Príchod detí do rodiny prináša mnoho radostných chvíľ, ale zároveň aj značné zmeny v každodennom živote rodičov. Jednou z oblastí, ktorá býva výrazne ovplyvnená, je partnerská intimita a fungovanie spálne. Spoločné spanie s deťmi, hoci je pre mnohé rodiny prirodzené, môže prinášať výzvy v oblasti partnerského vzťahu a intímneho života. Ako nájsť rovnováhu medzi potrebami detí a rodičov a vytvoriť priestor, ktorý podporuje zdravý spánok, intimitu a rodinnú pohodu?
Vzťahy medzi dieťaťom a rodičom formujú všetky ostatné vzťahy v budúcnosti dospievajúceho i dospelého človeka. Čím menej emócií dostávate v rannom veku, tým menej ich budete vedieť prejaviť v partnerstve. Emocionálne zanedbávanie v nízkom veku vedie v dospelosti k nízkemu sebavedomiu i k množstvu sexuálnych dysfunkcií. Potvrdila to štúdia uverejnená v odbornom magazíne International Journal of Sexual Health. Ak si rodičia svojich potomkov málo všímajú, nevybuduje si citové väzby k nikomu. A city s partnerstvom, samozrejme, úzko súvisia. Prejavia sa následne aj v intímnom živote, kedy majú emocionálne zanedbávané deti v dospelosti problém s rôznymi sexuálnymi dysfunkciami a tiež majú sklony k rizikovým a neštandardným sexuálnym praktikám.
Spoločné spanie s bábätkom je v mnohých domácnostiach úplne bežné. Podľa zistení štúdie Americkej psychologickej asociácie uverejnenej v časopise Development Psychology spí s bábätkom počas prvých mesiacov až 75 % párov. Rodičia, ktorí mali v izbe či v posteli bábätko aj naďalej, mali často viacero rodinných problémov. To, ako rodičia spolu vychádzali, bolo horšie. Taktiež kvalita spoločných rozhodnutí ohľadne bábätka bola horšia a level rodinného chaosu bol vyšší. Rodičia mali v skutočnosti problém sústrediť sa na bábätko, kvalita starostlivosti oň bola nižšia a rodičia taktiež menej reagovali na problémy bábätka. Ukázalo sa, že vo všeobecnosti boli voči bábätku menej citliví.
Štúdia Americkej psychologickej asociácie nahliadla do manželských spální a zistila zaujímavú vec. Páry, ktoré spia s deťmi aj po viac ako šiestich mesiacoch od ich narodenia, častejšie zažívajú problémy vo vzťahu, u matiek sa vyskytuje depresia alebo slabá pomoc od partnera. Vedci zistili, že dlhodobé zdieľanie spálne s dieťaťom nemožno považovať za jednoznačnú príčinu týchto problémov, naznačuje však, že je znakom, že v takejto rodine sú prítomné problémy. Štúdia vychádza z jedinečného pozorovania 140 amerických rodín. Štyri kamery natáčali ich spálne jednu noc v piatich obdobiach života dieťaťa - počas prvého, tretieho, šiesteho, deviateho a dvanásteho mesiaca. Kamera sa však nesústreďovala len na bábätko, ale aj na rodičov a ich vzájomnú interakciu medzi sebou a dieťaťom.
Už štúdia v roku 2015 zistila, že matky, ktoré tvrdia že nemajú v partnerovi dostatočnú oporu a nemajú s ním dobrý vzťah, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú spať spolu s bábätkom vo veku šiestich a viac mesiacov. Záver tejto štúdie sa zhoduje aj s inou štúdiou tých istých vedcov z roku 2012, v ktorej sa pozreli na vzťah medzi symptómami depresie matky a toho, ako často sa bábätká v noci zobúdzajú. Na kamere sa ukázalo, že matky častejšie v noci budili deti, alebo k nim chodili keď deti spali, alebo keď boli hore, ale boli v pokoji. Snažili sa udržať svoje deti hore.
