Rozhodovania človeka v živote sa zakladajú na výchove od kolísky. Začiatok rozhoduje o všetkom dobrom i zlom: Kde čo začne ísť, tam pôjde, za hlavou ide telo, za smerom volantu auto. Najľahšie sa začína na počiatku, neskôr to ide už tažko. Boh to potvrdzuje poukázaním na porušenie starých i mladých u Izaiáša 28, 9: Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti?
Kniha je určená pobožným a kresťanským rodičom, vychovávateľom a všetkým pracovníkom s deťmi. Kniha má pomôcť rozumieť Vašim povinnostiam k deťom a ich šťastnému naplneniu.
Deti ako Boží poklad
Že deti sú zvláštny, drahý a slávny poklad, vyučuje Svätý Duch skrze Dávida v Žalme 127, 3-5: Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod života. Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý nimi naplnil svoj túľ.
Keď Boh tvrdo napomína zlé ľudské počínanie, zmieňuje, keď ľudia deti obetujú Molochovi, a nie Jemu (3. Mojžišova 20, 2): Povieš synom Izraelovým: Ktokoľvek zo synov Izraelových ako i z pohostínov, kto pohostíni v Izraelovi, kto by dal zo svojho semena Molochovi, istotne zomrie, ľud zeme ho ukameňuje. Zvláštne je, že Boh aj deti bezbožných modlárov nazýva svojimi deťmi, tým nás upozorňuje vážiť si deti nie ako svoje, ale Božie a Bohom splodené. Ezechiel 23, 37: Lebo cudzoložily, a krv je na ich rukách, a cudzoložily so svojimi ukydanými bohmi, ba ešte aj svojich synov, ktorých mi porodily, im vodily cez oheň, aby ich požrali.
Preto v Malachiášovi sa deti volajú Božím semenom, z ktorého povstáva Božia rodina (Malachiáš 2, 15): A či neučinil obidvoch jedno? A je aj ostatok ducha jeho. A čo ten jeden? Hľadal semeno Božie.
Pre túto príčinu večný a slávny Boží Syn sa zjavil v ľudskom tele, sám chcel byť s deťmi ako s malými bračekmi a sestričkami, bral ich na ruky a objímal. Ježiš dôrazne napomínal, aby sme malé deti neurážali a nepohoršovali, ale správali sa k nim ako k Pánovi.
Ak sa chce niekto zamyslieť a posúdiť, prečo Boh tak deti chváli a prečo máme mať postoj dôstojnosti voči deťom, tak každý nájde veľa dôvodov. Predovšetkým ak sa deti zdajú zbytočné - menejcenné, nepozeraj na to, čo sú teraz, ale čo z nich bude a nájdeš ich dôstojnosť. Sú menovite zrodené k tomu, aby boli Božie stvorenia, obyvatelia sveta po nás, páni, vladári, úradníci a správci, ale tiež spolu s nami účastníci Kristovi, kráľovské kňazstvo, ľud svätý a vykúpený, sudcovia anjelov, potešenie neba, hrôza pekla, dediči večného života a všetkých nepominuteľných vekov.
Filip Melanchton niekedy chodil do školy medzi deti, sňal klobúk a hovoril: Boh vám pomáhaj, dvojitej cti hodní páni kazatelia, doktori, dekani, slávni, múdri a opatrní vládci, primátori, sudcovia, úradníci, ministri, majstri, profesori... . Prítomní to mali za žart, ale on im hovoril, že nežartuje, ale myslí to vážne. Lebo pozeral na nich nie ako na to, čo sú teraz, ale k čomu sú povolaní. Videl s istotou, že z toho množstva detí vyjdú výnimoční ľudia, aj keď ešte veľa pliev od nich bude odstránených. Hovoril to smelo a múdro, čím viac my máme o deťoch tak slávne a dôstojne myslieť a hovoriť.
Porovnanie hodnôt: Deti verzus materiálne bohatstvo
Avšak nielen hladiac, čo budú, ale už teraz sú pre Boha a rodičov vzácny poklad. Bohu sú vzácne pre tri príčiny.
