Ján Amos Komenský: Život a dielo Učiteľa národov

Ján Amos Komenský, latinsky Iohannes Amos Comenius, nemecky Johann Amos Comenius (28. marca 1592, juhovýchodná Morava - 15. novembra 1670, Amsterdam, Spojené provincie nizozemské) bol posledný biskup českých a moravských exilových zborov Jednoty bratskej a jeden z najväčších českých mysliteľov, filozofov a spisovateľov. Počas svojho života si získal renomé predovšetkým ako pedagóg, resp. teoretik pedagogiky a autor mnohých spisov z tohto odboru. Bol jediným tvorcom originálnej, filozoficky ukotvenej pedagogickej sústavy v českých krajinách, zaoberal sa všeobecnou teóriou výchovy, didaktikou, vytvoril špeciálnu metodiku výuky jazykov a sám spísal originálne učebnice. Už za Komenského života si získali mimoriadnu obľubu jeho jazykové príručky Janua linguarum reserata (Dvere jazykov otvorené, známe ako Brána jazykov otvorená) a Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch).

Literárna činnosť Jána Amosa Komenského, ktorý bol ako nekatolík nútený od roku 1628 pôsobiť v exile, je veľmi obsiahla, tematicky rôznorodá a žánrovo pestrá. Komenský písal latinsky aj štylisticky vyspelou a lexikálne bohatou češtinou. Tvoril spisy encyklopedické a jeho ideálom bola pansofia (vševeda), objímajúca všetko vtedajšie poznanie, zanechal však aj diela teologické i teozofické, irénické, hymnologické i hymnografické či všenápravné (výchovné, ale presahujúce rámec didaktiky).

Rodinné priezvisko bolo Szeges. Jeho otec prijal pseudonym Komenský. Miesto narodenia Jána Amosa Komenského nie je známe. Ako pravdepodobné miesta sa uvádzajú Uherský Brod (ako je uvedené v Naardene na náhrobnej doske) alebo Nivnice (Komenský v niektorých dokumentoch, hlavne v časoch svojich univerzitných štúdií, pripáj al k podpisu Nivnický, Nivanus, Nivnicensis). Občas sa spomína aj Komňa (z čoho by mohol vzniknúť prívlastok Komenský, Comenius, ako jeho rodisko Komňu uvádzali aj niektorí Komenského rovesníci), odkiaľ pochádzala otcova rodina. Knihu Všenáprava vlasti podpísal Komenský široko: Ján Amos Szeges Nivnický, po otcovi nazvaný Komenský. Moravu považoval za svoju vlasť a češtinu za svoj rodný jazyk.

Ján žil s rodičmi v Uherskom Brode (pochádzal z meštianskej rodiny). Jeho otec Martin Segeš (orig. Szeges) († medzi rokmi 1602-4), bol členom Jednoty bratskej, jeho matkou bola Anna Chmelová. Jeho starý otec János Szeges pochádzal z Uhorska. Po smrti rodičov a dvoch zo štyroch (Kateřina, Markéta, Ludmila a Zuzana) sestier (1604) sa o neho starala jeho teta v Strážnici, kde začal študovať. Strážnice, patriace vtedy rodu Žerotínovcov, bola roku 1605 prepadnutá a vypálená uhorskými bočkajovcami, stúpencami sedmohradského protestantského kniežaťa Štefana Bočkaja, bojujúceho proti Habsburgovcom.

Najstarší zachovaný rukopis Jána Amosa Komenského z roku 1611.

V roku 1608 začal študovať na bratskej škole v Přerove, kde bol jeho mentorom biskup Ján Lanecký a odkiaľ v roku 1611 odišiel na akadémiu do Herbornu. Už pri štúdiu začal pomáhať profesorovi teológie a najmladšiemu členovi profesorského zboru Johannovi Heinrichovi (Jánovi Jindřichovi) Alstedovi s prácami na všeobecnej encyklopédii. Alsted sa pre Komenského stal vzorom. Sám potom začal písať dve veľké diela: Poklad jazyka českého, čo mal byť veľký slovník, a ďalej encyklopédiu Divadlo všetkého umenia. Tieto diela nedokončil, zanikli pri veľkom požiari Lešna v roku 1656.

