Mgr. Ján Kuciak, PhD. (* 17. máj 1990, Štiavnik - † 21. február 2018, Veľká Mača) bol slovenský investigatívny reportér, novinár a externý univerzitný pedagóg na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Narodil sa 17. mája 1990 v obci Štiavnik v okrese Bytča. Rodisko Jána Kuciaka, učupené pod hrebeňmi Javorníkov, je poslednou dedinou Štiavnickej doliny. Štiavnik leží pánu bohu za chrbtom. Jozef Kuciak starší, otec Jána Kuciaka, hovorí: „Ako pánu bohu za chrbtom? Však tu žijeme. Narodili sme sa tu a prežili celé životy. Som hrdý, že som Štiavničan, bárs si z nás robili posmech, ako sa to medzi dedinami niekedy zvykne.“
Ján Kuciak sa narodil v júni 1990 do mladej, vtedy ešte spoločnej česko-slovenskej demokracie. Prišiel na svet v symbolickom čase, keď sa po páde komunistickej diktatúry v strednej Európe rodila sloboda. Janova mama sa pri spomienke na narodenie staršieho syna usmieva: „Celý deň pred pôrodom bolo krásne, ale keď sa narodil - hodinu a päť minút po polnoci - bola strašná búrka. Mala som vtedy 26 rokov, pôrodu som sa bála, ale z narodenia staršieho syna som sa veľmi tešila.“
Usmieva sa aj Jozef Kuciak, ale z iného dôvodu: „Ako týždňovkár som si naplánoval termín príchodu domov na deň, keď sa mal narodiť. On sa však narodil o päť dní neskôr. Bol to prvý syn, takže sme ho aj riadne privítali.“
Kuciakovcom sa po narodení syna zásadne zmenil život. Asi ako všetkým mladým rodinám, keď prídu na svet deti. Rok po Janovi sa narodil Jojo, takže sa rodičia nenudili. Len Jano si do šiestich rokov štyrikrát zlomil ruku. Raz spadol pri základoch, ktoré Kuciakovci pripravili na maštaľ. Potom na bicykli, inokedy do vody alebo pri futbale. Keď testoval, či dobre hreje elektrický sporák, na ruke mu zostala jazva. Na celý život. „Všetko musel prebádať, vyskúšať,“ spomína Janova mama Janka. „Bol dobré dieťa, ale mimoriadne zvedavé.“ Najlepšie to vystihuje Janov otec: „Čo som vedel, to som mu vysvetlil. Čo som nevedel, to som zahmlieval.“
Na nekonečné otázky a otcove trpezlivé odpovede si spomína aj najmladšia z rodiny - Majka Kuciaková: „Tatino nám rozprával, že raz, keď sme išli autobusom na výlet, sa Janko a Jojo neustále niečo pýtali. Keď sme vystúpili, pani, čo sedela pred nami, tatina pochválila, že vydržal počúvať všetky tie otázky a trpezlivo odpovedal. A taký bol aj Janko. Keď sme niečo potrebovali vysvetliť, poradiť, nikdy nepovedal nie. Hoci mne musel niekedy to isté vysvetľovať aj viackrát. Dobromyseľne ma preto volal malá blondýnečka.“
Jano ako najstarší z troch súrodencov bol pre Joja a Majku aj učiteľom. Majku naučil bicyklovať. „Tatino sa mal vrátiť z týždňovky a ja som mu chcela ukázať, že sa už viem bicyklovať. Janko ma ubezpečil, že ak mi to nepôjde, bude ma držať, a tak som sa spustila z kopčeka na dvore. Ale videl, že mi to ide, a preto ma nedržal.“
Rodina Kuciakovcov žije v skromnom dome, postavenom na väčšom pozemku. Jojo, mladší brat Jána, s hrdosťou ukazuje: „To sme ešte s Jankom urobili,“ myslí tým náradie nad pracovným stolom. „Kľúče, skrutkovače… Od najmenších po najväčšie.“
Otec Jozef Kuciak, hoci to dnes neprizná, sa musel v živote obracať. „K nám prišlo družstvo až v roku 1975. Rodičia a starí rodičia nás vychovávali v tom, že všetko sa musí dopestovať a dochovať doma. Chovali sme dve-tri kravy, nejaké prasa na zabitie, pestovali zemiaky, obilie. Tak sme žili, kým sa nenarodili deti. A ku gazdovaniu sme viedli aj ich,“ hovorí Jozef Kuciak.
Fakt, že nebol s rodinou, považuje aj dnes za nevyhnutnosť. Niečo, čo bolo treba. Dôvod bol prozaický: v Štiavniku ani v okrese veľa práce nebolo. Ak aj bola, tak za málo peňazí. „No čo, zvykli sme si. Ale, pravdaže, chýbal,“ priznáva Janova mama Janka Kuciaková.
