V stredu 9. apríla sa v obradnej sieni Mestského úradu v Senici uskutočnilo slávnostné udeľovanie pamätných medailí in memoriam osobnostiam, ktoré sa počas druhej svetovej vojny aktívne zapojili do protifašistického odboja v Senici a okolí.
Podujatie bolo súčasťou spomienkových aktivít pri príležitosti 80. výročia.
Mesto v spolupráci s oblastnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) vyjadrilo touto formou hlbokú úctu a vďaku výnimočným mužom a ženám, ktorí sa postavili proti nacistickému útlaku, často s vedomím, že riskujú vlastné životy.
Primátor Martin Džačovský vo svojom príhovore vyzdvihol odvahu a charakter ocenených: „Ich mená si zaslúžia byť nielen zapísané v historických záznamoch, ale predovšetkým v našej kolektívnej pamäti. Ich príbehy, činy i odvaha boli a zostávajú silným odkazom aj pre súčasné a budúce generácie. Nie preto, aby sme sa uzatvárali do minulosti, ale aby sme lepšie rozumeli súčasnosti a boli si vedomí, že mier, sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, ale výsledkom obetí tých, ktorí za tieto ideály boli ochotní položiť aj vlastný život.“
„Keď sa dnes pozerám na správy a sledujem dianie vo svete, vidím, ako veľmi je naša realita krehká. Vojny, ktoré sa neukončujú. Nové konflikty, ktoré vznikajú. Ľudia, ktorí sa obracajú jeden proti druhému. Násilie, ktoré preniká aj do škôl, do bežného života. A preto má takýto obrad - udelenie pamätných medailí tým, ktorí sa postavili zlu, hlboký zmysel. Pripomína nám totiž niečo zásadné: že každá sloboda bola vybojovaná, neprišla automaticky. Že mlčanie alebo ľahostajnosť voči zlu ho len posilňuje.“
Tajomníčka Ľ. Krištofová vo svojom vystúpení zdôraznila význam historickej pamäte: „Je našou povinnosťou zdokumentovať túto časť histórie mesta a rehabilitovať všetkých hrdinov, ktorí sa i napriek fašistickým silám počas druhej svetovej vojny v Senici dokázali postarať o utečencov z protektorátu, fašistických väzníc a táborov, rasovo prenasledovaných občanov, väzňov v senickej väznici, o rodiny prenasledovaných, podporovali partizánov skupiny Jána Reptu na Kopaniciach, zostrelených amerických letcov a všetkých ktorí potrebovali pomoc. Im patrí naša úcta a vďaka. Im, ktorí nám dali pocit hrdosti, že aj my, Seničania sme vyšli zo cťou z marazmu nacizmu, teroru a násilia.“
Program slávnostného podujatia, ktoré sa nieslo v dôstojnej a emotívnej atmosfére, otvoril hudobným vystúpením na akordeóne žiak ZUŠ Senica Richard Horák z triedy pedagogičky Hildy Hajlovej.
V závere nasledovala neformálna diskusia a prehliadka výstavy v Múzeu Senica s tematikou 80. rokov.
Osobnosti protifašistického odboja
Medzi ocenenými osobnosťami boli tí, ktorí riskovali svoje životy v boji proti nacizmu.
JUDr. Ivan Horváth
Ivan Horváth sa narodil 26. 7. 1904 v Senici. Bol synom advokáta Cyrila Horvátha a Márie Krupcovej. Študoval právo na univerzitách v Bratislave, Prahe a v Drážďanoch, diplomaciu na Sorbonne v Paríži. Po promócii pôsobil ako advokátsky koncipient v Bratislave u JUDr. Ivana Dérera. Po smrti otca v roku 1931 prichádza do Senice prevziať jeho prax verejného notára.
