Asistovaná reprodukcia, konkrétne in vitro fertilizácia (IVF), je komplexná metóda, ktorá pomáha párom a jednotlivcom s problémami s plodnosťou. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na IVF, od samotného procesu až po skúsenosti žien, ktoré ho podstúpili.
Čo obnáša umelé oplodnenie IVF?
IVF (In Vitro Fertilization) je metóda asistovanej reprodukcie, kde dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou mimo tela ženy, v laboratórnych podmienkach. Následne sa embryo prenesie do maternice ženy. Úspešnosť IVF sa pohybuje medzi 50 až 60 percentami na jeden cyklus, avšak často je potrebných viac cyklov na dosiahnutie tehotenstva. V našom článku prinášame prehľad jedného z najkomplexnejších spôsobov umelého oplodnenia, ktoré je v súčasnosti človeku dostupné. IVF je skratkou pre spôsob umelého oplodnenia s anglickým názvom „in vitro fertilization“, čo v preklade znamená fertilizácia v skúmavke. Pomenovanie možno považovať za doslovné, keďže dokonale popisuje asistovanú reprodukciu, ktorej princíp spočíva v odobratí ženských vajíčok a mužských spermií, ich vzájomnom spojení mimo tela ženy a následnom umiestnení vzniknutých embryí do maternice. Čo sa týka miery úspešnosti, možno hovoriť o 50- až 60-percentnej pravdepodobnosti zdareného počatia dieťaťa v priebehu jedného IVF cyklu. Dosiahnutie úspešného otehotnenia môže vyžadovať aj viac ako jeden cyklus, pričom celý proces umelého oplodnenia trvá pár mesiacov.
Kedy sa pristupuje k asistovanej reprodukcii?
K IVF sa pristupuje v prípadoch neplodnosti, ktorá môže byť spôsobená problémami na strane ženy (napr. nepriechodnosť vajíčkovodov, poruchy ovulácie) alebo muža (napr. znížená kvalita spermií). V niektorých prípadoch ide o kombináciu faktorov u oboch partnerov. Medzi ďalšie indikácie patrí alergia na spermie alebo nepriaznivé vlastnosti hlienu krčka maternice. Pre asistovaný spôsob reprodukcie sa ľudia rozhodujú najmä z dôvodu neplodnosti, ktorá môže prameneť na strane ženy, no rovnaký podiel môže niesť odchýlka v zdraví muža. V niektorých prípadoch je to kombinácia zdravotných ťažkostí oboch partnerov, ktoré bránia v úspešnom otehotnení prirodzeným spôsobom. Z hľadiska muža ide zväčša o poruchy produkcie či funkcie spermií, ako je ich nedostatočná rýchlosť či koncentrácia, pričom chyba môže tkvieť aj v tvarových a veľkostných aspektoch mužských pohlavných buniek, ktoré komplikujú oplodnenie vajíčka. Zmeny môžu nastať i v súvislosti s hlienom krčka maternice, ktorý nadobudne neprajnú konzistenciu pre spermie pokúšajúce sa o prienik. Jednou z príčin môže byť alergická reakcia ženského imunitného systému na mužský ejakulát, ktorý ženské telo doslova odmieta, čo vedie k znemožneniu úspešného oplodnenia vajíčka.
Ako prebieha umelé oplodnenie?
IVF proces pozostáva z niekoľkých krokov: Konzultácia a vyšetrenia: Prvým krokom je konzultácia v centre asistovanej reprodukcie, kde sa prediskutujú všetky aspekty IVF. Nasledujú lekárske vyšetrenia oboch partnerov. Na umelé oplodnenie IVF sa viaže postup, ktorý pozostáva z viacerých krokov vyžadujúcich istý časový rozostup. Aj z tohto dôvodu sa môže celý IVF proces natiahnuť na niekoľko mesiacov, keďže absolvovanie jedného cyklu nezaručuje pozitívny výsledok tehotenského testu. Priebeh umelého oplodnenia začína kontaktovaním konkrétneho centra asistovanej reprodukcie a následným prvotným konzultovaním všetkých aspektov nadchádzajúceho procesu. Odborné konzultácie, na ktorých by mali byť prítomní obaja partneri, nevyžadujú lekárske odporúčanie. Potrebné je však podstúpiť niekoľko lekárskych vyšetrení, na základe ktorých sa stanoví presný protokol umelého oplodnenia. Kým u mužov ide hlavne o detailné analyzovanie vlastností spermií, u žien sa vyšetrenia zameriavajú na kvalitatívne i kvantitatívne testy vajíčok. Medzi možné vyšetrenia vzťahujúce sa na ženy patria skúšky maternice prostredníctvom sonohysterografie, ktorá spočíva vo vstreknutí tekutiny do maternice cez krček, a následnom vytvorení ultrazvukových snímok maternicovej dutiny. Z podobného dôvodu musia niekedy ženy podstúpiť simulovaný prenos embryí, vďaka čomu sa dá na základe zistených informácií o hĺbke dutiny maternice zvoliť najvhodnejšia technika umelého oplodnenia.
