Milé deti, rozpoviem vám príbeh, ktorý sa stal pred mnohými rokmi v ďalekej krajine zvanom Judea. V tých časoch žila v malej dedinke Nazaret mladá žena menom Mária. Bola dobrosrdečná, láskavá a vždy ochotná pomôcť ostatným. Jedného pokojného večera, keď Mária sedela v záhrade, sa pred ňou zrazu zjavil anjel Gabriel. Jeho tvár žiarila ako slnko a hlas mal jemný ako vánok. Povedal jej: „Neboj sa, Mária, lebo našla si milosť u Boha. Porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“
Mária bola zasnúbená s mužom menom Jozef. Jozef bol tesár, pracovitý a čestný muž. Keď sa dozvedel o Máriinom očakávaní, bol zmätený. V tom čase cisár Augustus vydal rozkaz, aby sa všetci ľudia zapísali do sčítania ľudu vo svojom rodnom meste. Jozef pochádzal z Betlehema, a tak sa spolu s Máriou vydali na dlhú cestu. Cesta bola náročná, cez kopce a údolia, a Mária bola už veľmi unavená. Oslica, na ktorej sedela, kráčala pomaly.
Keď konečne dorazili do Betlehema, mesto bolo preplnené ľuďmi. Hľadali miesto na prenocovanie, klopali na dvere hostincov, ale všade bolo plno. Unavení a zúfalí našli napokon starú stajňu, kde sa mohli uchýliť. V tej tichej noci, medzi zvieratami, sa Márii narodil syn. Evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu píše o udalostiach narodenia: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 6 - 7)
Betlehem znamená v hebrejčine „dom chleba“. Niekedy sa nazýva mestom Dávidovým, z ktorého rodokmeňa bol prorokovaný príchod Mesiáša. Samuel pomazal Dávida za kráľa v Betleheme. Grécke slovo pre inn [nocľaháreň] mohlo znamenať akékoľvek dočasné ubytovanie, vrátane hosťovskej izby. Mária „uložila [Ježiška] v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto“. Jasle sú vyvýšené boxy alebo žľaby, ktoré obsahujú potravu pre zvieratá. V starovekom Judsku boli väčšinou vyrobené z kameňa. Matky zavinujú novorodencov (balia ich do prikrývky alebo látky) už tisíce rokov.
Na neďalekých poliach pásli pastieri svoje stáda. Noc bola tmavá, ale hviezdy žiarili jasne. Zrazu sa okolo nich rozžiarilo svetlo a zjavil sa anjel Pánov. Pastieri sa vystrašili, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí. Dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ Potom sa k anjelovi pridalo množstvo nebeských bytostí, ktoré spievali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“
Keď anjeli odišli, pastieri sa rozhodli ísť do Betlehema. Ponáhľali sa cez noc, až našli Máriu, Jozefa a malé dieťa v jasličkách. Boli to dobrí a spravodliví ľudia a obaja boli potomkovia Dávida. Každého z nich navštívil anjel, aby sa pripravili na Spasiteľovo narodenie. Pastieri pásli svoje stáda blízko Betlehema. Podľa niektorých učencov mohli byť v blízkosti mesta chované iba ovce určené na chrámové obete. Takže títo pastieri možno pásli ovce, ktoré predstavovali obeť Ježiša Krista za nás.
V tom istom čase mudrci z východu, múdri muži, ktorí skúmali hviezdy, videli na oblohe zvláštnu hviezdu. Verili, že táto hviezda oznamuje narodenie veľkého kráľa. Nasledovali hviezdu, ktorá ich viedla až do Jeruzalema. Tam sa pýtali: „Kde je ten narodený kráľ Židov?“ Keď sa o tom dopočul kráľ Herodes, veľmi sa znepokojil. Zavolal mudrcov a požiadal ich, aby mu prezradili, kde sa Ježiš nachádza, aby sa mu aj on mohol pokloniť.