Už od začiatku nástupu fašizmu nekompromisne a otvorene vyjadroval svoj odmietavý postoj. Okolo Ivana Horvátha sa grupovali všetky akcie, ktoré akýmkoľvek spôsobom pomáhali antifašisticky zmýšľajúcim ľuďom. Bol centrom pomoci utekajúcim občanom českej národnosti. Najprv hranice prekračovali dôstojníci, letci Čs. armády, politici a odbojovo činné osoby, neskôr to boli utečenci zo zajateckých táborov, sovietski vojaci, ktorí posilňovali partizánske skupiny. Mnohým, pre ktorých bola pôda horúca, sa vydávali falošné doklady a tak sa zachraňovali pred transportom do koncentračného tábora.
Významnú úlohu zohrala skupina Ivana Horvátha v procese záchrany židov, poskytovali im právnu pomoc i pomoc pri ukrývaní a prostredníctvom evanjelického farára Kolomana Dérera aj krst. Počas existencie fašistického väzenia v Senici organizovali pomoc väzneným, robili finančné i materiálne zbierky na pomoc partizánom, ukrývali prenasledovaných. Mali spojenie s protifašistickými skupinami v celom okrese.
Po oslobodení sa stal predsedom Okresného národného výboru, ktorý mal za úlohu dať do poriadku právny stav okresu i mesta, aby život prešiel do riadnych koľají a začalo sa žiť mierovým životom. V roku 1945 odišiel pracovať do Bratislavy, kde bol podpredsedom SNR, povereníkom, účastníkom rokovaní Mierovej konferencie v Paríži a napokon veľvyslancom v Budapešti. Jeho pracovnú kariéru v roku 1950 ukončilo zatknutie, vykonštruovaný politický proces a väzenie na 22 rokov, z ktorého ho zo zdravotných dôvodov v roku 1960 prepustili. V tom istom roku Ivan Horváth zomrel.
Pamätnú medailu in memoriam prevzala Jana Schillerová, dcéra JUDr. Ivana Horvátha, spolu s jeho vnukmi Ivanom Horváthom a Ivorom Schillerom.
JUDr. Ján Lenghardt
Ján Lenghardt sa narodil 18. 7. 1907 v Horných Zeleniciach. V roku 1936 bol vedúcim potravného družstva v Ružindole, kde vykonával protifašistickú činnosť. Pre jeho názory, odmietnutie vstupu do HSĽS a skutočnosť, že manželka bola z Moravy, bol nútený z funkcie i Ružindolu odísť. Presťahoval sa do Hlbokého, kde v protifašistickej činnosti pokračoval.
V roku 1942 si v Senici zriadili výrobňu sódovej vody v budove Roľníckeho skladového družstva (RSD) na Kunovskej ulici. Tu sa stal členom ilegálnej skupiny I. Horvátha, kde pomáhal robiť zbierky pre utečencov z Protektorátu.
V roku 1944 prišiel do Senice Sicherheistdienst a usídlil sa práve v budove RSD. Pre rodinu Lenghardtovcov nastali ťažké časy. Fašisti si tu vybudovali aj väznicu, kde väznili a týrali množstvo ľudí. Práve týmto väzňom Ján a Karla pomáhali. Dodávali im balíky z domova, jedlo, deky, lieky, fajčivo, nosili správy a v ich byte sa stretávali spojky i príbuzní uväznených. Za túto činnosť bol predvolaný a vypočúvaný, napriek tomu v nej pokračovali až do oslobodenia mesta 7. 4. 1945.
MUDr. Ján Mudroch
MUDr. Ján Mudroch sa narodil 26. 3. 1899 v Brezovej pod Bradlom. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Lekársku prax po atestácii vykonával v Senici, kde bol vedúcim Nemocenskej poisťovne. Po 2. svetovej vojne bol riaditeľom Okresného ústavu národného zdravia.
Bol blízkym priateľom a spolupracovníkom JUDr. Ivana Horvátha a pôsobil v jeho ilegálnej skupine. Vystavoval potvrdenia o práceneschopnosti ľuďom, ktorí sprevádzali utečencov z Protektorátu k maďarským hraniciam, zabezpečoval väzneným a partizánom lieky a zdravotnícky materiál, keď bolo treba, poskytol aj ošetrenie. V období pred SNP, keď bol L. Novomeský v ilegalite, jeho manželka bývala s novorodenou dcérkou u neho v dome, čo bolo dôvodom pre policajné kontroly. Rodina sa dokonca musela ukrývať na Kopaniciach v Horných Pasekách, v Prietrži u rodiny Jonášovej.