Stimulácia vaječníkov
Stimulácia začína na 2. alebo 3. deň menštruačného cyklu a zahŕňa hormonálnu liečbu, ktorá podnecuje vaječníky k tvorbe väčšieho počtu vajíčok. Hormóny sa podávajú injekčne. Dĺžka stimulácie je individuálna a závisí od reakcie tela ženy. Počas stimulácie sa vykonávajú pravidelné kontroly ultrazvukom a krvné testy. Stimulácia začína v druhý alebo tretí menštruačný deň, pričom funguje na báze hormonálnej liečby. Na základe inštrukcií lekára prebieha pravidelné podávanie hormonálnych dávok v injekčnej forme. Žena si ich môže aplikovať sama alebo s pomocou partnera. V jednotlivých dávkach je obsiahnuté potrebné množstvo syntetických hormónov, ktoré podnecujú vaječníky k tvorbe väčšieho množstva vajíčok. Na čo je k IVF potrebných viac vajíčok? Ako dlho trvá takáto stimulácia pre IVF? Je zložité určiť presné časové rozmedzie, v rámci ktorého prebieha stimulovanie tvorby vajíčok, pretože u každej ženy môže byť určený plán rozdielny. Kým u niektorých žien sa stimulačný krok ukončí po ôsmich dňoch, ďalšie sa trápia s injekčnými dávkami hormónov aj päť týždňov. Vo veľkej miere to totiž závisí od prvotných vyšetrení, ale i výsledkov priebežného ultrazvuku a krvných testov, ktoré stanovujú, či sú vajíčka pripravené na odber. Takéto kontroly v centre žena absolvuje v priebehu stimulácie dva- až štyrikrát. Najmä v posledných dňoch stimulácie môže žena zaregistrovať bolesti pri vaječníkoch, nafúknuté bruško či nadmerné zadržiavanie vody v tele.
Dozrievanie vajíčok
35 až 36 hodín pred odberom vajíčok sa aplikuje preparát s ľudským choriogonadotropínom (hCG), ktorý podporuje dozrievanie vajíčok. Tomuto kroku prislúcha veľmi dôležitá úloha, pretože ovplyvňuje to, koľko vajíčok bude zrelých na odber a následné oplodnenie. Dozrievacia časť procesu prebieha 35 až 36 hodín pred samotným odberom. Funguje na báze aplikácie preparátu pozostávajúceho z ľudského choriogonadotropínu, a teda hormónu hCG, podnecujúceho vajíčka k rýchlejšiemu a účinnejšiemu dozrievaniu. Jeho podávanie sa viaže na prísne dodržiavanie predpísaného času aplikácie, pretože jeho neskoré podanie by mohlo mať potenciálny vplyv na celý priebeh IVF.
Odber vajíčok a spermií
Odber vajíčok sa vykonáva v krátkodobej anestézii, počas ktorej sa vajíčka odsávajú z vaječníkov tenkou ihlou cez pošvu. Súčasne sa odoberajú spermie od partnera masturbáciou alebo aspiráciou semenníkov. V prípade použitia darcovských spermií sa použije vopred vybraná vzorka. V rámci asistovanej reprodukcie prichádza na rad odber vajíčok. Ide o jediný krok v celom procese umelého oplodnenia, u ktorého je vyžadovaná krátkodobá anestézia ženy. Zákrok spočíva v odsávaní vajíčok z vaječníkov prostredníctvom tenkej ihly pripevnenej k ultrazvukovej sonde, ktorá sa žene zavádza cez pošvu. Celý tento proces trvá približne päť až pätnásť minút. Žena by sa mala na kliniku dostať nalačno, a to hneď ráno, pričom v tento konkrétny deň je potrebná aj partnerova prítomnosť. V čase odberu ženských vajíčok totiž zároveň prebieha aj odber spermií. Na umelé oplodnenie sa využívajú buď spermie získané bežnou masturbáciou, alebo inými metódami, akou je aj aspirácia semenníkov. Túto formu odberu mužských pohlavných buniek možno nazvať chirurgickým zákrokom, pri ktorom dochádza k extrakcii spermií priamo zo semenníka, a to za pomoci ihly. Ak k umelému oplodneniu dochádza bez otca, používa sa ženou zvolená vzorka získaná cez anonymné darcovstvo spermií.