Záver štúdií o spoločnom spánku
Z týchto štúdií vychádza niekoľko záverov. Za prvé, zlé spoločné rodičovstvo a chabé manželské vzťahy vedú k dlho trvajúcemu spoločnému spaniu s dieťaťom a zvýšeným symptómom depresie u matiek. Za druhé, matky, ktoré ukazujú známky depresie, majú tendenciu udržať svoje deti bdelé.
Zistenia z viacerých štúdií však netvrdia, že spanie s bábätkom by bolo problémom samo o sebe. Poukazujú na to, že zdravie rodinného systému môže zohrávať kľúčovú úlohu v tom, ako rodičia ovplyvňujú spánok dieťaťa z dlhodobého hľadiska. Celá štúdia podporuje tvrdenia, že to, ako rodina funguje, je ovplyvnené tým, aký je vzťah medzi rodičmi a ako zvládajú spoločné rodičovstvo. Ak rodičia chcú spať spolu s bábätkom, je dôležité, aby si zachovali rovnováhu a aby venovali pozornosť aj kvalite svojho partnerského vzťahu.
Spoločné spanie v jednej posteli s bábätkom je prastará osvedčená tradícia, ktorá sa k nám v posledných rokoch zase vracia. V zahraničí sa tomu hovorí co-sleeping a ide o súčasť tzv. kontaktného rodičovstva. Deti, ktoré zdieľajú s rodičmi posteľ bývajú podľa väčšiny odborníkov pokojnejšie, samostatnejšie a menej plačú. Už malé bábätko vie automaticky porovnať s rodičom v jednej posteli biorytmus dýchania, a to je dôležitá prevencia proti syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. Matka má v spoločnej posteli aj oveľa citlivejší spánok, dieťa akoby stále počúva, a tak dokáže bez meškania reagovať na každú neobvyklú situáciu a nezrovnalosť a dieťa utešiť.
Na druhej strane, niektorí psychológovia upozorňujú na potenciálne negatívne dôsledky dlhodobého spoločného spania. Odporcovia spoločného spania sa zase môžu oprieť o štúdiu 4000 detí vo veku od 3 mesiacov do 6 rokov. Jej výsledky preukázali, že zdieľanie spoločnej postele medzi rodičmi a deťmi je bežná prax a výsledkom je, že deťom to vo veku 6 rokov negatívne ovplyvňuje ich mentálne zdravie. Vedci rozdelili deti do štyroch kategórií: tých, ktorí nikdy s rodičmi nespali, tých, ktorí s nimi spali len v skorom detstve, tých, ktorí spali s rodičmi dlhšiu dobu a napokon tých, ktorí s nimi spali stále. Ukázalo sa, že deti posledných menovaných a tých, ktorí spali s rodičmi v ranom detstve, vo veku 6 rokov museli čeliť rôznym problémom. Sledovali najmä výskyt ADHD, problémov v správaní, úzkostí a depresií. Štúdia však nebrala do úvahy niekoľko faktorov, na základe ktorých došlo k jej úpravám, napríklad socioekonomický status, mentálne zdravie matky, nadmerný plač bábätiek.
Výsledok spoločného spania do vyššieho veku je, že dieťa sa nedokáže spoľahnúť na seba. Nezažíva tiché chvíľky, kedy je len samé so sebou a môže sa sústrediť na svoje vnútorné pochody. Učí sa, že sú to vonkajšie mechanizmy, ktoré mu pomôžu zvládnuť úzkosť a stres. Spoločné spanie navyše neprináša len sekundárne negatívne dôsledky pre dieťa, ako napríklad neschopnosť prespať u kamarátov, v tábore či škole v prírode, ale je to problém aj pre rodičov.
Z antropologického pohľadu nezmyselne vyznieva, že by spanie v bezpečí rodičovskej prítomnosti mohlo ublížiť batoľaťu alebo mať negatívny dopad na jeho správanie či sociálny vývoj. Spánkové problémy skôr vznikajú kvôli nepochopeniu inštinktívnych potrieb batoliat a rodičovskou snahou vtesnať sa do noriem a očakávaní spoločnosti 21. storočia. Iný výskum zase poukázal na to, že je zaujímavé, i keď by to nemalo nikoho prekvapiť, že ak rodičia naplnia prirodzenú ľudskú potrebu kontaktu a blízkosti počas raného detstva, neurobí to z dieťaťa „závisláka“ na ich prítomnosti. Práve naopak, skorá závislosť vedie k skorej nezávislosti a vyššiemu sebavedomiu.
