Ivan Melicherčík: Zberateľ s vášňou pre umenie a ducha

Ivan Melicherčík je osobnosť, ktorá si vybudovala jedinečné miesto v slovenskom kultúrnom priestore. Jeho životná cesta je pretkaná vášňou pre umenie, zberateľstvo a žurnalistiku, čoho výsledkom sú rozsiahle zbierky a cenné publikácie. Melicherčík sa zberateľstvu intenzívne venuje už vyše troch desaťročí, pričom jeho zbierky zahŕňajú moderné slovenské maliarstvo a sochárstvo, naivné umenie a africké kmeňové umenie.

Absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Počas svojej kariéry pôsobil ako zahraničný spravodajca ČTK v Belehrade a vo Viedni. V roku 1994 sa stal generálnym riaditeľom TASR a neskôr päť rokov viedol jej zahraničnú redakciu. Táto prax mu nepochybne rozšírila obzory a prispela k jeho hlbšiemu pochopeniu rôznych kultúr.

Jeho zbierky moderného slovenského maliarstva a sochárstva, naivného umenia a afrického kmeňového umenia boli predstavené na početných výstavách. Tieto výstavy boli často sprevádzané a dopĺňané knižnými publikáciami, ako napríklad:

• Galanda a galandovci
• Maliari z Kovačice
• Umenie inštinktu
• Africké umenie
• Socha
• O zberateľstve
• Obrazy
• Dve monografie o Martinovi Jonášovi
• Samostatné knihy o Zuzane Chalupovej, Jánovi Kňazovicovi a Pavlovi Hajkovi

Za svoje rozsiahle publicistické a zberateľské aktivity mu boli udelené významné ocenenia: Cena Martina Benku v roku 1999 a Cena Kovačice v roku 2000. Jeho najnovším dielom je kniha Tvar ducha - moc a krása afrického kmeňového umenia.

Zrod "delirium collectoris"

Proces zberateľstva je často označovaný ako "delirium collectoris", čo vystihuje intenzívnu a niekedy až posadnutú povahu tejto vášne. Ivan Melicherčík popisuje tento stav ako vnuknutie, ktoré sa objaví nečakane, ako blesk z jasného neba. "Nosíte však ten bacil od narodenia, máte ho v krvi a spočiatku o tom ani neviete. Ten 'spiaci chrobák' vo vás trpezlivo čaká ako spiaca Ruženka na bozk princa," vysvetľuje.

Táto "choroba" sa prejaví okamžite v akútnom stave a trvá navždy. Téma zbierky sa nedá naordinovať, nájde si vás sama, pričom jej výber často ovplyvňuje osobný záujem, očarenie, vzťah a pocit reálnej dostupnosti objektov. Zberateľstvo je označované za adrenalínovú kategóriu a ťažkú diagnózu, ktorá sa prejavuje vysokou hladinou adrenalínu v krvi.

Psychológovia vnímajú zberateľa ako narkomana, zaslepenca, šialenca či lovca. Hoci zberateľský pud môže prevládať negatívnymi vlastnosťami, radosť z pribúdajúcich krásnych vecí by mala tieto mínusy prehlušiť. Krása je však abstraktný pojem a pre každého zberateľa je jeho zbierka pokladom, zatiaľ čo pre iného môže byť odpadom. Každá zbierka je jedinečná a odhaľuje tvár a charakter zberateľa, ktorý celý život zbiera seba.

Zberateľstvo však môže predstavovať problém pre rodinu, nakoľko zberateľ je často samotár, egoista, ktorý uniká od reality života. V svojej tvrdohlavosti ide za jediným cieľom - získať a vlastniť to, čo nemá sok, pričom rodinné väzby idú niekedy bokom. Zberateľ by sa však mal mať na pozore, aby sa nestal zrnkom prachu vo víre svojej vášne a aby ho závislosť nepoložila na lopatky.

Fascinácia Galandovcami a Kovačickým naivným umením

Verejnosť začala Ivana Melicherčíka vnímať ako zberateľa po prvých výstavách kovačických umelcov. Jeho zbierka galandovcov začala vznikať v čase, keď mená ako Laluh, Kompánek či Paštéka postupne mizli z odborných výtvarných publikácií.

Zbierka obrazov a sôch galandovcov sa u neho začala profilovať začiatkom 80. rokov a stala sa jednou z hlavných kapitol jeho zberateľského úsilia. Pre jeho generáciu sa galandovci stali symbolom odporu proti oficiálnosti a podlizovaniu sa režimu, nezakrytým odmietnutím socialistického realizmu. Boli to dynamické a výtvarne čisté osobnosti, ktorých tvorba získala na sile ignorovaním režimu po roku 1969.

Melicherčík poznal dobre všetkých členov legendárneho zoskupenia, pričom najviac si cenil duchovného vodcu Andreja Barčíka a Milana Paštéku. Galandovci ako celok sú označovaní za chiméru, ktorá dala skupine charizmu a urobila z nej mýtus.

V Kovačici bol Melicherčík najmenej stokrát a dôverne poznal protagonistov zakladateľskej generácie sedliakov-maliarov. Ich tvorba stála na rýdzosti "nedeľného" umenia, kde štetec viedol vrodený inštinkt, nie vidina finančného zisku. Na rozdiel od nich, komercia dnes charakterizuje diela väčšiny predstaviteľov druhej a tretej generácie maliarov, kde sa stretávame s tieňom gýču a plagiátu.

Za články, knihy a výstavy o kovačických maliaroch dostal Cenu Kovačice ako jediný cudzinec. Martin Jonáš, bard kovačickej družiny, predstavil slovenskú výtvarnú kultúru po celom svete, vystavoval na všetkých kontinentoch a jeho obrazy visia v najznámejších galériách.