Oplodnenie vajíčok
V laboratóriu sa vykoná oplodnenie vajíčok spermiami. Po stretnutí partnerov s embryológom, kde dochádza k informovaniu o kvalite a množstve odobratých vzoriek oboch druhov pohlavných buniek, sa odsúhlasí metóda oplodnenia. Partneri následne odchádzajú domov a v laboratóriu začína samotná fertilizácia v skúmavke. Tá môže prebehnúť dvojakým spôsobom. Kým konvenčná inseminácia označuje zmiešanie zdravých spermií so zrelými vajíčkami a ich „spoločné ponocovanie“ v inkubátore, skratke ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermií) zodpovedá metóda vstrekovania jednej životaschopnej spermie do každého vajíčka.
Embryotransfer
3 až 6 dní po odbere vajíčok sa prenesú embryá do maternice ženy. Zvyčajne sa prenáša jedno embryo, ktoré je považované za najviac životaschopné. Embryotransfer nevyžaduje anestéziu. Deň po oplodnení embryológ podáva žene hlásenie týkajúce sa výsledkov procesu fertilizácie, pričom sa s ňou zároveň dohodne aj na presnom termíne implantovania embryí do maternice. Pracovníci laboratória majú na starosti vytvorenie čo najlepšieho prostredia pre efektívny vývoj embryí. Ideálne sú totiž podmienky, ktoré verne kopírujú tie v ženskej maternici. Tri až šesť dní po odbere nastáva čas na prenos čiastočne vyvinutých embryí do ženskej maternice. Po príchode partnerov do centra asistovanej reprodukcie prebehne konzultácia s embryológom ohľadom počtu plodov, ktoré budú implantované do tela ženy, pričom sa tiež môžu dohodnúť na dodatočných vyšetreniach, najčastejšie genetického rázu. Zvyčajne sa prenáša len jedno embryo, ktoré je považované za najviac životaschopné. Embryotransfer nevyžaduje anestéziu, a teda netreba prísť na kliniku s lačným žalúdkom. Proces prenosu embrya zaberie približne jednu minútu, pričom ďalších 30 až 45 minút pobudne žena v pokojovom režime na lôžku.
Čakanie na tehotenský test
Dva týždne po embryotransfere sa vykonáva krvný tehotenský test na zistenie hladiny hormónu hCG. Po uhradení potrebných platieb odchádza žena domov a až vtedy začína ozajstný mentálny boj. Keďže ide o umelé oplodnenie realizované za pomoci hormonálnej liečby, presné výsledky krvného tehotenského testu na zistenie hladín hormónu hCG je možné získať až dva týždne po odbere vajíčok. Dva týždne zdĺhavého vyčkávania na správy o úspešnom uhniezdení embrya na sliznici maternice dokážu byť naozaj stresujúce, a preto je veľmi podstatné, aby žena čo možno najviac vyplnila svoj voľný čas. Ak cyklus IVF prebiehal po celú dobu bez akýchkoľvek zdravotných ťažkostí, žena môže chodiť do práce. Práve zameranie sa na pracovné povinnosti môže ženám pomôcť v odvrátení pozornosti od neviditeľného procesu, ktorý prebieha v ich tele.
Kryoembryotransfer
Kryoembryotransfer (KET) je prenos zmrazených embryí do maternice. Zmrazovanie embryí sa používa v prípade, že sa počíta s neúspešným cyklom IVF, u žien s rakovinou alebo genetickou predispozíciou. Pred KET sa vykonáva hormonálna liečba estrogénom a progesterónom na prípravu sliznice maternice. Embryo sa implantuje do maternice pomocou katétra. Hormóny sa užívajú až do tvorby placenty. Umelé oplodnenie KET označuje spôsob umelej fertilizácie prostredníctvom embryí, ktoré boli predtým zmrazené. K uchovávaniu embryí zmrazením sa pristupuje jednak v prípade, že sa počíta s neúspešným cyklom IVF, no tiež u žien s rakovinou či genetickou predispozíciou na tvorbu rakovinotvorných zárodkov, ktoré by mohli ovplyvniť plodnosť. Zmrazené embryá sa zvyknú po zdarenom otehotnení darovať inému neplodnému páru. Zamrazené embryá sa rozmrazujú v deň zákroku, pričom následne sa z nich vymývajú roztoky, ktoré im dovtedy zaručovali ochranu pred mrazom. Často sa dá použiť len polovica z existujúcich embryí. U ženy s problémovým cyklom sa pred kryoembryotransferom zavedie hormonálna liečba mierneho charakteru, a to na báze estrogénu a progesterónu, ktoré podmieňujú prípravu sliznice maternice. Pred zákrokom sa ultrazvukovým snímaním zistí správna poloha na umiestenie embrya. Do pošvy sa potom zavádzajú gynekologické zrkadlá, aby lekár videl krček maternice. Embryo je do maternice implantované za pomocou mäkkého katétra prechádzajúceho cez krček maternice do maternicovej dutiny. Hormóny potrebné pre tehotenstvo berie žena až do chvíle, kým nedôjde k tvorbe placenty, ktorá sama tieto hormóny produkuje. Odpoveď na otázku, ako dlho trvá uhniezdenie embrya po KET, je v podstate podobná ako v prípade prenosu čerstvého embrya do ženskej maternice.
