebo výrobku obsahujúce laktózu objavia niektoré z tráviacich problémov. Tieto tráviace problémy teda môžu ovplyvňovať náš život v mnohých ohľadoch. Ako dlho budú ťažkosti trvať, závisí od objemu prijatej laktózy a od stavu nášho organizmu.
Diagnostika laktózovej intolerancie
Vyšetrenie má význam v každom veku. Práve u dojčiat a batoliat sú typické prechodné deficity laktózy, ktoré sa po určitom čase upravia. Jednoduchou zmenou jedálnička vieme u týchto drobcov odstrániť ich črevné ťažkosti.
Pacientov na vyšetrenie objednávame. Vyšetrenie prebieha ráno nalačno. Odmerieme množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu.
Diagnostické metódy
- Výdychový test - pri nedostatku laktázy sa neštiepená laktóza dostáva do hrubého čreva, kde dochádza pôsobením baktérií k uvoľneniu vodíka, ktorý sa dostáva do krvi a následne do pľúc. Jeho zvýšená koncentrácia vo vydychovanom vzduchu signalizuje problém so štiepením laktózy. Pacientovi sa najprv odmeria koncentrácia vodíka vo vydychovanom vzduchu nalačno. Dnes sa najviac používa dychový laktózovo-tolerančný test, ktorý spočíva vo vypití roztoku, ktorý obsahuje laktózu.
- Meranie pH stolice - jedná sa o jednoduchý a rýchly test. Kyslé pH stolice poukazuje na možnú laktózovú intoleranciu.
Čo robiť pri diagnostikovanej laktózovej intolerancii?
Úpravy a reštrikcie v strave sa riadia záťažou deficitu laktázy. Zvyčajne je zásadné vylúčiť konzumáciu mlieka (najmä keď je konzumované samostatne), smotany (ešte viac „rizikové“ sú ich sušené varianty), jogurtov a ďalších mliečnych výrobkov, do ktorých je pridaná laktóza.
Pri diagnostikovanej neznášanlivosti laktózy je nutné upraviť jedálniček. Väčšinu ľudí najskôr napadne ako najľahšie riešenie vyradiť všetky mliečne výrobky. To nie je vždy povinnosťou. Závažnosť intolerancie sa totiž u každého líši.
V niektorých prípadoch postačí vymeniť mlieko a mliečne výrobky za maslo, šľahačku, syry a kyslé produkty. V nich je totiž laktóza v obmedzenom množstve. Pomôcť môže aj konzumácia mliečnych výrobkov zároveň s inými potravinami.
Existujú však závažnejšie prípady, keď je skutočne vyradenie produktov s laktózou nevyhnutné. V rámci ľahších foriem je bezproblémová konzumácia niektorých syrov, ktoré laktózu takmer neobsahujú. U ťažších foriem laktózovej intolerancie sa zo stravy vylučujú aj syry a maslo.
Zásadné je čítanie zloženia potravín a výrobkov, kde sa môže laktóza tiež objaviť. Sú to napríklad niektoré druhy pečiva, sušienky, polevy, náplne, instantné pokrmy, koktaily. Laktóza sa tiež používa ako plnidlo do niektorých liekov, teda aj tam je potrebná opatrnosť.
V prípade ťažších foriem laktózovej intolerancie už treba dôslednejšie v strave riešiť alternatívne zdroje vápnika. Pomôcť môžu napríklad sardinky (ktoré sa konzumujú aj s kostičkami), riasy, orechy, semená, kapustovitá a brukvovitá zelenina. Treba však počítať s nižšou využiteľnosťou vápnika z rastlinných zdrojov, preto sa odporúča poradiť sa o vhodnom zložení jedálnička s odborníkom.
Výhodou môžu byť mlieko a mliečne výrobky bezlaktózové, ktoré stále obsahujú vápnik, ktorý je viazaný na bielkovinovú zložku.
Na trhu sú dnes dostupné viaceré výživové doplnky s enzýmom laktáza, ktoré sú určené k užitiu pred alebo počas konzumácie mliečnych produktov. Pomôžu vášmu organizmu spracovať potraviny s obsahom laktózy.
V rámci bezlaktózovej diéty je potrebné úplne vylúčiť zo stravy mlieko. Toto opatrenie niekedy stačí, no niekedy naopak nie. Niektorí ľudia musia zo stravy vylúčiť aj syry, jogurty a všetky ostatné mliečne produkty.
Dnes však na trhu nájdete už aj množstvo delaktózovaných potravín, takže sa chuti mlieka nemusíte úplne vzdať. Stačí hľadať produkty s označením lactofree, lactose free alebo lacto zero.
Mlieko a mliečne produkty sú však bohatým zdrojom vitamínov a minerálov. Preto by ste nemali zabúdať, že ak ich vylúčite zo svojho jedálnička, mali by ste prijímať vápnik a vitamín D z iných zdrojov potravy, alebo prostredníctvom doplnkov výživy.
V potravinách sa vyskytujú najmä v mandliach, šošovici a fazule, tofu, tučných rybách (losos, tuniak, makrela), hovädzej pečeni, vaječných žĺtkoch, ustriciach alebo hubách.
Tiež pri intolerancii laktózy sa hodia prebiotiká a probiotiká, ktoré pôsobia pozitívne na našu črevnú mikroflóru. V tomto prípade pochopiteľne voľte probiotiká bez laktózy.
Laktózová intolerancia verzus alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Veľa ľudí si toto ochorenie mýli s alergiou na kravské mlieko. Laktózová intolerancia je porucha metabolizmu, alergia je reakciou imunitného systému na daný alergén, v tomto prípade na bielkovinu mlieka.
Zatiaľ čo laktózová intolerancia má príznaky lokálne, alergia môže mať prejavy celkové, až vo forme anafylaktického šoku, a to už po požití veľmi malého, stopového množstva alergénu.
Zatiaľ čo u alergie na bielkovinu kravského mlieka (ktorá je najčastejšia, ale často kombinovaná s alergiou na bielkovinu mlieka iných cicavcov) treba vylúčiť mlieko a mliečne výrobky z jedálnička, u laktózovej intolerancie je dôležité riešiť množstvo (či existenciu) laktózy v mlieku a mliečnych výrobkoch, záleží aj na skonzumovanom množstve.
Pod skratkou ABKM sa skrýva najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov veku. Ide o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, ktorá postihuje 2 - 5% dojčiat. V drvivej väčšine prípadov sa táto alergia prejaví v prvom roku života dieťaťa. Naopak, len výnimočne sa objaví až po uplynutí prvých 12 mesiacov od narodenia.
Príčinou alergie na mlieko je imunitná odozva organizmu na mliečnu bielkovinu. Táto odozva sa tiež označuje ako hypersenzitivita. Alergia je závažnejším problémom ako intolerancia laktózy. Z tohto dôvodu je pri nej zakázané mlieko a mliečne výrobky úplne konzumovať. Bielkoviny (proteíny) je potrebné v takom prípade prijímať z iných zdrojov. Napríklad z rýb, mäsa či vajec.
Respiračné problémy sú vzácne, ale objavujú sa ako kašeľ, piskot alebo dýchavičnosť. Pokiaľ máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo trpieť alergiou na bielkovinu kravského mlieka, objednajte sa k lekárovi. Ten vás prevedie jednotlivými krokmi na konečnú diagnózu.
Intolerancia laktózy: Všetko, čo potrebujete vedieť
`