V roku 1613 Ján navštívil Amsterdam, v tej dobe vysoko rozvinuté mesto Európy. Odtiaľ sa vypravil na univerzitu do Heidelbergu v Nemecku, kde však strávil iba jeden semester. Dňa 26. 4. 1616 bol na bratskom synode v Žeraviciach vysvätený za kňaza a zrejme až v roku 1618 odišiel do Fulneku, kde pôsobil ako rektor tamojšej bratskej školy a ako správca zboru Jednoty bratskej. Po porážke stavovského povstania (1621) bol nútený opustiť Fulnek a skrývať sa na rôznych miestach v Čechách a na Morave, pretože odmietal konvertovať ku katolicizmu. Po roku ukrývania (roku 1622) mu počas morovej epidémie zomrela manželka a jeho dve deti, ktoré zostali vo Fulneku. Pod vplyvom udalostí písal filozoficko-utesiteľné spisy Truchlivý a Hlbina bezpečnosti.

Najneskôr od roku 1624 Ján prebýval v Brandýse nad Orlicí na panstve svojho ochrancu Karola staršieho zo Žerotína, kde sa zoznámil so svojou druhou ženou Máriou Dorotou Cyrillovou, dcérou bratského kňaza a bývalého konseniora pražskej konzistória podobojí Jána Cyrila Třebíčského-Špalka) pochádzajúceho z Třebíča a Doroty Dubenskej z Kostelca nad Orlicí. S ňou mal dcéry Dorotu Kristínu, Alžbetu a Zuzanu a syna Daniela. Dcéra Alžbeta si vzala Petra Figula Jablonského, z tohto zväzku mal Komenský 5nukov, dcéra Mária si vzala bratského kňaza Jána Molitora. V Brandýse nad Orlicí Komenský napísal svoj zrejme najznámejší spis Labyrint sveta a raj srdca a venoval ho Karolovi st.

Na jeseň roku 1627 sa počas svojho pobytu vo východných Čechách zoznámil s Kristínou Poniatowskou, schovankou Angelíny Zárubovej z Hustiřan, majiteľky panstva Horní Branná pri Jilemnici. Sedemnásťročná Kristína trpela duševnou chorobou, vraj po zhliadnutí kométy nad zámkom 12. novembra 1627 upadala do vytrženia, načež pronášala prorocké vízie.

Po vydaní Obnoveného zriadenia zemského, ktoré vyhlásilo katolícke náboženstvo za jediné povolené vyznanie v českých krajinách, odišiel v roku 1628 (spolu s rodinou a Poniatowskou) ako pobielohorský exulant do poľského Lešna, ktoré sa stalo centrom bratskej viery. Spočiatku dúfal, že sa čoskoro vráti späť do vlasti, preto písal česky. Začal písať učebnice a pripravoval plán na zlepšenie organizácie školstva, napr. v diele Navrhnutie krátke o obnove škôl v Kráľovstve českom. V Lešne bol zvolený biskupom a pisárom, čoskoro sa stal aj zástupcom rektora gymnázia, čo viedlo k jeho záujmu o pedagogiku. V tomto období vznikla veľká časť jeho diel, predovšetkým z oblasti pedagogiky ako napr. Česká didaktika. Tá mala byť pôvodne súčasťou veľkého diela, ktoré chcel nazvať Raj český. Obsahom mala byť teoretická, didaktická a praktická časť, ktorá by slúžila rodičom a učiteľom. Napísal Veľkú didaktiku, ktorú neskôr prepísal do latinskej podoby Didactica magna a začal pracovať na Vševede (Pansofii).

Komenského postupne jeho diela ako Brána jazykov otvorená a Informatorium školy materskej zabezpečili slávu po celej nekatolíckej Európe. Bol pozývaný na univerzity niekoľkých krajín, ponuky však odmietal. Prvú významnú ponuku (sprostredkovanú Samuelom Hartlibom) Ján prijal až roku 1641, kedy sa rozhodol vyhovieť pozvaniu anglického parlamentu na prednáškové turné, počas ktorého vystúpil aj pred Kráľovskou akadémiou vied. V tomto čase vyjadril svoje myšlienky v spise Via lucis. Kvôli zvyšujúcemu sa tlaku anglickej občianskej vojny Komenský Anglicko opustil, avšak zanedlho dostal pozvanie z radu ďalších krajín.

