Poprad, okresné mesto na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, je najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom východného Slovenska a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Mesto leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami na severe, Levočskými vrchmi na východe, Kozími chrbtami na juhu a Štrbským rozvodím na západe, na rovnomennej rieke Poprad. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. V Poprade vanie po väčšinu roka západný vietor.
Dejiny Popradu ako samostatného mesta sa začali písať až po druhej svetovej vojne, v roku 1946. Mesto Poprad tvorí 6 častí, predtým samostatných mestečiek: Poprad (založený 1256), Spišská Sobota (založená 1256), Veľká (založená 1268), Stráže pod Tatrami (založené 1276), Matejovce (založené 1251) a Kvetnica (založená 1880). Najvýznamnejšou z uvedených mestských častí bola Spišská Sobota.
Okolie mesta bolo osídlené už v praveku, o čom svedčí nález travertínového odliatku lebečnej dutiny neandertálskeho človeka v neďalekých Gánovciach v roku 1926. Na tunajšom území žil človek potom nepretržite - potvrdzujú to nálezy z kamennej i bronzovej doby. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach.
V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia Spiša. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult svätého Egídia, ktorému tu bola zasvätená kaplnka.
Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä Spišskej Soboty. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka Popradza (Saský Poprad); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie Deutschendorf, ktoré sa používalo až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou provincie 24 spišských miest, s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. poľského zálohu. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do provincie 16 spišských miest, kde zostal až do roku 1876.
V 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie Košicko-bohumínskej železnice, ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho Kežmarku.
1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 334/1922 Zb. sa mestá Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Stráže a Matejovce zlúčili do jedného mestského celku pod názvom „Velký“ Poprad. Po druhej svetovej vojne nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obcí a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami - Spišská Sobota a Veľká boli pripojené v roku 1945, Stráže pod Tatrami v roku 1960 a Matejovce v roku 1974. V roku 1946 vzniklo mesto Poprad ako také.
V období druhej svetovej vojny sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. V roku 1942 bol v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní Židia určení na vysťahovanie. 25. marca 1942 odišiel z Popradu prvý židovský transport do Osvienčimu. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945.
Demografický vývoj
Počet obyvateľov mesta Poprad zaznamenal v priebehu rokov značný rast. V roku 1950 mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku 2004 ich mal už 54 589. Po druhej svetovej vojne počet obyvateľov prudko rástol (z 12 000 v roku 1949 po 55 000 v roku 1991).
Podľa údajov Štatistického úradu SR po sčítaní obyvateľstva z roku 2021 žije v Poprade 49 855 ľudí, pričom väčšiu časť, 52,24 percenta, tvoria ženy. Hovorkyňa mesta Poprad Jarmila Hlaváčová uviedla, že samospráva už niekoľko rokov eviduje trend sťahovania sa ľudí z miest na vidiek. Mestá sú konfrontované s výzvami, ktoré vystupujú ako prejavy meniacich sa podmienok vplyvom nie len ekonomických a technologických, ale aj sociálnych zmien. Mestá začínajú strácať obyvateľov i v dôsledku rýchleho starnutia populácie a v neposlednom rade, za dobu ostatných dvoch rokov, to má „na svedomí“ aj ochorenie COVID-19.
To, že počet obyvateľov v Poprade klesol pod hranicu 50 000 obyvateľov, so sebou prinesie nižší príjem z podielových daní. Mesto Poprad si je podľa primátora Antona Danka vedomé, že riešenie sa skrýva v celom komplexe zmien a aktivít. Má preto rozpracovanú koncepciu Poprad = zelené mesto, ktorú postupnými krokmi aj napĺňa v praxi. Jej podstatou je vytváranie takých podmienok pre život, ktoré ľudí do Popradu prilákajú. Týkajú sa úsporných zmien v energiách pre domácnosti v budúcnosti, väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energií, výsadby zelene, revitalizácie parkov a oddychových zón, budovania detských ihrísk a športovísk, až po výstavbu parkovacích domov, mestskú hromadnú dopravu zadarmo a možnosti kultúrneho vyžitia.