Africké umenie: Tajomstvo a sila

Pevná spona Ivana Melicherčíka k africkému kontinentu trvá už od školských lavíc. Prvé sošky si kúpil v Keni v roku 1978 a dnes jeho zbierka eviduje okolo 350 artefaktov. Navštívil desať afrických krajín.

Kmeňové umenie Afriky - jeho záhadnosť, bizarnosť a jednoduchosť - ho opantalo natoľko, že sa z toho stala akási droga. Pri stavbe zbierky bol pre neho rozhodujúci výraz masky či sochy, pozoruhodnosť tvaru a sila akéhosi vnútorného signálu. Africké tradičné umenie je anonymné, čo znamená, že neexistuje typický zberateľský snobizmus spojený s menami autorov.

Problémom je oddeliť pravé umenie od falzifikátov, ktorých masová produkcia vytvorila nové priemyselné odvetvie. V Afrike vzniklo nové priemyselné odvetvie, ktoré produkuje masy falzifikátov, kópií kmeňového umenia. Techniky na dodanie puncu pravosti sú už dokonalé.

Pôvodné umenie Afriky tvorí jeden z pilierov svetovej výtvarnej tvorby, s vplyvom na moderné umenie, najmä kubizmus. Živé rituály, pre ktoré vznikalo, sú dnes už len výnimkou, originálne predmety sú čoraz vzácnejšie. K zdecimovaniu počtu autentických diel prispieva agresívna klíma, hmyz, ale aj príchod kresťanstva a islamu, ktoré vytlačili pohanské náboženstvá. Africké kmeňové umenie nie je svojou podstatou umením európskeho zmyslu; nie je individuálne, ale spoločenské. Masky a sochy vznikli na účely náboženských kultov a sú rýdzo sakrálnej povahy.

Kniha "Tvar ducha" bola koncipovaná ako zdroj, ktorý má čitateľa vtiahnuť do vzrušujúceho príbehu umenia afrického kontinentu. Je voľným pokračovaním publikácie z roku 2008 "Africké umenie" a snaží sa z rôznych uhlov priblížiť fenomén afrického kmeňového umenia. Kniha obsahuje reprodukcie vyše dvesto masiek, sôch či predmetov úžitkového charakteru, ktoré sa v Melicherčíkovej zbierke objavili v rokoch po vydaní predchádzajúcej publikácie.

V knihe sú publikované po prvý raz drevorezby a predmety z bronzu či železa. Melicherčík sa snažil na základe vlastných zberateľských skúseností, postrehov z obchodu a ciest do Afriky uchopiť to najpodstatnejšie, čo je v tomto umení zakódované. Svoje úvahy dopĺňajú odborníci, najmä český afrikanista prof. Josef Kandert, ktorý prispel esejou sledujúcou tento fenomén z historického pohľadu. Textová časť zahŕňa aj osobné vyznania sochára Juraja Meliša a architekta Michala Škrovinu, ako aj rozhovory so známymi osobnosťami ako Georg Baselitz, Arman či Rudolf Leopold.

Uchovanie zbierky pre budúcnosť

Ivan Melicherčík uvažuje o budúcnosti svojej rozsiahlej africkej zbierky. Viacerí experti, ktorí ju videli, zdôraznili, že tento vzácny súbor by mal byť trvalo vystavený. Už niekoľko rokov sa snaží nájsť partnera na otvorenie múzea afrického umenia.

Svojej zbierke, ktorú Česi považujú za medzinárodne významnú, by sa rád vzdal, ak by sa našli adekvátne priestory na jej trvalú expozíciu, či už zo strany župy, mesta, inštitúcie alebo firmy. Uvažuje však aj o jej venovaní do zahraničia, nakoľko roky planých prísľubov ho utvrdili v tom, že Slovensko si ju zrejme ani nezaslúži. "Jeho hold veľkému africkému umeniu je nulový a v tomto zmysle je to aj vizitka našej kultúrnej periférie či provinčnosti," konštatuje.

V kontexte jeho zberateľských aktivít je zaujímavé pripomenúť aj výstavu diel českého maliara Jiřího Načeradského, ktorá bola pôvodne koncipovaná ako vinš k jeho 75. narodeninám. Kolekcia 110 obrazov pochádzala práve zo zbierky Ivana Melicherčíka.

Melicherčík je fascinujúcou osobnosťou po mnohých stránkach, človekom s obrovskou vášňou pre výtvarné umenie. Jeho prístup k zberateľstvu nie je snobský, ale založený na osobnom zaujatí a hlbokom vzťahu k umeniu. Fascinoval ho Mikuláš Galanda a Galandovci, čo ho viedlo k osobnému kontaktu s umelcami a hlbšiemu poznaniu ich tvorby.

Jeho závislosť na fenoméne svetoznámeho maliara Picassa a kubizmu úzko súvisí s africkým kmeňovým umením, ktoré inšpirovalo mnohých umelcov. V minulosti sa do Kovačice chodili kupovať obrazy osobnosti ako Brigitte Bardotová, Alain Delon, Ursula Andress, Pele, členovia Rolling Stones, ba dokonca aj posádka Apollo.

Melicherčíkove aktivity a publikácie prispievajú k zviditeľneniu a pochopeniu rôznych foriem umenia, od slovenského moderného umenia po exotické africké kmeňové umenie. Svoje skúsenosti a poznatky odovzdáva ďalej prostredníctvom kníh a výstav, čím obohacuje kultúrnu scénu.

tags: #ivan #melichercik #narodenie