Pri spomienkach na časy, keď chovali kozy, sa Jozef Kuciak zrazu usmeje. „Raz som sa vybral kosiť. Máme taký dosť veľký kus, kam som chodil. Janko sa vybral za mnou, aby mi doniesol raňajky. Doma sa najedol a vyrazil. A hoci bol najedený, kým vyšiel na kopec, vyhladlo mu a polovicu zjedol po ceste.“
Jano už odmalička pomáhal rodičom. Keď mu otec povedal, že ide po seno, vzal si vraj dvakrát väčšie hrable, ako bol on sám. „Bavilo ho to.“
Novinársky pôsobil okrem iného v redakcii denníka Hospodárske noviny, neskôr v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk, kde sa venoval investigatívnej žurnalistike. Zameriaval sa najmä na podozrenia z daňových podvodov, z ktorých niektoré boli spojené s vládnou politickou stranou SMER - sociálna demokracia (SMER-SD) vedenej predsedom vlády SR Robertom Ficom.
V poslednom článku publikovanom pred jeho smrťou (9. februára 2018) sa zaoberal podnikateľom Mariánom Kočnerom, známym napríklad pokusom o prevzatie TV Markíza (kauza Gamatex). Jeho posledný pripravovaný článok (publikovaný posmrtne 28. februára 2018) sa venoval talianskym podnikateľom (Carmine Cinnante, Antonino Vadala a i.), ktorí pôsobia na východnom Slovensku (Trebišov, Michalovce a okolie) ako zástupcovia štyroch rodín (Cinnanteovcov, Vadalovcov, Rodovcov a Catroppovcov) patriacich k zločineckej skupine ’Ndrangheta z Kalábrie v Taliansku, teda kalábrijskej vetve mafie.
V stredu 21. februára 2018 o 22:30 SEČ objavila hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove pri previerke rodinného domu vo Veľkej Mači č. 558 telá dvoch zavraždených osôb - J. Kuciaka so strelným poranením na hrudi a M. Kušnírovú so strelným poranením na hlave.
Razia v bratislavskej kaviarni, ktorá súvisí so sledovaním novinárov, prišla presne v deň nedožitých narodenín zavraždeného Jána Kuciaka. Zhodou okolností - 17. mája sa narodil aj hlavný podozrivý z objednania vraždy mladého novinára a jeho snúbenice. Marián Kočner svoje narodeniny oslávil za mrežami väznice.
17. mája 1963 sa v Ružomberku narodil Marián Kočner. O 27 rokov neskôr a približne 90 km ďalej (Štiavnik) sa v ten istý deň (17. mája 1990) narodil Ján Kuciak. Zhodou okolností obaja dokonca vyštudovali žurnalistiku.
1997 keď Ján Kuciak len začínal chodiť na základnú školu, verejnosť po prvý raz spoznala podnikateľa Kočnera. Vtedajší prezident Michal Kováč mu udelil milosť, rovnako ako svojmu synovi.
V polovici augusta 1998, malý 8-ročný Kuciak ešte ani len nechyroval, že jedného dňa bude písať o Mariánovi Kočnerovi.
O 11 rokov neskôr, už Ján Kuciak začína študovať žurnalistiku na vysokej škole a užíva si študentské časy.
V roku 2016 Kuciak aj Kočner svoju energiu investujú do novinárov. O rok neskôr sa cesty oboch definitívne pretnú. No nie na dlho.
Po tomto prichádza sledovanie nie len jeho, ale aj ďalších novinárov. A 21. februára 2018 úkladná vražda, ktorá otriasla celým Slovenskom.
PRÍPAD KUCIAK (Dokument) │ Ján Kuciak a Martina Kušnírová
| Osoba | Dátum narodenia | Miesto narodenia |
|---|---|---|
| Marián Kočner | 17. máj 1963 | Ružomberok |
| Ján Kuciak | 17. máj 1990 | Štiavnik |
Kniha Umlčaní je poctou dvom odvážnym mladým ľuďom aj pokračovaním ich odkazu. Autentický príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si môžete zakúpiť tu.
Kniha Umlčaní je príbehom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Cez autentické výpovede rodiny, priateľov, učiteľov a kolegov skladá pôsobivú mozaiku dvoch mladých životov, ktoré vo veku 27 rokov umlčala ruka nájomného vraha. Na portréte investigatívneho novinára a nádejnej archeologičky sa podieľalo 15 reportérov z redakcie Aktuality.sk.