Mudrci pokračovali v ceste a hviezda ich doviedla až do domu, kde žila Mária a Jozef so svojim dieťaťom. V noci sa však mudrcom vo sne zjavil anjel, ktorý ich varoval, aby sa nevracali k Herodesovi. Anjel varoval aj Jozefa: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a utekaj do Egypta.“ Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval. Rozkázal, aby v Betleheme a okolí zabili všetkých chlapcov do dvoch rokov. Bolo to smutné a temné obdobie.
Chcete vašim deťom priblížiť príbeh narodenia malého Ježiška v Betleheme? Vianoce sú obdobím, kedy sa stretávame s príbehmi zázrakov, dôkazov lásky a darovania. Príbeh začína veľmi dávno, pred mnohými rokmi, keď bol svet celkom iný ako je dnes, sa v malom mestečku v Betleheme narodilo malé bábätko. Toto bábätko - malý chlapček, mal znamenať nádej pre celý svet. Chlapček menom Ježiš priniesol so svojim narodením lásku a pokoj. Ježiškovi rodičia Mária a Jozef putovali do Betlehema, odkiaľ pochádzala Jozefova rodina, pretože vtedajší panovník Augustus vydal príkaz, aby sa všetci židia zapísali vo svojom rodnom meste. Ježiško sa tak narodil v jednoduchej stajni medzi zvieratkami, pretože Mária a Jozef nemohli nájsť voľné ubytovanie. Ježiškovi rodičia svojmu bábätku v stajni vytvorili to najteplejšie prostredie aké v tej chvíli vedeli. Ježiška tak uložili do jasličiek na slamu.
To, že sa Ježiško narodil po celom svete oznamovali anjeli. O Ježiškovom narodení sa dozvedeli aj traja veľmi múdri králi, ktorí pochádzali z ďalekého východu. Mená kráľov boli Melichár, Gašpar a Baltazár. Títo králi boli známi svojou múdrosťou a pozoruhodnými znalosťami hviezd. Králi sa o narodení Ježiška dozvedeli práve vďaka tomu, že pozorovali hviezdy. V jednu noc totižto králi na oblohe uvideli jasnú hviezdu na nebi, ktorá bola celkom nová. Králi sa preto rozhodli, že túto hviezdu budú nasledovať. Prešli tak veľmi dlhú cestu, cez púšte, hory, údolia. Smer ich cesty im ukazovala žiarivá hviezda. Nakoniec sa traja králi dostali až do Betlehema, kde našli novorodeniatko. Králi Melichár, Gašpar a Baltazár priniesli Ježiškovi dary z krajín, z ktorých pochádzali. Zlato, kadidlo a myrhu.
Palác, ktorý si najvyšší Kráľ kráľov a Pán pánov zvolil pre pohostinné prijatie svojho vteleného Syna na tomto svete, bola nanajvýš chudobná, bezvýznamná jaskyňa, do ktorej sa najsvätejšia Mária a Jozef uchýlili, keď im spolublížni odmietli pohostinstvo a obvyklú láskavosť. Toto miesto bolo v takom opovrhnutí, že hoci Betlehem bol plný cudzincov, ktorí nemali prenocovanie, žiaden sa nechcel tak zhodiť alebo znížiť, aby ho použil na prenocovanie, lebo nebol ani jeden, ktorý by ho považoval žiadúci pre ten účel, ako iba títo učitelia pokory a chudoby, Kristus náš Spasiteľ a Jeho najčistejšia Matka. Pre tú príčinu múdrosť večného Otca vyhradila toto miesto pre Nich a posvätila jeho núdzovosť, osamelosť a chudobu za prvý chrám svetla a za dom pravého Slnka spravodlivosti, ktoré malo vyjsť pre úprimných srdcom zo skvejúcej rannej žiary Márie, ktorá zmenila moc hriechu na denné svetlo milosti.
