Ján Kollár bol významnou osobnosťou slovenského národného obrodenia, básnikom, spisovateľom, evanjelickým kňazom, jazykovedcom a ideológom slovanskej vzájomnosti. Jeho život a dielo zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej a českej kultúre.
Narodenie a rodinné zázemie
Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v obci Mošovce neďaleko Turčianskych Teplíc. Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Jeho otec Matej Kollár bol starostom a matka Katarína, rodená Frndová, sa starala o domácnosť. Otec mal síce dobré vlastnosti, avšak bol vznetlivý a sebecký.
Študijné roky a formovanie osobnosti
Po základnom vzdelaní v Mošovciach pokračoval Kollár v štúdiách na gymnáziách v Kremnici (1806 - 1808) a Banskej Bystrici (1810 - 1811). V roku 1812 nastúpil na evanjelické lýceum v Bratislave, kde študoval do roku 1815. Počas štúdií si študijné náklady hradil z príjmov, ktoré mal ako pomocný učiteľ, doučovateľ a vychovávateľ. Neskôr absolvoval štúdium evanjelickej teológie na univerzite v nemeckom Jene (1817 - 1819), kde získal štipendium. V Jene sa zoznámil s nemeckou mládežou a jej ideou zjednotenia Nemecka, no kriticky vnímal aj jej silný nacionalizmus. Tu sa tiež oboznámil s filozofiou osvietenstva, najmä s Herderovými myšlienkami.
Pôsobenie v Pešti a národná činnosť
Na územie dnešného Slovenska sa vrátil na jar 1819. V tom istom roku nastúpil ako evanjelický kňaz na slovenskú faru v Pešti (dnešná súčasť Budapešti), kde strávil takmer 30 rokov. Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj osobnosti ako Sándor Petőfi a Lajos Kossuth. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou, ktorú spoznal už v roku 1817 a zvečnil ju v diele Slávy dcéra v postave ideálnej slovenskej devy Míny.
Literárna tvorba - Slávy dcéra
Ján Kollár sa nezmazateľne zapísal do slovenských a českých kultúrnych dejín najmä svojou básnickou skladbou Slávy dcéra. Prvé vydanie z roku 1824 obsahovalo 150 sonetov v troch spevoch nazvaných podľa riek Sála, Labe a Dunaj. V roku 1832 vyšlo rozšírené vydanie s viac ako šesťsto sonetmi a piatimi spevmi, pričom spevy Lethe a Acheron predstavovali slovanské nebo a peklo. Dielo je oslavou lásky, krásy a národnej myšlienky, pričom Predspev pôsobil ako mohutný pátos kňaza národnej myšlienky a na prebúdzanie národného citu. Slávy dcéra sa stala živým prameňom národnej výchovy a Kollárovo meno sa rozšírilo v slovanských literatúrach.
Koncept všeslovanskej vzájomnosti a jazykovedná činnosť
Pod vplyvom obáv z rastu nemeckého šovinizmu rozpracoval Kollár koncept všeslovanskej vzájomnosti, spočívajúci v túžbe po zjednotení slovanských národov. Bol teoretikom a propagátorom tejto myšlienky, ako aj česko-slovenskej jazykovej jednoty. Sám však neuznával osobitosť slovenčiny a považoval ju len za nárečie češtiny, čo viedlo k sporom s Ľudovítom Štúrom. V snahe o jednotu sa usiloval vytvoriť nový jazyk, čechoslovenčinu, a spísal jej pravidlá. Sám však zotrvával pri písaní po česky.
Zberateľská činnosť a vedecký prínos
Okrem básnickej a publicistickej činnosti sa Kollár venoval aj zbieraniu ľudových piesní. V spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktom vydal dvojzväzkové dielo Národnie zpievanky čili písně světské Slowákův v Uhrách, ktoré sa stali učebnicou poetiky pre romantickú generáciu a materiálom pre charakterológiu národa. Zbierka Národnie zpievanky je najobsiahlejším zberateľským dielom slovenskej piesňovej kultúry. Venoval sa tiež vedeckej činnosti, napísal práce o pôvode a rozšírenosti slovanských mien a cestopisné diela.
Posledné roky a smrť
Po vypuknutí revolúcie v Uhorsku v roku 1848 sa Kollár presťahoval do Viedne. Tu pracoval ako radca cisárskeho dvora a od roku 1849 ako univerzitný profesor slovanskej archeológie. V roku 1849 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na Viedenskej univerzite. Tu ho aj zastihla smrť. Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni. O päťdesiatdva rokov neskôr boli jeho pozostatky prevezené do Prahy na Olšanské cintoríny.
Životná cesta Jána Kollára