V roku 1642 odišiel cez Amsterdam do Švédska, kam bol pozvaný, aby viedol reformu tamojšieho školstva a napísal pre ňu učebnice. Pracovať na nej začal s niekoľkými pomocníkmi v meste Elbląg, ktoré je v Poľsku, ale vtedy bolo ovládané Švédmi. Vznikol tu spis Najnovšia metóda jazykov, súčasne však pracoval na Všeobecnej porade o náprave vecí ľudských. Kvôli rozporom s donátormi i spolupracovníkmi nakoniec učebnice požadované švédskym kancelárom Oxenstiernom Komenský nevytvoril, a to ani pod nátlakom ochrancu Louisa de Geera. Zato tu vznikla časť Všeobecnej porady o náprave vecí ľudských.

V roku 1648 sa spoločne s ťažko chorou manželkou vrátil späť do Lešna, kde pôsobil ako biskup. V Lešne jeho druhá žena 26. augusta zomrela a už o rok neskôr sa v Toruni oženil po tretíkrát, tentokrát s Janou Gajusovou, ktorá bola viac ako o tridsať rokov mladšia a pochádzala z Týna nad Vltavou.

Keď bol v roku 1648 uzavretý vestfálsky mier, a tým skončila tridsaťročná vojna, skončili tiež nádeje českých exulantov na návrat do vlasti. J. A. Komenský vtedy napísal:

„Synu! Ak žiješ a ak žijú Tvoji, nech spôsobí Boh, aby ste sa dožili lepších časov! My síce žijeme... ale životom úplne úbohým a prchavým. Všetci sme tam prišli o všetko a zachránili sme iba holý život.“

V roku 1651 prijal pozvanie sedmohradského kniežaťa Juraja Rákocziho do Šarišského Potoka, kde mal pri jeho dvore organizovať reformu školstva a pansofickú sedemročnú školu. Prvýkrát mal teda možnosť overiť si svoje názory v praxi. Otvorené boli však len 3 triedy, ktoré boli nazvané Vestibulum, Janua a Atrium. Pre svojich žiakov vytvoril príručku Pravidlá mravov a tiež tu vznikla učebnica Orbis pictus (po česky Svet v obrazoch) a Schola ludus (po česky Škola hrou). Z nej Komenský s úspechom predvádzal, nakoľko sú deti schopné podať dramatický divadelný kus, v školskom prostredí.

V rokoch 1654-1656 opäť pobýval v Lešne, kde pracoval na Pansofii, vydal Slovník českej reči a Slovník pansofických definícií. V roku 1654 Švédsko napadlo Poľsko, avšak švédska invázia do Poľska sa nejaký čas Lešnu vyhla. V roku 1655 prišlo švédske vojsko k Lešnu a českí a moravskí bratia na čele s Jánom Amosem Komenským „zachránili“ Lešno pred dobývaním Švédmi otvorením mestských brán. Komenský píše oslavnú reč o švédskom kráľovi Karolovi X. a čulo sa druží so švédskym veliteľom Schichtlingom. 27. apríla 1656 ale začalo desaťtisíc poľských partizánov mesto obliehať a pri následnom požiari prišiel takmer o všetok majetok i cenné rukopisy ako Česko-latinský slovník, na ktorom pracoval prakticky celý život a ktorý považoval za kľúčové dielo. Komenský musel kvôli kolaborácii so Švédmi z Poľska ujsť, jeho útek bol prevedený na poslednú chvíľu a sotva si zachránil život. Prišiel tiež o väčšinu Pansofie a Metafyziky a ďalšie diela. Zhorel aj spis Haggaeus redivivus, ale dochoval sa jeho „opis z opisu“. Ztratu svojho diela niesol Komenský veľmi ťažko a nikdy sa z nej celkom nespamätal.