Niektorí psychológovia sa zhodnú v tom, že nie je nič zlé na tom, pomaznať sa so svojím osemročným dieťaťom v posteli, prípadne spať s ním, keď je v strese alebo choré. Spanie s dieťaťom nevnímajú ako zásadný problém, upozorňujú však, že je dôležité uvedomiť si, o koho potreby ide.
Návrat k intimite v spálni po príchode detí
Príchod detí obráti väčšinu rodinných poriadkov hore nohami. Milostný život rodičov sa tak ľahko dostane na vedľajšiu koľaj a môže sa zdať, že romantické i vášnivé chvíle budú musieť rodičia oželieť. Spálňa by mala byť epicentrom našich vzťahov, v neposlednom rade aj po intímnej stránke. Spálňa by mala byť zameraná na relaxáciu, intimitu, osvieženie, spánok. Všetko, čo tomu neprispieva, tam nepatrí.
Ako podporiť partnerskú intimitu:
- Komunikácia je kľúčová: Kameňom úrazu každého milostného života je, ak vedľa seba partneri začnú žiť ako brat so sestrou. Takže aj keď vám zo starostlivosti o deti a domácnosť ide hlava vybuchnúť, snažte sa s partnerom hovoriť aj o iných veciach. Hovorte o svojich pocitoch a túžbach a nevynechávajte samozrejme ani tie sexuálne. Najmä ženy si po tehotenstve a pôrode často už nepripadajú atraktívne, partneri by ich preto mali presvedčiť o tom, že sú pre nich stále príťažlivé. Nezabúdajte ani na fyzický kontakt, ktorý vo vás môže ľahko zhasnutú túžbu zase zažať.
- Prestaňte sa obetovať: Nečakajte, že na vás bude manžel natešený čakať hodinu, kým nedožehlíte bielizeň a nepripravíte desiaty pre deti do školy. Najskôr bude frustrovaný, potom naštvaný alebo otrávený a nakoniec samozrejme zaspí. Matky majú občas tendenciu sa pre rodinu "obetovať" a snažia sa byť perfektnými matkami s perfektne upratanou domácnosťou.
- Plánujte si sex: Divoký vášnivý sex na exotickom mieste môžete sledovať na videu, lebo vo vašom živote s deťmi na neho už nie je priestor. Naučte sa so sexom zaobchádzať rovnako ako s ďalšími položkami v diári - skrátka si ho začnite plánovať. Berie babička vnúča na hodinovú sobotňajšej prechádzku? Namiesto prípravy obeda si naplánujte radovánky v spálni. Ak nemáte pre svoje dieťa stráženie, môžete ich aspoň skúsiť na hodinku rozptýliť sledovaním obľúbenej rozprávky. Niekomu vyhovuje naplánovať si sex do diára: znie to síce neromanticky, no v praxi to znamená, že si obaja vedome vytvoríte priestor na zdieľanie. A v momente, keď dieťa konečne spí, netreba rozhodovať v panike „rýchlo alebo nikdy“.
- Zabezpečte súkromie: Ak sa vaše deti už samostatne pohybujú po byte či dome, je načase dať kľúč do dverí spálne. A tiež ho používať. Veľa rodičov už zažila, ako dieťa pricupká priamo vedľa manželskej postele v tom najlepšom. Občas tiež začne plakať, pretože si myslí, že sa bijete alebo si vzájomne ubližujete.
- Využite ranné hodiny: Podľa výskumov sú muži naladení na sex skôr ráno, zatiaľ čo ženy na neho majú väčšiu chuť večer. Ale ráno si rozhodne môžu zamilovať oba dva, obzvlášť ak má vaše dieťa predvídateľné biorytmy. Nastavte si budík (tichý, aby nebol počuť až do detskej izby) na pol hodiny dopredu a hneď sa začnite s partnerom maznať. Je to lepšie a príjemnejšie prebudenie ako trojité espresso.