Nápomocné zmeny v životnom štýle a iné odporúčania
Pred IVF je vhodné urobiť zmeny v životnom štýle, ktoré môžu zvýšiť šance na úspech. Dôležitá je zdravá strava, obmedzenie kofeínu a alkoholu. Žena by sa mala vyhýbať slneniu, soláriu, saunám a horúcim kúpeľom. Týždeň pred a po odbere vajíčok by sa mal obmedziť pohlavný styk. Ak sa žena chystá na umelé oplodnenie, je vhodné, aby do svojho každodenného života implementovala niekoľko dôležitých zmien. Na plodnosť, ale i kvalitu pohlavných buniek vplýva ako strava, tak i hmotnosť človeka. Preto je veľmi dôležité zmeny stravovacích návykov a prístupu k fyzickému zdraviu započať ešte pred vstupom do IVF cyklu. Príjem zdravej stravy v podobe zeleniny, ovocia, rýb a celozrnných produktov dokáže dopomôcť k lepšej odpovedi stimulovaných vaječníkov. Z hľadiska príjmu tekutín by sa malo obmedziť pitie kávy a alkoholu. Do úvahy pripadá pohár vínka a približne dve až tri šálky kávy. V prípade, že žena cyklus IVF už započala, nemusí obmedzovať pohyb či čas strávený v práci. Hodí sa však, ak sa vyhne slneniu a návšteve solária, pričom na škodu nie je na istú dobu ani eliminovanie návštev sáun, horúcich kúpeľov či verejných kúpalísk. Približne týždeň pred odberom vajíčok a pár dní po ich odbere by sa mal obmedziť aj pohlavný styk končiaci priamou ejakuláciou do pošvy.
Všeobecné zdravotné riziká spájané s metódou IVF
IVF je spojené s určitými zdravotnými rizikami. Umelé oplodnenie je síce ideálnou metódou na otehotnenie pre páry, ktoré bojujú s neplodnosťou, avšak treba brať do úvahy aj isté zdravotné riziká hroziace v prípade absolvovania metódy IVF. Prenosom viacerých embryí, najčastejšie dvoch, sa vytvára možnosť viacpočetného tehotenstva. Rizikom však môže byť aj predčasný pôrod spájaný s nízkou pôrodnou hmotnosťou novorodenca. Keďže IVF sa priamo viaže na hormonálnu stimuláciu vaječníkov, s vysokou pravdepodobnosťou môže u ženy dôjsť k vzniku ovariálneho hyperstimulačného syndrómu, ktorý spôsobuje bolesti a nafukovanie brucha, nevoľnosť, hnačky i zvracanie. Komplikácie môžu nastať aj v ďalšom kroku IVF cyklu, a to v čase odberu vajíčok. U niektorých žien môže dochádzať ku krvácaniu, infekcii či poškodeniu močového mechúra, čreva, prípadne niektorej z okolitých ciev.
Koľko stojí umelé oplodnenie?
Cena IVF sa líši v závislosti od centra asistovanej reprodukcie a použitých metód. Zdravotné poisťovne preplácajú základné kroky IVF cyklov, ale nie všetky náklady. Pacienti si hradia lieky, zamrazovanie embryí a genetické vyšetrenia. Od umelého oplodnenia môže niektoré páry odrádzať cena, avšak je potrebné si dôkladne naštudovať podmienky nadväzujúce na umelé oplodnenie ustanovené zdravotnými poisťovňami. Podmienky zdravotných poisťovní nekončia pri vekovej kategorizácii ľudí hodných preplatenia zdravotných služieb. Pozor si treba dávať na to, že poisťovne uhrádzajú výhradne základné kroky IVF cyklov, čo znamená, že akékoľvek ďalšie techniky, ako zamrazovanie embryí, genetické vyšetrenia či zdravotné kroky zvyšujúce efektivitu IVF procesu, si pacienti hradia z vlastného rozpočtu. Pacient si tiež pripláca na lieky predpísané pre stimulovanie vajíčok.
