Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Bol významným predstaviteľom generácie štúrovcov, básnikom, prozaikom a dramatikom, ktorý sa najviac preslávil ako autor textu slovenskej hymny "Nad Tatrou sa blýska". Jeho literárne dielo, hoci počas života nevyšlo v ucelenej podobe, je neoddeliteľne spojené s národnobuditeľskou činnosťou a s bojom za národné povedomie Slovákov.
Matúška sa narodil v roľníckej rodine. Základné vzdelanie získal v Dolnom Kubíne, gymnázium absolvoval v Gemeri a neskôr študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V hlavnom meste sa stal tiež členom Ústavu reči a literatúry československej. Na lýceu sa stretol s Ľudovítom Štúrom, ktorý ho filozoficky ovplyvnil, a s Jankom Kráľom, s ktorým ho spájalo celoživotné priateľstvo. Práve v tomto prostredí začal Matúška tvoriť svoje prvé básne a veršované povesti, často inšpirované ľudovou slovesnosťou.
Počas štúdií na lýceu panovala tvorivá atmosféra. Študenti boli nabádaní, aby svoje diela písali v spisovnej slovenčine. Matúškova prvá báseň v spisovnej slovenčine, "Pri uvítaní bratov", vznikla v roku 1843. V tom istom roku, po odvolaní Ľudovíta Štúra z postu námestníka profesora z politických dôvodov, sa Matúška spolu s ďalšími 21 študentmi rozhodol na protest opustiť bratislavské lýceum. Vianočný čas a prelom kalendárnych rokov priniesol vtedy vzácny dar - nový text piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska". Počas jej tvorby ho v kruhu priateľov sprevádzal na gitare Jozef Podhradský.
Báseň "Nad Tatrou sa blýska", s pôvodným názvom "Ponad Tatrou blýska", vznikla na Silvestra v roku 1843. Napísal ju na nápev ľudovej piesne "Kopala studničku, pozerala do nej". Burcujúce slová básne prvýkrát spievali štúrovci počas protestného odchodu z Bratislavy do Levoče 5. a 6. marca 1844. Táto báseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže a neskôr, po úprave, aj štátnou hymnou Slovenskej republiky.
Slová hymny zapísal Viliam Paulíny do malého zápisníka pod pôvodným názvom "Prešporský Slowáci, budauci Lewočané". Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a je uložený v Martine. Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri. Prvá upravená strofa sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou.
Po odchode z lýcea sa Matúška vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako súkromný vychovávateľ. V roku 1848 sa aktívne zapojil do organizovania slovenského národnooslobodzovacieho hnutia na Orave. Počas revolučných rokov 1848-1849 sa však jeho literárna tvorba utlmila. Na jar 1849, po predchádzajúcom neúspešnom Slovenskom národnom povstaní, sa pred maďarskými jednotkami ukrýval v horách Oravy. Toto obdobie, spojené s extrúmnym vyčerpaním a chorobou, zanechalo trvalé následky na jeho zdraví a viedlo k jeho literárnemu odmlčaniu.
Po skončení povstania pracoval Matúška krátko ako vychovávateľ, od roku 1851 pôsobil v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne je nápis "Svoji svojmu!".
Literárna pozostalosť Janka Matúšku zahŕňa okrem hymnickej piesne aj povesť "Svätý zákon" (1842), veršované historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Jeho dramatická a prozaická tvorba však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.
Život a tragický koniec Janka Kronera: jeho syn plakal a potvrdzoval pravdu.
V roku 1994 vydalo Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác príležitostnú poštovú známku "Nad Tatrou sa blýska..." s portrétom autora textu slovenskej hymny.
Janko Matúška bol básnikom, ktorý hlboko miloval svoj národ a krajinu. Jeho dielo, predovšetkým báseň "Nad Tatrou sa blýska", je dodnes živým svedectvom jeho vlastenectva a jeho prínosu pre slovenskú kultúru a národnú identitu.