Príbehy plné emócií - sleduj nové romantické filmy v tvoyom svete!
Spoločné spanie a jeho vplyv na vzťahy
Začína to väčšinou úplne nevinne, bábätko spí v posteli s rodičmi, stane sa z toho samozrejmosť a o pár rokov sa tam ráno budí školák. Niekedy zaberie aj toľko miesta, že otecko radšej zaspáva na gauči v obývačke. Pokojne sa môže zdať, že noci s dieťaťom v jednej posteli môžu úplne zlikvidovať partnerské intímne chvíľky, a to vzťah medzi rodičmi postupom času vážne naruší. To by ste však nemali dopustiť. Sexuológovia hovoria, že nielen pre partnerov, ale aj pre deti je škodlivé, keď rodičia intímny život zanedbávajú. Sú potom nervóznejší, a to ovplyvní aj ich správanie k dieťaťu.
Oddelené spálne: Riešenie pre spokojný vzťah? Pravdou je, že mnoho šťastných párov spáva oddelene. Pretože, ak vám niekto tvrdí, že spoločná posteľ ja základom pevného vzťahu… nemusí mať celkom pravdu. V Amerike spáva oddelene každý štvrtý pár. Možno, keby ste tú tému otvorili v práci, zistili by ste, že takto roky fungujú aj vaše kolegyne, ktoré nevykazujú známky krízy vo vzťahu. Dôvody pre oddelené spálne: chrápanie jedného z partnerov, rozličné spánkové režimy, prítomnosť detí v posteli, potreba osobného priestoru.
Ako postupovať pri spoločnom spaniach
Keď do rodiny pribudne bábätko, otrasie to rytmom každodenného života - v dobrom aj v, povedzme, náročnejšom zmysle. Malé roztomilé bábätko spáva obvykle v posteli s rodičmi; ich blízkosť ho upokojuje a pre mamičku či otecka je to tiež príjemné. Keď dieťa zaplače, situácia sa dá väčšinou vyriešiť aj bez vstávania, a čo si budeme hovoriť, unavený rodič si rád ušetrí každý pohyb. Tak utekajú mesiace a niekedy aj roky a dieťa máte v posteli stále.
Na to, kedy dieťa premiestniť do samostatnej postele, nie je jednoznačná odpoveď. Podľa odborných štúdií deti až do piatich rokov môžu trpieť úzkosťou z odlúčenia, čo ich môže negatívne poznamenať v dospelosti. Pokiaľ sa dieťa nebude chcieť osamostatniť, a napriek tomu ho budú rodičia nútiť spať zvlášť, bude mať strach, a tým sa mu v organizme zvýši hladina kortizolu. To môže priniesť aj dlhodobý stres, ktorý ľahko prerastie aj hranice bežných obáv.
Nikdy sa nedá určiť, kedy bude práve vaše dieťa zrelé na vlastnú posteľ, ale nebojte sa, málokde stretnete teenagera, ktorý ešte zaspáva s rodičmi. Otázka samostatného spania sa väčšinou v normálne fungujúcej rodine vyrieši sama, a to vo vhodný čas. Dieťa, ktoré zdravo vyrastá s láskou a zodpovednosťou rodičov, začne samo túžiť po vlastnej postieľke, akonáhle na to dozreje.
Výsledky úvah o spaní s dieťaťom v jednej posteli sa ale rôznia aj u niektorých odborníkov. Predovšetkým staršie štúdie nám hovoria, že od určitého veku sa u detí kvôli spaniu s rodičmi zabrzdí sociálny rozvoj. Preto by samostatné spanie malo byť na programe dňa najneskôr od konca prvého roka. K deťom by ste mali byť nekompromisní, pretože strach zo samoty sa má údajne prežiť včas. S prispením rodičov sa ho tak naučí lepšie zvládať a vyriešenie obáv zo samoty v ranom veku vraj bude pre malého človiečika výhodou vo väčšej odolnosti v neskoršom veku.