Umelé oplodnenie IVF cena - skúsenosti
Ženy, ktoré podstúpili IVF, majú rôzne skúsenosti s preplácaním nákladov zdravotnými poisťovňami. Niektoré poisťovne preplácajú 3 cykly IVF, ale len niektoré úkony. Niektoré ženy podstúpili IVF v zahraničí a žiadali o refundáciu nákladov od svojej poisťovne. Diskutujúce matky rozoberali podstúpenie umelého oplodnenia IVF a jeho cenu. Ako uviedli, poisťovňa umelé oplodnenie prepláca, avšak nie v plnej výške. Hradené sú 3 cykly, ale len niektoré úkony ako odber vajíčok, príspevok na lieky a zákrok, napr. zmrazovanie embryí pre ďalšiu potrebu hradené podľa žien nie je. Niektoré ženy vraj najprv podstúpili IVF cyklus v zahraničí, zaplatili si ho v plnej sume, a až po jeho ukončení posielali žiadosť na refundáciu nákladov do svojej zdravotnej poisťovne. K žiadosti tiež priložili doklady o úhrade, faktúru i správu o IVF, pričom poisťovňa následne svojej klientke preplatila sumu v takej výške, ako by to bolo na Slovensku. Našli sa aj ženy, ktoré boli poisťovňami odmietnuté, pričom vyzdvihli, že všetko závisí od danej poisťovne, prípadne od zamestnanca poisťovne, s ktorým sa záujemca o preplatenie IVF v zahraničí dostane do kontaktu.
Moje skúsenosti s IVF a výsledky: Skutočné a nefiltrované
Najčastejšie otázky - FAQ
Ako sa kontroluje pripravenosť vajíčok pred odberom?
Pripravenosť vajíčok sa kontroluje ultrazvukom a krvnými testami. Pred odberom sa pripravenosť stimulovaných vajíčok kontroluje dvojakým spôsobom.
Čo je preimplantačná genetická diagnostika (PGD)?
PGD je laboratórna metóda, ktorá slúži na zistenie genetických abnormalít v embryách pred ich implantáciou do maternice. K tejto špeciálnej laboratórnej metóde sa lekár prikloní v záujme zistenia akýchkoľvek genetických abnormalít obsiahnutých vo vzniknutých embryách. Postup spočíva v predĺžení inkubačnej doby embryí do doby, kým nie sú dostatočne vyvinuté na odber vzorky. Tá sa následne testuje z hľadiska genetických chorôb či správneho počtu chromozómov. Ak embryá neobsahujú menované abnormality, je ich možné implantovať do maternice. Testovanie vyžaduje zárodky, ktoré majú za sebou aspoň päť či šesť dní vývoja.
Kde nájdem zoznam centier asistovanej reprodukcie?
Zoznam centier asistovanej reprodukcie, ktoré majú zmluvu so slovenskými zdravotnými poisťovňami, nájdete na webovej stránke Infomedica. Centrá asistovanej reprodukcie si možno vyhľadať v databáze kliník na webovej stránke Infomedica, pričom sa v zozname nachádzajú len tie kliniky, ktoré majú zmluvu so slovenskými zdravotnými poisťovňami.
Diskusia
Skúsenosti žien s IVF sú rôzne. Niektoré ženy otehotneli hneď po prvom cykle, iné potrebovali viac cyklov. Niektoré ženy mali pozitívne skúsenosti s preplácaním nákladov zdravotnými poisťovňami, iné boli odmietnuté. Dôležité je informovať sa o všetkých aspektoch IVF a vybrať si centrum asistovanej reprodukcie, ktoré vám vyhovuje. Neplodnosť je vplyvom rozličných zmien v našom okolí čoraz rozšírenejším problémom, a preto je veľmi podstatné, aby sa rozprávalo o možných riešeniach pre páry i jednotlivcov túžiacich po potomkovi. Metóda IVF sa týka nielen párov, ktorým sa z nejakých dôvodov nedarí otehotnieť, ale aj nezadaných žien, ktoré sú ochotné podstúpiť umelé oplodnenie za pomoci darcu spermií. V našom článku sme sa snažili čo najstručnejším spôsobom zhrnúť dôležité aspekty IVF, pričom na tému nadväzujúce informácie nájdete aj v sekcii otázok a odpovedí.