Najsvätejšia Mária a Jozef vošli do tohto obydlia pre nich tak vyhradeného a pri žiare desiatich tisícov anjelov, svojich strážcov, mohli ľahko zistiť jeho chudobu a opustenosť, ktorú považovali za dobrodenie a vítali ju so slzami útechy a radosti. Ihneď títo dvaja svätí pocestní padli na kolená a chválili Pána, vzdávajúc Mu vďaky za jeho dobrodenie, o ktorom vedeli, že to pripravila Jeho múdrosť pre vlastné skryté plány. O tomto tajomstve nebeská Kňažná Mária mala lepší názor, lebo akonáhle posvätila vnútro jaskyne svojimi svätým šľapajami, pocítila nevýslovnú radosť, ktorá Ju úplne povzniesla a oživila. Prosila, aby Pán požehnal štedrou rukou všetkých obyvateľov susediaceho mesta, pretože tým, že ju odmietli, jej pomohli k veľkému dobrodeniu, ktoré očakávala v tejto opustenej jaskyni. Jaskyňu tvorila holá, drsná skala, bez akejkoľvek prírodnej krásy alebo umeleckých ozdôb; miesto určené iba za skrýšu pre dobytok; a predsa ho Večný Otec vyvolil za skrýšu a príbytok pre svojho vlastného Syna.
Anjelskí duchovia, ktorí ako nebeské vojsko strážili svoju kráľovnú a Pani, zoradili sa na čaty, ako dvorná stráž v kráľovskom paláci. Ukázali sa vo viditeľných podobách tiež svätému Jozefovi, lebo pri tejto príležitosti to bolo potrebné, aby sa tešili z takého vyznamenania, za prvé, aby tým utíšili jeho zármutok pri zhliadnutí tohto chudobného obydlia tak okrášleného a vyzdobeného ich nebeskou prítomnosťou, a za druhé, aby ho osviežili a povzbudili pre udalosti, ktoré Pán mienil v noci vykonať na tomto opustenom mieste. Veľká Kráľovná a Cisárovná, ktorej už bolo oznámené, aké tajomstvo sa tu uskutoční, začala svojimi rukami čistiť jaskyňu, ktorá mala za krátko slúžiť ako kráľovský trónny sál a posvätný trón milosrdenstva; nechcela si nechať ujsť túto príležitosť k cvičeniu sa v pokore, ani pripraviť svojho jednorodeného Syna o poctu, ktorej sa Mu dostalo touto prípravou a čistením jeho chrámu.
Svätý Jozef, pamätajúc na majestát svojej nebeskej Snúbenice (na ktorý, ako sa mu zdalo, Ona vo svojej horlivej túžbe po pokorení, zabúdala), prosil Ju, aby ho nezbavovala tejto práce, o ktorej myslel, že patrí jemu a dal sa rýchlo do čistenia podlahy a kútov jaskyne, ale pokorná Kráľovná mu v tom pomáhala. Pretože svätí anjeli boli prítomní vo viditeľných postavách, boli zahanbení takou dychtivosťou po pokorení a rýchlo závodili medzi sebou v pomáhaní pri tejto práci, či skôr, aby sme to povedali zreteľnejšie, snažili sa, aby čo možno v najkratšej dobe jaskyňu vyčistili, a naplňovali ju posvätnou vôňou. Svätý Jozef založil oheň z materiálu, ktorý za tým účelom priniesol so sebou. Pretože bolo veľmi zima, posadili sa k ohňu, aby sa trochu ohriali. Zajedli si z pokrmov, ktoré si priniesli a požívali túto chudobnú večeru s veľkou radosťou v duši. Kráľovná nebies bola tak zaujatá a povznesená myšlienkou na blízke tajomstvo Jej božského pôrodu, že by ani nebola jedla pokrm, keby ju k tomu nebola nútila poslušnosť k jej snúbencovi.