MUDr. Ján Mudroch (brat)
Brat Jána Mudrocha sa narodil 20. 8. 1910 v Sotine. Po absolvovaní gymnázia študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Od 1934 dôstojník z povolania. Zaslúžil sa o založenie oddielu armádnych športovcov v Bratislave. Patril medzi najlepších armádnych reprezentantov v šerme šabľou a fleuretom na Slovensku.
Od roku 1939 spolupracoval s odbojovými skupinami pri organizovaní ilegálnych prechodov českých vlastencov z Čiech cez Slovensko na Balkán a do západnej Európy. V 1941 bol odvelený na východný front, kde utrpel zranenie oka. Po vypuknutí SNP odišiel 1. septembra 1944 na povstalecké územie ako veliteľ delostrelectva 21. pešieho práporu Váh a Tretej taktickej skupiny Prvej československej armády na Slovensku. Zahynul v mínometnej paľbe na pozorovateľni v Podkriváni.
Jeho telesné pozostatky boli prenesené v roku 1948 do Brezovej pod Bradlom, kde ich uložili v Pomníku padlých partizánov spolu s ďalšími siedmimi padlými, aj s autorom náhrobku architektom Dušanom Jurkovičom. V roku 1946 ho in memoriam vyznamenali Radom SNP a o rok neskôr mu udelili titul MUDr. Zomrel 23. 10. 1944.
Janko Mráz
Janko Mráz sa narodil 1. 9. 1921 v Senici. V roku 1944 narukoval na vojnu. Po vypuknutí SNP sa pridal k povstalcom, bol príslušníkom partizánskej jednotky, ktorej velil Viktor Alexandrovič Karasjev. Skupina sa dostala do obce Kríže na Východnom Slovensku v Čergovskom pohorí, kde sa sústredili vojaci rozpadnutých východoslovenských divízií. Z obce Kríže sa stal vojenský tábor.
Dňa 7. septembra 1944 fašisti takmer zo všetkých strán zaútočili na partizánsku základňu. Janko Mráz spolu so šiestimi druhmi bol pri vykonávaní prieskumu zajatý. Fašisti ich beštiálne popravili, Janko mal vtedy čerstvých dvadsaťtri rokov.
Doma v Senici zanechal manželku Máriu a dve deti, dcéru a syna, ktorý sa narodil až po jeho odchode na vojnu a ktorého nikdy nevidel. Manželka na základe listu, ktorý dostala od obyvateľa obce Kríže, odišla hľadať hrob svojho manžela a dala ho previezť na cintorín do Senice.
Pamätnú medailu in memoriam prevzala dcéra Jána Mráza p. Zuzana Mrázová.
Koloman Dérer
Koloman Dérer sa narodil 7. 6. 1903 v Liptovskom Petri. Študoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave, kde sa stretol s Ivanom Horváthom. Počas pôsobenia v cirkevnom zbore v Senici sa aktívne zúčastňoval ilegálnej činnosti spolu s Ivanom Horváthom.
Postavenie evanjelického kňaza a znalosť cudzích jazykov mu otváralo dvere nielen do domácností, ale aj do inštitúcií, ktoré ovplyvňovali dianie v meste. Koloman Dérer komunikoval s vojakmi maďarského pôvodu, ktorí robili strážcov väzenia Sicherheinsdienstu, čo umožnilo odovzdať väzneným potraviny, deky, lieky a správy od rodín. V prvej fáze prechodu utečencov z Protektorátu pomáhal pri ich prijatí a doprave do zahraničia. Často ich ukrýval na fare.
Na Dérera chodili udania a niekoľkokrát bol vydaný rozkaz na jeho zaistenie a bol vyšetrovaný na Sicherheinsdienste. Koloman Dérer bol veľmi činný pri záchrane židovského obyvateľstva. Bol jedným z ev. kňazov, ktorí pomáhali židom. V senickom kostole bolo v rokoch 1939 až 1942 pokrstených niekoľko desiatok židov. Pomoc poskytoval nezištne, zo súcitu s prenasledovanými. Pri násilnej deportácii pomohol senickej židovskej rodine tým, že ich ukryl vo veži kostola a následne zabezpečil ich dopravu do Hlbokého.