Deti by nemali byť v posteli tolerované aj preto, že keď sa to hodí, dokážu využívať spanie v posteli s rodičmi, rovnako ako iné výhody, k tzv. „mocenskému boju“. Tiež tu hrozí nebezpečenstvo, že bábätko môže jeden z rodičov zaľahnúť a partneri na seba pochopiteľne nemajú toľko času.
Ako podporiť samostatné spanie
Dieťa sa vychováva s rozumom a vyrovnane a rovnako tak musí rodič pristupovať k osamostatneniu sa dieťaťa vo forme spánku vo vlastnej posteli. Pomôcť tomu môžete nenásilnou a nedirektívnou formou. Samostatné spanie určite neprikazujte a nenariaďujte. Ak má vaša ratolesť vlastnú izbičku, máte skoro vyhrané. Stačí, aby sa mu tam páčilo natoľko, že tam bude chcieť tráviť viac času, a to aj v postieľke. A práve postieľka by mala byť najlákavejšia. Obrázky či samolepky obľúbených rozprávkových postáv na stene, detské vankúšiky s motívmi, ktoré dieťa miluje a napríklad aj nočná lampička, ktorá pomôže proti tej troche strachu z tmy. Hlavné sú ale čisté a voňavé kvalitné detské obliečky. Tým najmenším kúpte napríklad tie so zvieratkami či s obľúbenými hrdinami, máme aj také, ktoré v tme svietia!
Najlepšie je riadiť sa potrebami vášho dieťaťa. Ak si myslíte, že dieťa už prekročilo pomyselnú hranicu spania vo vlastnej izbe, dovoľte mu napríklad spať na matraci u vás v spálni, nie vo vašej posteli. Deti potrebujú našu prítomnosť, uistenie, že tu niekto pre nich je. Prípadne môžete spať u nich v posteli a keď zaspia, vzdialiť sa do svojej spálne. Nevyháňajte deti z vašej postele, ani keď sú už staršie. Všetky deti raz vyrastú z potreby spať so svojimi rodičmi.
Metódy, ako naučiť dieťa spať samostatne:
- Metóda vyblednutia: Táto metóda využíva upokojujúce techniky, ktoré pomáhajú dieťaťu zaspať.
- Metóda vyzdvihnutia / položenia: Malé plačúce dieťa objímte, a keď prestane plakať uložte ho naspäť do jeho postielky.
- Metóda stoličky: Využíva len posun stoličky smerom k dverám.
- Metóda “Nechaj ho vyplakať”: Táto metóda je naozaj drastická, a vyžaduje pevné nervy oboch rodičov.
- Ferberova metóda: Táto metóda je veľmi podobná tej predchádzajúcej, avšak pripúšťa upokojenie dieťaťa v stanovených časových intervaloch.
Čo patrí a nepatrí do spálne
Spálňa by mala byť pokojným prístavom, miestom relaxu, intimity a regenerácie. Ako však zariadiť spálňu, keď do rodiny pribudnú deti? Ako nájsť rovnováhu medzi potrebami detí a rodičov a vytvoriť priestor, ktorý podporuje zdravý spánok, intimitu a rodinnú pohodu?
Čo do spálne patrí:
- Pohodlná posteľ a kvalitný matrac: Každé telo je iné a má iné nároky na pohodlie. Pri výbere matracov a vankúšov zohľadňujte individuálne potreby. V prípade manželskej postele zvážte kúpu dvoch samostatných matracov, pričom každý z partnerov si vyberie ten svoj podľa vlastných preferencií. Vhodný matrac by nemal byť ani príliš mäkký, ani príliš tvrdý, nemal by nikde tlačiť a mal by kopírovať vaše telo. Ak sa vám totiž riadne neprekrvia niektoré časti tela, vznikajú tlakové body a v posteli sa potom obraciate a prevaľujete častejšie, ako je dobré.
- Nočný stolík: "Must have" kúsok pri každej posteli, hoci aj v podobe prázdnej debničky, betónových tvárnic, dreveného pníka, poličky visiacej na lane zo stropu, kopy starých kufríkov… Na internete nájdete inšpirácií až-až.