Jonáš 4, 11: A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?
Druhé, deti sú najistejšia a najčistejšia Kristova kúpa a sú Mu najmilšie. Kristus prišiel pre všetkých, čo zahynuli, a je Spasiteľom pre všetkých ľudí, okrem tých, čo odvracajú Jeho prítomnosť od seba neverou a neposlušnosťou. Deti sa nezaoberajú neverou a neposlušnosťou, sú Kristove ako sám hovorí, že takým patrí kráľovstvo Božie.
Tretie, Boh si váži deti, lebo sú zvláštny nástroj Jeho chvály. Ako sa to deje, aby deti boli tak účinným Božím nástrojom proti protivníkom, nerozumieme.
Ako sú rodičom vzácnejšie deti nad zlato, striebro a iné veci, zistia, keď si ich prirovnajú. Predovšetkým zlato, striebro a iné veci sú mŕtve veci, ale deti sú živé obrazy živého Boha.
Okrem toho zlato, striebro a iné veci sú bežné od svojho stvorenia slovom Božím, ale deti sú stvorenia, o ktoré slávna Svätá Trojica mala zvláštny záujem a boli majstrovsky sformované prstami samotného Boha.
Striebro, zlato a iné veci sa rozpadajú a miznú, ale deti sú nesmrteľné dedičstvo. Aj keď zomierajú, ale nehynú, ale dostávajú sa zo smrteľného tela do nesmrteľného. Preto Boh, keď Jóbovi všetko zobral a vrátil mu dvojnásobne, ale detí mal toľko ako predtým, nie viac. Aj deti mal potom dvojnásobne, lebo tie prvé nezahynuli ako tie veci a majetky, ale išli k Bohu a ďalšie deti k tomu počtu pribudli a má v nebi dvojnásobok detí.
Materiálne veci sa berú zo zeme, ale deti sú z našej podstaty a sú ako my. Preto ako milujeme seba, máme milovať i deti. Boh dal do prirodzenosti človeka aj všetkých zvierat milovať svoje potomstvo. Milovanie zlata, striebra a iných bezduchých vecí je modloslužba.
Zlato a iné poklady sa prenášajú od človeka k človeku, nikto ich z ľudí natrvalo nevlastní, sú k dispozícii všetkým.
K zlatu, striebru a iným majetkom (aj keď to sú to dary Božie) Boh nesľúbil dať z neba strážnych anjelov. Skôr diabol sa okolo nich hýbe, aby tými vecami urobil ľuďom pascu, zlákal ich k pýche, lakomstvu, márnotratnosti. Matúš 18, 10: Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Kto má v dome deti, môže si byť istý, že má s nimi anjelov, kto o deti pečuje, môže si byť istý, že aj o anjelov pečuje, ktorí sú prítomní, aby strážili a chránili deti pred úrazmi. V noci anjeli strážia deti a celý dom pred temnými duchmi. Sú to radostné veci, predrahý poklad sú deti, dobré veci s nimi prichádzajú.
Zlato, striebro a iné vonkajšie veci nedávajú milosť Božiu a nie sú žiadnou ochranou pred Božím hnevom, ako sú deti. Boh pre nevinnosť detí je na nich láskavý a kvôli nim aj často odpúšťa rodičom, ako je príklad detí Ninive, ktorých bolo veľa, čo napomohlo tomu, aby Boh mesto nezničil.
Lukáš 12, 15: A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! 5. Mojžišova 8, 3: A ponížil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, žiť bude človek. Pri deťoch a pre deti je vždy isté požehnanie, aby ich bolo z čoho živiť. Ak sa Boh stará o mladých krkavcov, keď k Nemu volajú, ako by nezaopatril deti, svoj vlastný obraz. Luther smelo povedal: Nie my živíme svoje deti, ale oni živia nás. Lebo pre nich nevinné Boh dáva svoje zaopatrenie a my starí hriešnici sa pri nich živíme.