Koniec svojho života (14 rokov) strávil v holandskom Amsterdame v byte na jednej z najlepších ulíc, kde sa konečne mohol v pokoji a pohodlí venovať prácam všenápravným. Preto tiež odmietol profesúru na Amsterdamskej akadémii. Spoločníkom mu tu bol napríklad Rembrandt van Rijn a so zhoršujúcim sa zdravím tiež čoraz častejšie lekár Nicolaes (Mikuláš) Tulp (môžeme ho nájsť na Rembrandtovej Anatómii dr. Tulpa). Ján sa v tomto čase aktívne zúčastňoval mierových rokovaní anglicko-holandskej vojny.

V Amsterdame bola vydaná polovica z celého Komenského diela, napríklad súbor 43 spisov pod názvom Opera didactica omnia (Všetky spisy didaktické), ktoré sa stretli s veľkým ohlasom, ďalej jednotlivé časti Všenápravy: Všeobecné prebudenie, Všeobecné osvietenie, Pansofia, Výchova a Všemluva a menšie diela ako Smutný hlas zaplašeného hnevom Božím pastiera k zaplašenému, hynúcemu stádu, ostatné už rady daním sa všetkými sa žehnajúci (1660) a Jedno potrebné (tiež Jedno nevyhnutné), ktoré býva považované za záväť ľudstvu. V roku 1660 tu bolo prvýkrát vydané Komenského dielo Historia fratrum Bohemorum, eorum ordo et disciplina ecclesiastica cum ecclesiae Bohem. ad Anglicanam Paraenesi o histórii a poriadku Jednoty bratskej. Kniha vyšla v roku 1702 aj v Halle.

Zomrel po dlhodobých zdravotných problémoch, v spoločnosti svojej ženy Jany, syna Daniela, priateľa a lekára Mikuláša Tulpa, 15. novembra 1670. Bol pochovaný v kostolíku v Naardene. V roku 1819 bol kostol zrušený a hrob Komenského upadol do zabudnutia. Budova kostola slúžila ako dielňa, skladisko a neskôr bola súčasťou vojenských kasární. Od konca 19. storočia prebiehalo na naliehanie českých úradov hľadanie posledného odpočinku Komenského. V roku 1929 boli československými a holandskými vedcami objavené Komenského telesné pozostatky. V rokoch 1933-1937 dali českí umelci kostolu dôstojný vzhľad Komenského mauzólea.

Pedagogické dielo a myšlienky

Vysoce oceňoval význam výchovy. Kladie dôraz na význam kázne. Od narodenia do 6 rokov má byť dieťa vychovávané doma. Od 6 do 12 rokov navštevujú deti všeobecnú školu, ktorá by mala byť v každom meste i dedine. Škola je pre chlapcov i dievčatá. Vyučuje sa čítanie, písanie, počítanie, náboženstvo, reálie (učenie o prírode a spoločnosti), spev, ručné práce. Od 12 do 18 rokov má mládež navštevovať latinskú školu, ktorá by mala byť v každom meste. Základom vzdelania je sedem slobodných učení (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a múzika), prírodné vedy, zemepis, dejepis, matematika a jazyky ako latinčina a gréčtina. Od 18 do 24 rokov slúži na vzdelávanie akadémia, ktorá by mala byť v každej krajine. Ide o vysokú školu, kde by sa študovalo bohoslovie, právo alebo medicína. Dôležité je aj náboženské a filozofické vzdelanie. Po ukončení vzdelávania by mal človek cestovať.

Prvýkrát definoval pojem školský rok, školské prázdniny a školský týždeň. V triedach by mali byť žiaci rovnakého veku a rovnakej úrovne znalostí. Ak je v triede väčší počet žiakov, odporúča pre učiteľa pomocníka (v triedach bývalo 80 až 100 žiakov).

Princíp systematičnosti a sústavnosti - učivo by na seba malo nadväzovať, nielen v jednotlivých predmetoch, ale aj medzi nimi.

Rodičia a učitelia majú byť vhodným príkladom pre dieťa a viesť ho k správnej životospráve.

Filozofické a teologické diela

Najpodstatnejšou časťou jeho diela sú spisy teologické a filozofické, hlboko ovplyvnené vierou Jednoty bratskej. Tieto spisy sú v mnohom autobiografické alebo sú inšpirované udalosťami z Komenského života.