Brat Kolomana Dérera, Július Dérer, bol farárom v Modre a kde založil modranský sirotinec. Do tohto sirotinca ukrývali židovské deti, čím zabránili ich odsunu do koncentračných táborov. Koloman Dérer bol ocenený pamätnou plaketou Národného frontu pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR dňa 28. 10. 1968.
JUDr. Jozef Feldek
Jozef Feldek prišiel do Senice v roku 1940 zo Žiliny, kde upadol do nemilosti za svoje názory. Bol členom ilegálnej skupiny Ivana Horvátha. Počas vojny pôsobil ako sudca v Senici. V spolupráci s Ivanom Hatalom a ďalším právnikmi pôsobil v zložke odboja, ktorá zabezpečovala ilegálne akcie po právnej stránke. Boli to prechody utečencov z Protektorátu, ale aj právne zastupovanie osôb, ktoré boli prenasledované fašistami.
Spolu s Jánom Mudrochom bývali v budove, kde dnes sídli Záhorské osvetové stredisko Senica. Pamätná medaila in memoriam bude rodine JUDr. Feldeka odovzdaná.
JUDr. Ivan Hatala
JUDr. Ivan Hatala sa narodil v Prietrži, dlhé roky bol pracovníkom na Okresnom úrade v Senici. Zaoberal sa históriou, najmä históriou rodného kraja, Prietrže a Senice. Obec Prietrž so svojimi kopanicami bola miestom, kde sa ukrývali tí, ktorých prenasledoval fašistický režim. Boli to židovské rodiny, zostrelení americkí letci, ale aj členovia ilegálnej skupiny Ivana Horvátha, ako Dr. Ivan Hatala, Ladislav Novomeský s rodinou a ďalší.
V horách sa tvorili partizánske skupiny, ktoré mali u Prietržanov vždy dvere otvorené a odohrali sa tu i boje. Tieto udalosti spolu s udalosťami v meste Senica, kde žil so svojou manželkou z Dolných Pasiek, učiteľkou Annou Rehušovou, sa rozhodol zdokumentovať v niekoľkých publikáciách: „Spomienky pod gaštanom“, „Náručie kopaníc“ a „Húžva“. Kniha Spomienky pod gaštanom vyšla v roku 1995 pri príležitosti 50. výročia oslobodenia mesta a podrobne opisuje protifašistický odboj skupiny Ivana Horvátha v meste. Je to jediná publikácia, ktorá sa zaoberá bojom proti fašizmu v meste.
Ján Rehuš v nej opísal vojnové udalosti v meste Senica, pričom čerpal zo spomienok pamätníkov a účastníkov odboja. Žiaľ, žiadna iná publikácia o odboji ju už nenasledovala.
Odbojári Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (OblO SZPB) Michalovce 6. októbra oslávili 79. výročie Karpatsko-duklianskej operácie priamo v srdci odohrávania sa bojov položením venca pri pamätníku hrdinov 1. čsl. armádneho zboru v ZSSR Ludvíka Svobodu.
Po skončení krátkeho programu, v ktorom odzneli hymny Poľska, Českej republiky a Slovenska, sa prihovorili predstavitelia Ministerstva obrany SR a verejnej správy.
Následne sme po presune do Svidníka položili veniec pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a odovzdali sme Pamätný list a vecný dar predsedovi SZPB Viliamovi Longauerovi, ďalej dlhoročnému riaditeľovi svidníckeho vojenského múzea Jozefovi Rodákovi a členovi ZO SZPB MI Martinovi Fedorkovi pri príležitosti 79. výročia Dňa hrdinov Dukly a k ich nedávnym životným jubileám, J. Rodák 80 rokov, doc. Longauer 79 rokov a M.Fedorkovi pri príležitosti 74.
Nasledovalo položenie venca k pamätníku na Cintoríne padlých vojakov Červenej armády vo Svidníku.