Výchova ducha a mysle
Zlato, striebro, perly nás samy nemajú čomu naučiť, ako iní tvorovia, známosti moci, múdrosti a dobroty Božej. Deti sú nám vystavené ako vzor cnosti, aby sme sa na nich učili pokore, tichosti, dobrote a zmierlivosti. Boh nestvoril deti - perličky všetky naraz ako anjelov. Boh chce mať veľa detí, a rôznym spôsobom ich rozdeľuje medzi ľudí. S deťmi ide nielen potešenie a rozkoš, ale aj práca pre ich vedenie a budovanie, aby naplnili svoje poslanie. Treba ich učiť všedné práce okolo domácnosti a náhľad do práce - zamestnania a podnikania rodičov, porozumieť prírode a spoločnosti.
Človek je stvorený k vyšším veciam a má sa k nim povznášať, aby svojim charakterom napodobňoval Boha, lebo je Jeho obrazom. Telo človeka je zo zeme, drží sa zeme a vráti sa do zeme, ale duch je vdýchnutý od Boha, u Boha má svoje prebývanie a k Bohu sa má niesť.
Rodičia si svoju plnú povinnosť k deťom nenaplnia nasýtením, ošatením, učením chodenia a vyprávania, lebo to sú veci len pre telo, čo nie je samotná podstata človeka, ale len jeho príbytok. V tele prebýva rozumný duch človeka, ktorý vyžaduje väčšiu starostlivosť ako telo.
Plutarchus hovorí, že rodičia to chcú pre deti a vedú ich ku kráse tela, zdraviu, bohatstvu, sláve, zdvorilosti, ale o ozdoby mysle a ducha sa nestarajú. Títo sa viac starajú o topánky ako o nohy. Crates potom Thebanus, mudrc, o takých rodičoch hovoril: Kiež by som mohol vystúpiť na také miesto, odkiaľ by ma všetci na svete počuli, volal by som: Prečo robíte, rodičia, opak, zhubcovia svojich detí, časné majetky im zhromažďujete, nezaujímate sa o bohatstvo ducha! Najdôležitejšia je oblasť ducha a mysle a preto ich rozvoju treba venovať hlavnú pozornosť, aby bola vedená úspešne a ušľachtilo. Na druhom mieste je starostlivosť o telo ako nižšia a všednejšia, aby bolo telo slušným a hodným príbytkom pre nesmrteľného ducha.
Myseľ je dobre vedená, keď je plnená nebeskou múdrosťou a poznaním dôstojnosti Boha. Myseľ má túto múdrosť a poznanie Boha strážiť a obhajovať. Jasné a zreteľné poznanie Boha a všetkých Jeho predivných skutkov. Sľubuje múdre a rozumné riadenie svojich vnútorných i vonkajších skutkov k prítomnému - pozemskému i budúcemu - večnému životu. Priorita je budúci - večný život, lebo on je skutočným životom, nad ktorým nemá moc smrť a smrteľnosť. Časný život je skôr prechodom, preskočením k skutočnému večnému životu, preto je užitočné budovať v tejto časnosti vieru a pobožnosť.
Boh v časnosti dáva relatívne dlhý život, zveruje povolania, povinnosti a uvádza do rôznych situácií. Rodičia majú deti viesť nielen k viere a pobožnosti, ale k slušnému a mravnému chovaniu, k vzdelaniu a nechať deti vzdelávať. Takto vychovaní dospelí ľudia vo svete konajú rozumne, naplnia Boží plán služby v cirkvi alebo politike a prežijú časnosť plnohodnotne a úspešne a prejdú radostne do večnosti. Mládež prospievajúca vo všetkých troch oblastiach robí z domácností pozemský raj, v ktorom sa nebeské stromčeky štepia, zalievajú, rastú a kvitnú. Domácnosť je dielňa Svätého Ducha, kde On vyrába nástroje slávy a milosti, aby sa v nich ako v Božích obrazoch vyskytovali jasnejšie lúče večnej a nekončiacej moci, múdrosti a dobroty od Boha.