• Listy do neba - Fiktívne listy chudobných Kristovi, sťažujú si na bohatých. Kristus ich utešuje a karhá bohatých, všetkých nabáda, aby zostali poslušní božích zákonov.
• Truchlivý - Zamyslenie nad rozporom rozumu a viery.
• Via lucis (Cesta svetla) - Zaoberá sa tu pansofiou (vševedom). Bol názoru, že keď u ľudu zmizne nevedomosť, vojny ustanú. Aby došlo k náprave ľudstva, vládnuť by mal zbor mudrcov. Pre lepšie dorozumenie medzi národmi je potrebné zaviesť nový jazyk, ktorému by všetci rozumeli.
• Kšaft umierajúcej matky Jednoty bratskej - Vyjadruje vieru, že sa odkazu Jednoty ujme český a moravský ľud. Postava matky je symbolom Jednoty bratskej, ktorá je odsúdená na zánik, ale matka vo svojej záveti odkazuje hlavné myšlienky budúcim generáciám.
• Labyrint sveta a raj srdca - alegorický príbeh. Rozprávač sa ocitá v okrúhlom meste uprostred ničoho, alegoricky predstavujúce svet. Jeho sprievodcovia Všezved Všudybyl a Mámenie mu líčia krásy dobre idúceho sveta, pútnik však vidí len klam, márnosť, faloš, biedu a smrť. Chce odtiaľ utiecť, ale nemá kam.
• Poklad jazyka českého - Podrobný slovník všetkých českých slov. Mala byť vysvetlená aj gramatika. Chcel zachytiť aj nešpisovné, nárečové a prevzaté slová. Materiál zbieral celý život.
• Orbis pictus (Svet v obrazoch) - pôvodne učebnica latinčiny, neskôr aj iných jazykov, hovorí tu o človeku „homo ludens“, ktorý rozvíja svoje schopnosti pomocou hry.

Ďalšou významnou časťou jeho diela sú spisy pedagogické, v ktorých v mnohom predbehol svoju dobu. Najúspešnejšou z nich je názorná učebnica latinčiny a zároveň akási encyklopédia, nazvaná Dvere jazykov otvorené, ktorá už za jeho života vyšla v mnohých vydaniach a jazykoch a bola používaná aj katolíkmi. Jeho hlavným dielom je ale Didactica magna (Veľká didaktika), v ktorej zhrnul svoje pedagogické názory formou traktátu.

Význam jeho diela spočíva v niekoľkých aspektoch, pokračoval v práci svojich predchodcov (Tomáš Štítný zo Štítného, Daniel Adam z Veleslavína, Ján Blahoslav). Vyzdvihol úlohu vzdelania, stanovil zásady vyučovania (mnohé z nich platia dodnes). Pozdvihol češtinu na vyššiu úroveň, jeho dielo sa stalo vyvrcholením myšlienkového vývoja celej staršej českej literatúry. Na svoju dobu došiel k poznatkom, ktoré by bolo možné označiť za revolučné. Jeho sláva započala už za jeho života, ale až oveľa neskôr bola časť jeho myšlienok docenená a realizovaná.

Životné míľniky

Dňa 15. novembra 1670 zomrel v Amsterdame Ján Amos Komenský. Prednedávnom sme si tak pripomenuli 350. výročie úmrtia tohto velikána, o ktorom žiaľ vie väčšina z nás naďalej pomerne málo. Ešte menej je isto tých, ktorí čítali aspoň niektoré z jeho bohatej zbierky vyše 200 diel! Jeho knihy naplno vypovedajú o veľkosti ducha tohto človeka - osobnosti, ktorá ovplyvnila dejiny nie len v našej krajine, ale skutočne celosvetovo. Jeho odkaz, žiaľ, pomaly zaniká - aj keď paradoxne v dnešnej dobe je viac ako aktuálny. Komenský bol totiž jedným z mála polyhistorov našich dejín - a jeho práce zahŕňali veľmi veľa oblastí. U nás je známy najmä ako “učiteľ národov”, ktorý sa venoval pedagogickej činnosti. Na Slovensku sme si toto 350. výročie úmrtia Komenského pripomenuli poskromne.

tags: #jan #amos #komensky #narodenie #a #umrtie