Po večeri ako obyčajne, vzdali Pánovi vďaky. Po tejto kratšej modlitbe hovorili spolu o tajomstve vtelenia Slova, pričom najmúdrejšia Panna pocítila, že sa blíži Jej najpožehnanejší pôrod. Požiadala svojho snúbenca svätého Jozefa, aby sa už uložil na odpočinok a spánok, nakoľko noc už ďaleko pokročila. Muž boží privolil žiadosti svojej Snúbenice a naliehal, aby Ona urobila podobne a pre ten účel pripravil pre Ňu akési lôžko zo šatstva, ktoré mali, k čomu použil žľab alebo jasle, ktoré tam zanechali pastieri pre svoj dobytok. Ponechal najsvätejšiu Máriu v časti tak upravenej jaskyne a sám odišiel do kúta pri vchode, kde sa začal modliť. Ihneď ho navštívil božský Duch, a prežíval nanajvýš príjemné, neobyčajné účinky, ktoré ho uchvátili a povzniesli do vytrženia. V tomto vytržení mu bolo ukázané všetko, čo sa v tejto noci odohralo v tejto požehnanej jaskyni; k vedomiu prišiel až keď ho jeho nebeská Snúbenica zavolala. Taký spánok svätý Jozef mal v tej noci, a tento bol oveľa vznešenejší a požehnanejší, než Adamov v raji.
Kráľovnú všetkého tvorstva zavolal z miesta Jej odpočinku zvučný hlas Najvyššieho, ktorý Ju mocne a sladko povzniesol nad všetky stvorené veci a dal Jej pocítiť nové účinky božskej moci, lebo toto bolo jedno z najvýznamnejších a najpodivnejších vytržení v Jej svätom živote. Okamžite Ju tiež naplnilo nové osvietenie a božské účinky, až dosiahla jasné videnie Boha. Opona padla a Ona videla priamo samo Božstvo v takej sláve a plnosti nazerania, ktoré by ani všetky schopnosti anjelov a ľudí nemohli popísať alebo ho úplne pochopiť. Všetko poznanie o Božstve i človečenstve Jej najsvätejšieho Syna, ktoré doteraz dostala v predošlých videniach, bolo teraz obnovené a okrem toho ešte iné tajomstvá Jej boli zdesené z nevyčerpateľných archívov lona Božieho.
Najvyšší oznámil svojej panenskej Matke, že už nastal čas Jeho príchodu na svet a akým spôsobom to teraz uskutoční a prevedie. Najmúdrejšia Pani uzrela v tomto videní účel a vznešený cieľ týchto obdivuhodných tajomstiev a svätých udalostí, nakoľko sa týkali Pána samého a nakoľko sa týkali tvorov, v prospech ktorých boli hlavne ustanovené. Pokľakla pre trónom Jeho Božstva, chválila a velebila Ho a ďakovala za seba i za všetko tvorstvo tak ako prislúchalo nevýslovnému milosrdenstvu a blahosklonnosti Jeho božskej Lásky. Zároveň požiadala Jeho božskú Velebnosť o nové svetlo a milosť, aby bola v stave náležito a patrične vziať na seba službu a úctu pri vychovávaní Slova, ktoré sa stalo telom, ktoré má nosiť na rukách a živiť svojim panenským mliekom. Túto žiadosť predniesla nebeská Matka s najhlbšou pokorou, pretože pochopila veľkosť týchto nových tajomstiev. Pokladala sa za nehodnú pre úrad vychovávania a obcovania ako Matka s vteleným Bohom, čoho nie sú schopní ani najvyšší serafi.
Najsvätejšia Mária ostala v tomto vytržení mysle a blaženom nazeraní vyše hodiny, až do božského pôrodu. V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo Božieho dieťaťa sa v Jej živote začalo pohybovať, ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa prirodzenosti zaberalo po deväť mesiacov a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej komôrky. Tieto pohyby nielen že Jej nespôsobili žiadne bolesti a obtiaže, ako sa stáva iným dcéram Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale naplňovali Ju nevýslovnou radosťou a slasťou, spôsobujúc v Jej duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora. Tvár Jej žiarila svetlom ako bledočervené slnko a lesklo sa neopísateľnou vrúcnosťou a velebnosťou, celá roznietená vrúcnou láskou. Kľačala v jasliach, pozerala na nebesia, ruky mala zložené na prsiach, dušu ponorenú v božstve, celá úplne podobná bohu. V takej polohe pri ukončení nebeského vytrženia najsvätejšia Pani dala svetu jednorodeného Syna Otca večného a svojho, nášho Spasiteľa Ježiša, pravého Boha a človeka.