Život a dielo Jána Amosa Komenského
Ján Amos Komenský (po latinsky Comenius) (* 28. marec 1592, Nivnice, Česko - † 15. november 1670, Amsterdam, Holandsko) bol český (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Darvinizmus (staré písanie darwinizmus) je odvetvie biológie, ktoré študuje zákonitosti historického vývoja organizmov, nazvané podľa Darwina.
Obaja rodičia onedlho zomreli na mor a tak ako 12-ročná sirota odišiel žiť k svojej tete do Strážnice. Študoval na viacerých školách a už od počiatkov prejavoval veľký talent. Po štúdiu teológie na univerzite v Nemecku bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Obdobie štúdií sa spája nielen s prijatím mena Amos, ale aj s písaním jeho prvých diel, napr. „Poklad jazyka českého“ - úplný latinský slovník.
Následne začal pôsobiť ako učiteľ a čoskoro sa oženil s Magdalénou Vízovskou. Hoci učil iných, neprestal sa ani on sám vzdelávať. Po Bitke na Bielej hore a nástupe Habsburgovcov na český trón sa jeho život zmenil na veľký útek. Z Čiech boli vypovedaní niektorí českí duchovní, v dôsledku čoho odišiel v roku 1625 do Poľska. Krátko predtým mu na mor zomrela manželka aj obaja synovia. Onedlho sa druhýkrát oženil, vzal si Dorotu Cyrillovú, s ktorou mal štyri deti. Spoločne v roku 1628 odišli do poľského Lešna, kde pobývali do roku 1640, dúfajúc, že sa raz do Čiech vrátia. V Lešne pôsobil ako riaditeľ latinského bratského gymnázia, neskôr bol zvolený za biskupa a pisára Jednoty bratskej a okrem toho sa venoval vypracovaniu pansofie.
Tú potom používal pri tvorbe učebníc, z ktorých najslávnejšou je „Dvere jazykov otvorené“. V štyridsiatych rokoch pobýval v Londýne a neskôr v Elblagu, kde bol pozvaný, aby pracoval na reforme anglického a švédskeho školstva. Vtedy začal písať spis „Cesta svetla“, kde sa prvýkrát venoval návrhom nápravy ľudstva. V Habsburgovskej Európe jeho reforma navrhnutá pre švédske školy nebola prijatá. A tak odišiel späť do Lešna, kde mu čoskoro zomrela manželka. V roku 1650 bol pozvaný Jurajom II. Rákoczim do Blatného Potoka, aby tam vypracoval reformu rakúskeho školstva. Napísal tu dielo „Svet v obrazoch“, ktoré sa stalo vychýrenou učebnicou. Venoval sa tvorbe školských divadelných hier, pretože ich pokladal za dôležitú didaktickú pomôcku. Z tohto obdobia sú známe aj jeho inšpirujúce prejavy, napr. „O vzdelávaní ducha“ či „Fortius znovu živý alebo ako vyhnať lenivosť zo škôl“.
Našťastie mal možnosť usadiť sa v Amsterdame, kde mu mestská rada ponúkla čestnú profesúru. Jan Amos Komenský zomrel 15.11.1670 v Holandsku.
Pedagogické princípy a filozofia pansofie
Komenský si všímal nedostatky spoločnosti, v ktorej upadali a prekrúcali sa tradičné hodnoty. Alegorickým spôsobom to zachytil v knihe „Labyrint sveta a raj srdca“. Hlavným hrdinom je pútnik prechádzajúci mestom pripomínajúcim labyrint plný ľudí, ktorí podľahli klamom sveta a ktorých život stráca zmysel, pretože oni sami stratili spojenie s prírodou, Bohom, sami so sebou. Pútnik dokáže vnímať reálny svet vlastnými zmyslami a rozumom. V závere diela sa po prekonaní nástrah sveta zachraňuje návratom do vlastného srdca, kam ho zavolal sám Boh.