Príklad z diskusie:
Jedna z diskutujúcich žien sa snažila s manželom o dieťa 3 roky. Podstúpili IVF-ICSI, pri ktorom jej odobrali 23 vajíčok, ale na vklad boli vhodné len 2. Na vklad išla bez liekov a hneď sa im podarilo otehotnieť. Neskôr otehotnela spontánne, aj keď sa nesnažili. Ahojte, snazili sme sa s manzelom 3 roky o babo. Nedarilo sa, 1 vajcovod mam aj nepriechodny. Ten vajcovod mi ovuluje mozno 2x za rok. Deuha nepriechodna strana mava aj 2-3 folikuly za mesiac. Odsledovali sme folikulometriou. Isle sme na IVF-ICSI, teda separaciou vybrali spermie, a rovno vlozili do embryjka. Odomna zobrali 23 vajicok, ale vhodne na vklad boli iba 2. Na vklad som isla bez liekov. Teda, pockali sme na ovulaciu, vlozili mi ho, a hned sa aj podarilo. Avsak, boli sme v soku, preco na zostalo iba tolko. Momentalne som opat tehotna. Spontanne. Zaujimave je, ze sme sa ani nesnazili, teda, budem vulgarna, nespr.vil sa do mna. Aj tak som zostala tehotna. Samozrejme velmi sa tesime, ale je to take zaujimave. Ze z 23 su na vklad vhodne iba 2, ale neskor sa podari takto... Bali sme sa, ze sa neudrzi. mame chvala Bohu zdrave rodiny a nevieme o nijakom probleme. Je to podla vas zhoda nahod? Mimochodom pri prvom, ked sme sa zacali snazit, uz vtedy som bola vedla z kolajnice, uz pri prvom neuspechu som preplakala dni. Necudujem sa, ze sa nam nedarilo vtedy..... Aj ten stres moze teoreticky vplyvat na vajicka?
Iný príklad:
Ďalšia žena mala za sebou viacero biochemických tehotenstiev. Absolvovala vyšetrenia na reprodukčnej imunológii a hematológii, ale príčina sa nezistila. Rozhodla sa ísť na IVF a zvažovala aj IUI.
Dojčenie a IVF
Otázka, či je dojčenie kontraproduktívne pri IVF, je komplexná. Rozhodujúce je, či má žena menštruačný cyklus. Ak má žena menštruáciu, je možné zhodnotiť jej priebeh a ovuláciu a podniknúť kroky na zlepšenie podmienok pre otehotnenie. Ak žena nemá menštruáciu, je potrebné zvážiť možnosti, ako znížiť tvorbu materského mlieka (napr. častejšie dojčenie na jednom prsníku, pridanie príkrmov, stimulačná liečba).
Stres a IVF
Stres môže teoreticky vplývať na vajíčka a úspešnosť IVF. Stať sa mamou je niekedy behom na veľmi dlhú trať a o pocitoch žien, ktoré sa roky snažia o dieťa, sa hovorí často iba v uzavretých skupinách diskusných fór. Aké je prechádzať náročnými vyšetreniami a procesmi asistovanej reprodukcie? Maja mala tridsať a vydala sa za muža snov. Po prvej ovulácii radšej ani nepila víno. Veď čo ak by… nebola. Po sérii vyšetrení sa v centre asistovanej reprodukcie po prvýkrát dozvedela nepríjemnú novinku: „Ovariálne zlyhávanie. Moje vaječníky boli už v tridsiatke nefunkčné a chystali sa na prechod. Gynekológ mi povedal, že s mojimi hodnotami hormónu FSH sa zrejme ani nepokúsia o umelé oplodnenie. Našťastie, v reprodukčnom centre majú radi výzvy, alebo platiace pacientky. Skúsili to. Nastavili mi hormonálnu stimuláciu a prešli sme všetkými ďalšími procesmi - odberom vajíčok, kultiváciou, embryotransfermi. Stále mi pritom hovorili, že najdôležitejšia je psychická pohoda. Pred prvým transferom embrya som v pohode nebola. Dieťa som šialene chcela a takmer som nedýchala, keď som si robila prvý tehotenský test. Na vlastnej koži sa neskôr presvedčila, že tie otravné reči o psychickej pohode sú pravdivé. Len ako ju dosiahnuť, keď sa vám v hlave všetko točí len okolo myšlienky na vlastné dieťa? Majke s manželom pomohol relax a cestovanie. „Indonézia, potápanie, veľa jedla, veľa zábavy a my dvaja. Ihneď po dovolenke sme sa do centra vybrali druhýkrát. Opálená, oddýchnutá, so zdravou, teraz už normálnou nehysterickou túžbou, aby to vyšlo. Išli sme na KET - embryotransfer zmrazeného embrya. Test som si robila na 13. deň, skôr mi to ani nenapadlo. A vyšlo to! Krvný test už len potvrdil zázrak. Neverila som vlastným očiam. Odborná literatúra ma predsa odpísala. Ďalšie zmrazené embryo sa ale neujalo, a tak sa, teraz už v trojici, vybrala rodina na ďalšiu dovolenku. Tentokrát padla voľba na Guadeloupe. „Bolo nám výborne. Opäť relax, potápanie, my