Národnostná a náboženská štruktúra
Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41 % Nemcov. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal.
Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku 2001 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k rímskokatolíckej cirkvi 65,90 %, evanjelickej a. v. 7,31 %, gréckokatolíckej 3,73 % a pravoslávnej 0,80 % obyvateľov mesta.
Geografická poloha a klíma
Mesto Poprad sa rozprestiera v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny. Zo severu ho obklopuje masív Vysokých Tatier prechádzajúci do Belianskych Tatier. Na východe sa nachádza pohorie Levočské vrchy. Na juhu zasahuje masív Kozích chrbtov a hrebene Nízkych Tatier, Hornádska kotlina a Slovenský raj. Pomerná blízkosť hlavného hrebeňa Tatier tvorí mestu nádhernú kulisu. V okolí mesta sa rozprestierajú poľnohospodárske pozemky, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. mesta pod Tatrami.
Poprad leží v nadmorskej výške 672 m n. m. Klíma Popradu je vo veľkej miere ovplyvnená regiónom Vysokých Tatier, ktorý patrí do chladnej klimatickej oblasti. Oblačnosť v Poprade je najväčšia v zime - cca 67 %, ale zvýšená je už v novembri pod vplyvom častej hmly alebo oblačnosti. Veterné pomery sú charakterizované prevažnými západnými a juhozápadnými vetrami. Najmenej dujú vetry severné a severo-západné.
Ekonomický a dopravný význam
Socio-ekonomický a geografický význam mesta vyplýva z jeho výhodnej dopravnej polohy na ceste medzinárodného významu E50 a na hlavnom železničnom ťahu Košice-Bratislava s prepojením na Českú republiku a na Ukrajinu. Letecké spojenie mesta zabezpečuje medzinárodné letisko Poprad-Tatry, ktoré patrí medzi najvyššie položené medzinárodné letiská v Európe - 718 m n. m.
Poprad je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase paneurópskeho koridoru č. 5. Zo železničného smeru Žilina - Košice sa odtiaľto dá cestovať do Vysokých Tatier, kam vedie trať č. 183 Tatranských elektrických železníc a do Starej Ľubovne (trať č. 185). Trať medzi Popradom a Starým Smokovcom je druhou elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená 17. 12. 1908). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. 2008).
V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, MHD je zabezpečovaná autobusmi. Spoločnosť SAD Poprad prevádzkuje osem liniek. Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch. Od januára 2018 v Poprade jazdí prvý na Slovensku vyrobený elektrobus.
Kultúra a šport
Poprad ponúka široké spektrum možností trávenia voľného času. Návštevníci si môžu pozrieť centrum Popradu s múzeom a galériou, mestskú pamiatkovú rezerváciu Spišská Sobota a okúpať sa v termálnom aquaparku priamo v meste. V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX.
V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriou mesta a regiónu. Výstavné priestory má aj Tatranská galéria.
Medzi pravidelné podujatia už od roku 1993 v Poprade patrí Medzinárodný festival horských filmov. Námestie Sv. Egídia v posledných rokoch hostí čoraz viac populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto.
V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory: Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a Detský folklórny súbor Popradčan. V meste pôsobí aj ľudová kapela Cimbalová ľudová hudba Popradčan.
Futbalový klub FK Poprad je účastníkom 3. ligy východ. Hokej sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. V súčasnosti hokejový oddiel HK Poprad hrá zápasy slovenskej hokejovej extraligy v zrekonštruovanej Poprad Aréne.
Poprad vždy patril medzi špičku ženského basketbalu na Slovensku. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne 2002/2003 obsadili štvrté miesto.
Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše 6 km. V súčasnosti cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom využívajú najmä korčuliari.
Pamiatky
Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica.
V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický Kostol svätého Egídia s bohatou freskovou výzdobou. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica zo 16. storočia.
Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne. Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia.