- Koberec: Spálňa je ideálna miestnosť na položenie koberca. Mäkkého, huňatého… Veď nie je nič príjemnejšie, ako keď ráno položíte nohy miesto chladného laminátu na príjemný, najlepšie prírodný materiál.
- Rošt: Úlohou roštu je rozložiť zaťaženie a zabezpečiť vetranie. V noci sa totiž potíme a ak by sa táto vlhkosť neodvetrala, plesne a roztoče by v posteli mali raj. Lamelový rošt sa najlepšie hodí k matracom z latexu alebo peny.
- Tma: Svetlo reguluje vylučovanie hormónu melatonínu, ktorý riadi jednotlivé spánkové fázy. Preto je v miestnosti, kde spíte, dôležitá čo najväčšia tma. Okrem toho vás denné svetlo a slnečné lúče dokážu prebudiť skôr, ako je nutné.
- Čerstvý vzduch: Vďaka čerstvému vzduchu v spálni môžete mať kvalitnejší a zdravší spánok. Vetranie v spálni je veľmi dôležité. Rovnako ako voľný prístup k oknu. To by nemalo byť tesne za posteľou. V nevyvetranej spálni sa zle spí kvôli prebytku oxidu uhličitého, ktorý počas spánku nadýchate do miestnosti. Vinou jeho vysokej koncentrácie ho vdychujete späť, čo môže mať za následok bolesti hlavy alebo únavu.
- Kúpeľňa a šatník (voliteľné): Dispozície moderných interiérov ponúkajú riešenia, kedy je súčasťou spálne aj kúpeľňa a šatník, najčastejšie umiestený za priečkou. Po zobudení a rannej hygiene sa v šatníku oblečiete a môžete pokračovať do iných častí bytu či domu.
- Romantická atmosféra: Mnohé detaily v zariadení spálne môžu vytvoriť alebo narušiť romantickú náladu. Posteľ musí vyzerať čo najlákavejšie. Mäkký vankúš, čerstvo vypraná posteľná bielizeň a dobrý matrac pripravia pôdu pre noc plnú romantiky. Ak sú sviečky voňavé, tým lepšie. Alebo porozmýšľajte nad voňavým osviežovačom vzduchu či esenciálnymi olejmi v difuzéri.
Čo do spálne nepatrí:
- Notebook a mobil: Odpočiňte si počas spánku aj od elektrického smogu. Na budenie využite klasický budík. A nemajte obavy, dnešné budíky už nahlas netikajú ani nevydávajú drnčiace zvuky, ktoré by zobudili aj mŕtveho.
- Televízor: Mnohí psychológovia považujú televízor v spálni za „rušič“ intimity a sexuálneho života partnerov. Manželská posteľ sa tak môže stať v prvom rade miestom, z ktorého sa sleduje televízia a nie miestom na pokojný spánok či milostné hry. Neraz je televízor v spálni aj príčinou nepokojného spánku, zlých snov alebo nedostatočného oddychu.
- Jedlo: V žiadnom prípade. Na to je predsa kuchyňa a jedáleň. Navyše, nie je nič horšie ako omrvinky v posteli či fľakatá plachta. Okrem čaju na nočnom stolíku si všetky gastrozáležitosti vyriešte inde.
- Pracovný priestor: Ak chcete, aby bola vaša spálňa skutočným romantickým útočiskom, vyhnite sa práci vo svojej spálni.
- Fotky rodiny a priateľov (voliteľné): Ak je vaša spálňa plná fotiek rodiny a priateľov, premiestnite ich do obývačky a namiesto nich si tam umiestnite fotky vašej milovanej osoby.
- Zrkadlo oproti posteli (podľa feng šuej): Radšej nie (podľa zásad feng šuej spôsobuje problémy vo vzťahu) a ak to musí byť, rozhodne nie oproti posteli. Podľa zásad Feng Shui by vaša spálňa mala byť bez akýchkoľvek odrazov. Zrkadlá môžu podľa tejto filozofie dokonca viesť k nepokojnému spánku. Preto je najlepšie mať ich v iných priestoroch a namiesto toho sa pri akte pozerať na seba.