Medzi jeho hlavné pedagogické princípy patria:
- Vzdelanie pre všetkých: Komenský hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Zastával princíp demokratizmu, škola mala byť prístupná všetkým deťom bez ohľadu na ich pohlavie či finančné možnosti rodičov.
- Vyučovanie v materinskom jazyku: Presadzoval systém učenia sa látok od najjednoduchších k zložitejším. Tvrdil, že školstvo by malo fungovať v jazyku materinskom, nie v latinskom, a že učiteľ sa má snažiť vysvetliť látku tak, aby ju žiak chápal.
- Názornosť a praktickosť: Komenský zdôrazňoval potrebu názornosti pri vyučovaní. Jeho dielo „Svet v obrazoch“ (Orbis pictus) je toho dôkazom. Snažil sa presadiť myšlienku, že škola by mala byť miestom lákavým a vábivým, kam by žiaci chodili radi.
- Výchova ako celostný proces: Komenský presadzoval myšlienku, že škola by nemala obohacovať len myseľ, ale človeka celého. Spolu so získavaním vedomostí (eruditio) sa dieťa malo učiť ovládať samo seba (mores, mravná výchova s dôrazom na disciplínu) a povzniesť sa k Bohu (religio, poznať zmysel ľudského bytia a získať múdrosť pre tento i pre budúci, večný život).
- Opakovanie je matkou múdrosti: Presadzoval myšlienku, že opakovanie je matkou múdrosti. „Význačné veci opakovať je kľúč a klinec k pamäti,“ povedal.
Významným je jeho dielo „Všeobecná porada o náprave ľudských vecí“, v ktorom prezentoval svoju pansofiu ako filozofiu univerzálnej životnej múdrosti, ucelený a usporiadaný systém poznania. Zdôrazňoval, že je podstatné, aby sa zdokonaľovali všetci a vo všetkom, čo zdokonaľuje ľudskú prirodzenosť.
Pansofia alebo vševeda je pojem od J. A. Komenského, ktorý považoval jej vybudovanie za jednu z najdôležitejších úloh. Pansofia predstavovala práve túto rekonštrukciu vo forme úplného, uceleného a encyklopedického systému ľudského poznania, vedenia a vied, ktoré zahŕňali vedy o neživej prírode, živej prírode, človeku, duchu i duši a Duchu. Pansofia bola Komenského nová filozofia, ktorá spočiatku vychádzala z dobových potrieb zjednotiť množstvo poznatkov, ktoré vyplynuli z úspechov renesančnej vedy, a umožniť lepšie jazykové i vecné vzdelanie v školách bez akéhokoľvek formalizmu. Komenský veľmi intenzívne pokračoval v rozvíjaní reformných myšlienok. Vydal spis Pansophiae diatyposis (Náčrt vševědy, 1643) a pracoval na svojom najväčšom filozofickom diele De rerum humanarum emendatione consultatio catholica (Obecná porada o nápravě věcí lidských), ktoré zostalo z väčšej časti v rukopise (dlho bolo považované za stratené, 1934 objavené v Halle). Vydané boli iba prvé dve časti Panegersia (Všeprobuzení, 1662) a Panaugia (Všeosvícení, 1662), ďalších päť častí (Pansophia, Vševěda/Všemoudrost; Pampaedia, Vševýchova; Panglottia, Všemluva; Panorthosia, Všenáprava; Pannuthesia, Všenapomínání/Všepovzbuzení) zostalo nedokončených podobne ako plánovaný pansofický slovník.
Synkrisis je synkritická metóda - metóda pansofie, ktorej úlohou je zjednotiť všetko ľudské vedenie a poznanie. Je nemanipulatívna metóda, metóda viery, ktorá poskytuje ciele, normy, zmysel a uchopuje celistvosť vecí a sveta v ich význame a poslaní.