traja, ryby a veľa lásky. V schránke ma už čakala schválená žiadosť z poisťovne, a tak sme išli na to. Injekcie, kontroly, odbery, oplodnenie, transfer. Na prvýkrát to väčšinou nevyjde. Vedela som, že aj keď by všetko prebehlo na 100 %, aj tak som štatisticky viac netehotná, ako tehotná. V deň embryotransferu som začala výbornými raňajkami a decilitrom červeného vína. Po transfere sme si s mužom dopriali dobrý obed v reštaurácii. IVF je také drahé, že jeden obed hore-dole… Po návrate z kliniky som si v rámci pokojového režimu išla zakopať s dcérou futbal a večer som sa nasmiala s kamarátkou pri víne. „Môžete piť ananásovú šťavu, pojedať vitamíny, chodiť na akupunktúru, alebo cvičiť Mojžišovú, ale tie hlavné faktory, ktoré o celom rozhodnú, zostávajú neodhalené. Po mojich skúsenostiach a skúsenostiach kamarátok, ktoré na „milióntykrát“ nevedeli otehotnieť, viem, že najdôležitejšia vec, ktorú viete ovplyvniť, je psychická pohoda. Spolu vám prispejeme až 1 200 eur na úkony súvisiace s asistovanou reprodukciou. Tea patrí medzi tie šťastnejšie prípady. S manželom boli úspešní hneď na prvý pokus, aj keď mali len jedno embryo. Z toho je dnes už spokojné bábätko. Dvojica od začiatku vzťahu vedela, že to nebude ľahké, keďže manžel sa od pätnástich rokov liečil na poruchu cievneho zásobenia semenníka - varikokélu. Otehotnieť prirodzenou formou sa snažili asi rok a pol. Najťažší bol pre Teu začiatok, hneď pri návšteve kliniky. „Keď mi doktorka veľmi stručne vysvetľovala, ako to funguje. Že sa vlastne všetko udeje mimo nás. Na začiatku mi to skutočne prišlo tak, že konám proti prírode, ale potom som na to okamžite zabudla. Keď sa pozriem na svojho syna, vôbec mi nenapadne, že je vlastne, ako to všetci volajú, zo skúmavky. Názory ostatných ma však nezaujímali. Keď som mala pochybnosti, porozprávala som sa so svojím gynekológom, ktorý ma upokojil a povedal, že nie je žiadny rozdiel medzi deťmi počatými spontánne a tými, kde pomohli doktori. Tak, ako mnoho ďalších, aj ona musela absolvovať „prefukovanie“ vaječníkov, ktoré bolo mimoriadne nepríjemné. Potom si do brucha pichala hormonálne injekcie počas celého mesiaca. Najskôr len jednu, potom dve, tri a na záver aj štyri naraz. Po všetkých ďalších vyšetreniach, úkonoch, odbere vajíčok a ich oplodnení spermiami boli výsledkom dve embryá. „Lekári však vedeli, že jedno nemá šancu kvôli oneskorenému vývoju pri kultivácii. Po dohode mi však predsa len vložili do maternice obe. Je to lepšie v prípade, že maternica „odmietne“ cudzie teleso. Vraj má menšiu šancu bojovať, keď sú tam dve. Potom som išla na krvné testy, kde mi oznámili radostnú novinku, že sa všetko podarilo. A na fakt, že dieťa bolo splodené mimo nás, sme zabudli už pri prvej kontrole, keď sme videli, ako mu bije srdiečko. Zuzka: „Ženy by sa mali viac pýtať na šetrnejšiu, tzv. Zuzka našla lásku až v neskoršom veku. V štyridsiatke sa jej dokonca podarilo otehotnieť, no o bábätko v siedmom týždni prišla. Nasledovali základné vyšetrenia, no ďalšie tehotenstvo už neprišlo. „Gynekológ podľa mňa dlho otáľal s odporúčaním umelého oplodnenia, vlastne to ani nenavrhol, len medzi rečou spomenul, že ešte je tu taká možnosť. Po roku bez posunu som zmenila gynekológa, ktorý mi pomohol nielen svojím prístupom, ale doplnil aj ďalšie vyšetrenia. Navštívila som kliniku asistovanej reprodukcie v Bratislave, no prístupom lekárov som bola sklamaná. Lekárka mi v každej druhej vete pripomínala vek a ukazovala tabuľky a grafy, z ktorých vyplývalo, že mám s mojimi starými vajíčkami takmer nulové šance. Odišli sme odtiaľ s partnerom bez slov a asi pol hodiny sme sa ani nezmohli na slovo. Lekárka urobila jedinú dobrú vec - skonštatovala, že z vyšetrení mi chýba už len reprodukčná imunológia. Špeciálne vyšetrenie ukázalo, že mám zvýšené embryotoxické cytokíny, ktoré spôsobujú, že moje telo bojuje proti embryu. Lekárka mi nasadila kortikoidy, ktoré zabrali. Uľavilo sa mi, že poznám problém a že sa dá riešiť,“ hovorí Zuzka, ktorá zmenila lekára. „Jeho prístup