Betlehemské hry sú ľudové vianočné hry o narodení Ježiša Krista. Vznikali pod vplyvom stredovekého liturgického divadla a už niekoľko storočí patria vo viacerých lokalitách Slovenska k najrozšírenejším žánrom ľudového divadla. Vychádzajú z evanjelia sv. Lukáša, podľa ktorého anjel zvestoval narodenie Spasiteľa ako prvým pastierom nocujúcim pri stáde. Aktérmi betlehemských hier sú v súčasnosti muži a chlapci približne vo veku od 13 do 60 rokov.
Nepretržite fungujú obchôdzky, kedy betlehemci navštevujú jednotlivé rodiny a domácnosti. Očakávanie betlehemcov v rodinách neodmysliteľne patrí k vianočnej atmosfére. S ich návštevou a s prípravou pohostenia počítajú v každej domácnosti. Okrem toho Betlehemci bývajú súčasťou polnočnej omše v rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kostoloch. Betlehemské hry si dodnes zachovali tradičný scenár s pôvodnými postavami, ako aj spontánnu kooperáciu betlehemcov a publika, patriacu po stáročia k dôležitým prvkom vianočnej pastierskej hry.
Obchôdzky betlehemcov organizujú folklórne zoskupenia, občianske združenia alebo z vlastnej iniciatívy zastrešujú obce a farnosti organizovaním podujatí tematicky zameraných na vianočné hry o narodení Ježiška. Mesto Hriňová, Javorie, o. Milé deti, rozpoviem vám príbeh, ktorý sa stal pred mnohými rokmi v ďalekej krajine zvanom Judea.
Betlehemské hry
Betlehemské hry sú úzko spojené aj s vianočnými koledami. V širšom zmysle slova sú za koledy považované nielen piesne, ale aj riekanky, vinše a samotné ľudové hry s tematikou narodenia Ježiša Krista, teda betlehemské hry. Najrozšírenejšie sú vianočné koledy, ktoré sa sústreďujú na témy ako narodenie Ježiška v skromnej maštali, zvestovanie radostnej správy pastierom, ich prípravou na cestu do Betlehema a chystanie darov.
Melódie kolied sú často jednoduché, harmonické a majú starší typ, často s tanečným rytmom. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové motívy, najmä pastierske a roľnícke, ktoré pochádzajú zo staroslovanských roľníckych obradov zimného slnovratu. Osobitnú kategóriu tvoria pastorálne koledy ľudového pôvodu, ktoré súvisia s ovčiarskymi piesňami a na ktorých formovaní mali veľký vplyv betlehemské hry.
Koledovanie, ako obradná obchôdzka, pôvodne vykonávaná mládencami, dnes zvyčajne deťmi, je tradíciou, ktorá pretrváva od Štedrého večera do Troch kráľov. Koledníci spievajú po domoch obradové piesne - koledy, hrajú kolednícke betlehemské hry, chodia s betlehemom a prednášajú riekanky a vinše. Týmito vinšami želajú rodine zdravie, šťastie a hojnosť všetkého v novom roku, za čo sú domácimi obdarovaní výslužkou.
Veriaci si počas sviatku Narodenia Pána pripomínajú udalosti v Betleheme, ktoré sa odohrali v meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Tu prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. Podľa tradície sa Ježiš narodil v jaskyni za mestom. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet a modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete.
Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínalo sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336 a sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
O narodení Ježiša sa píše len v dvoch evanjeliách - Matúšovom a Lukášovom. Matúš rozpráva o mudrcoch a ich daroch, Lukáš o dieťati položenom do jaslí a o pastieroch, ktorí sa mu prišli pokloniť po tom, ako ich k tomu vyzval anjel.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka - na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.