Odkaz J. A. Komenského
Hoci sú jeho diela písané starodávnym štýlom, ich podstata je plná právd a rád, ktoré sú univerzálne a nadčasové. Komenského myšlienky a dielo znovuobjavili nemeckí filozofi i českí obrodenci na konci 18. a začiatku 19. stor., v druhej pol. 19. stor. bolo predmetom záujmu mnohých bádateľov a vznikol nový vedný odbor komeniológia. O šírenie Komenského myšlienok sa zaslúžili najmä učitelia (je nazývaný Učiteľ národov). Na Slovensku sa jeho spisy vydávali od 17. stor. (od 1626 sa tlačili v tlačiarňach v Levoči, Bardejove, Trenčíne a Žiline) a jeho učebnice sa používali v latinských mestských školách, jeho myšlienky ovplyvnili pietizmus a národné obrodenie, ako aj tvorbu štúrovcov (A. Sládkovič) a autorov matičného obdobia. Po vzniku Československej republiky (1918) sa Komenský stal súčasťou oficiálneho výkladu československých dejín, bolo podľa neho nazvaných viacero vzdelávacích i iných inštitúcií (napr. Univerzita Komenského v Bratislave) a deň jeho narodenia bol ustanovený za sviatok učiteľov (Deň učiteľov).
Deň jeho narodenia, 28. marec, je na Slovensku a v Česku Dňom učiteľov; Svetový deň učiteľov pripadá na 8. október.
Veda zblízka - tím INFO-BIO-FUN z Univerzity Komenského v Bratislave | TV dokument
Podľa Komenského je dieťa predmet, ale aj vzor pravej obnovy. Hľa, my dospelí, ktorí len seba pokladáme za ľudí, vás [deti] za malé opice, len seba za múdrych, vás za nerozumných, len seba za výrečných, vás za nemluvňatá, sme odkazovaní do vašej školy!
Mapa Moravy (Moraviae nova et post omnes priores accuratissima delineatio autore J. A. Komenského) je jedným z jeho menej známych, ale historicky cenných diel, ktoré svedčí o jeho širokom záujme o svet.
Jan Amos Komenský (po latinsky Comenius) (* 28. marec 1592, Nivnice, Česko - † 15. november 1670, Amsterdam, Holandsko) bol český (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Prisvojujú si ho Česi, Slováci, Maďari i Nemci. Známy filozof, mysliteľ, teológ a spisovateľ Jan Amos Komenský priniesol pokrok v oblasti školstva. Ním zavedené učebné postupy sú aktuálne dodnes. Jeho filozofia sa nazýva pansofia. Hlavnou ideou je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos a jeho filozofické otázky sa týkali zmyslu bytia. Komenský bol zástancom kvalitného vzdelania pre každého a postupu, ktorý z učenia robil zábavu, nie len povinnosť. Je autorom vzdelávania formou hry a myšlienky, že školská dochádzka by mala byť povinnou pre deti múdre i hlúpe, bohaté i chudobné. Prisudzuje sa mu ustanovenie školského roka, vyučovacích hodín a tiež autorstvo prvej učebnice Orbis pictus (Svet v obrazoch).
Mnohé jeho nápady sú rozvíjané dodnes. Presadzoval myšlienku, že opakovanie je matkou múdrosti. „Význačné veci opakovať je kľúč a klinec k pamäti,“ povedal. Presadzoval systém učenia sa látok od najjednoduchších k zložitejším. Tvrdil, že školstvo by malo fungovať v jazyku materinskom, nie v latinskom, a že učiteľ sa má snažiť vysvetliť látku tak, aby ju žiak chápal. Taktiež vravel, že škola by nemala obohacovať len myseľ, ale človeka celého. Snažil sa presadiť myšlienku, že škola by mala byť miestom lákavým a vábivým, kam by žiaci chodili radi. Princípy, ktoré sú, alebo by mali byť v dnešnom školstve samozrejmosťou, boli v časoch Jana Amosa Komenského prevratné a revolučné. Dá sa povedať, že práve vďaka tomuto velikánovi, nie nadarmo nazývanému učiteľ národov, sú dnešné školy školami, ako ich poznáme.