bol tiež deprimujúci - ukazovanie grafov a odporúčanie na darcovské vajíčka. Napriek tomu sme to tam skúsili s mojimi vajíčkami. Nasadili mi maximálnu stimuláciu. Z desiatich vajíčok sa oplodnilo šesť, nakoniec mi na tretí deň vložili tri embryá. Z bratislavskej kliniky, ktorej podľa Zuzky chýba rešpektovanie samotnej ženy, pre ktorú je celý proces intímnym, súkromným a zároveň stresujúcou záležitosťou, sa na odporúčanie kamarátky objednali na kliniku do Brna, kde zažili úplne iný prístup. Lekár okamžite skonštatoval, že klasická stimulácia nie je potrebná. Druhé IVF skončilo so siedmimi vajíčkami a dvoma embryami vhodnými na transfer. Tehotenstvo však z toho ešte nebolo. „Bola som sklamaná, ale cítila som, že tu to vyjde, len asi nebola vhodná doba. O ďalších päť mesiacov sme cyklus zopakovali, tentokrát úspešne. Hovorila som si, že bude, ako má byť. A je Filipko,“ usmieva sa spokojne. Najťažšie na celom procese bolo podľa Zuzky počúvať lekára, u ktorého hľadáte pomoc a on sa na vás pozerá ako na číslo zo štatistík: „Nesnaží sa vám pomôcť, ale získať peniaze. Na bratislavskej klinike som sa stretla so ženami, ktoré boli na IVF opakovane a nemali pritom urobené všetky vyšetrenia. Odporúčala by som im dať si ich urobiť pred IVF, aby ušetrili nielen peniaze, ale najmä svoju psychiku. Myslím si tiež, že by sa ženy mali viac pýtať na soft stimuláciu, ktorá je šetrnejšia, prirodzenejšia a, ak sa bavíme o ženách po štyridsiatke, o polovicu lacnejšia. Zároveň je to podľa mňa aj cesta zohľadňujúca morálnu otázku, keďže sa ráta s dvoma či troma embryami. Na reprodukčné centrum v susedných Čechách sa obrátila aj Elena. Tri pokusy hradené zo zdravotného poistenia ale absolvovala ešte na Slovensku: „Vyberali sme si podľa referencií a naozaj dôkladného skúmania skúseností žien a párov na diskusných fórach. Dôležitú rolu zohrala aj ekonomická stránka - vybrali sme si centrum, kde som podstupovala iba minimálnu stimuláciu (keďže problém bol na strane partnera) a platili sme naozaj iba za lieky, zvyšok bol hradený z povinného zdravotného poistenia. No aj tak sme nakoniec skončili na klinike v susedných Čechách. Povesť tamojších centier bola totiž výborná, veľa Sloveniek tam v tom čase úspešne absolvovalo proces IVF. A podarilo sa to aj nám,“ konštatuje dnes spokojne, no cesta k dieťaťu nebola ani v jej prípade jednoduchá. Snahu však prerušila strata zamestnania a obavy o budúcnosť, smutné udalosti v rodine a náročné pracovné obdobia. „Skúšali sme to v podstate takmer desať rokov, vrátane rokov, kedy sa nám už snažili pomôcť v rámci asistovanej reprodukcie. Vždy som absolvovala iba minimálnu hormonálnu stimuláciu, čo bolo veľmi príjemné a príliš to nezaťažovalo môj organizmus. Dokonca som dvakrát aj otehotnela. „Viem, aké dôležité je povzbudenie. No taktiež viem, že na každú ženu funguje niečo úplne iné. Ja som typ, ktorý sa sám prehrabával množstvom informácií, zdrojov, ale aj fórami. Hľadala som príbehy, ktoré boli podobné nášmu a veľa žien som spoznala aj osobne. Pre mňa bola podpora tejto komunity vtedy najdôležitejšia. Boli to ženy, ktoré prechádzali, alebo už prešli tými istými procesmi. Verte mi, že miera empatie je neporovnateľná s kýmkoľvek iným. Na celom procese bola pre Elenu najhoršia neistota a pocit, že sa možno snaží úplne márne. Popri tom sa rovnako zúfalo zvyšovala túžba po dieťatku. Spolu to vytváralo neskutočnú záťaž na psychiku, čo isto ovplyvňovalo aj všetky fyziologické procesy v tele. Na druhej strane ju však držala nad vodou stále prítomná iskierka nádeje, povzbudenie z príbehov so šťastným koncom od žien, ktoré sa snažili aj oveľa dlhšie a prešli si neporovnateľnými zákrokmi. „Ak váhate, či do umelého oplodnenia vôbec ísť, hľadajte predovšetkým odborné a kvalitné informácie. Poraďte sa s lekármi, ktorým dôverujete. Dnešná medicína, našťastie, už dokáže pomôcť aj v prípadoch, ktoré boli ešte prednedávnom prakticky neriešiteľné. Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku.
tags: #tehotenstvo #ivf #skusenost