Časy, keď matky zostávali s deťmi na materskej tri roky, sa pomaly končia. Aj preto si želajú návrat jaslí, aké kedysi fungovali v každom meste alebo vo väčšom podniku. Dnešná legislatíva už pojem „detské jasle“ vôbec nepozná. Prevádzkovať ich je výhradne na dobrej vôli samospráv, ktorých rozpočty sú aj bez toho napäté.
V regiónoch, kde je vyššia zamestnanosť, je teraz bitka o miesto. Samosprávy považujú jasle za nadštandard a ženy odporúčajú na drahšie súkromné zariadenia. V niektorých mestách sa na miesto v jasliach robia poradovníky a žiadosť treba dať aj rok vopred.
To, že záujem o umiestnenie aj mladších detí stúpa, potvrdzujú štatistiky. Kým pred troma rokmi bolo v škôlkach vyše 4 400 detí mladších ako tri roky, vlani ich bolo už takmer 7-tisíc. „Rodí sa viac detí, ako sa predpokladalo, matky chcú zladiť prácu a rodinu a navyše životná úroveň u nás je založená na dvoch príjmoch.
Situácia vo Veľkom Krtíši a okolí
Marcela Mrázová z Novej Vsi v okrese Veľký Krtíš má v škôlke syna, ktorý dovŕši tri roky až v januári. Hovorí, že byť s dieťaťom doma do jeho troch rokov nemohla. „Aj keď manžel pracuje, nevystačovali nám financie na domácnosť.“
„Syn pôjde do jaslí od septembra budúceho roku. Ale prekvapilo ma, keď mi v jasliach povedali, že už teraz si treba dať žiadosť, pretože v Považskej Bystrici je veľmi dlhý poradovník.“
Za posledných dvadsať rokov mestá jasle rušili alebo priestory predali súkromníkom. Niektoré mestá chýbajúce jasle riešia rozširovaním škôlok.
Celoslovenský problém
V Trnave, napriek veľkému záujmu rodičov, zostali len jedny mestské jasle s kapacitou 55 miest. „Býva tam pretlak. Je navyše snaha zrušiť aj tie. Jasle sú pre samosprávu nadštandard.“
Plno je aj v dvoje mestských jasliach v Nitre. Podľa vedúcej jedných z nich Miriam Mošaťovej im pribúda čoraz viac mladších ako ročných detí, čo pripisuje stavu spoločnosti. Aby niektoré manželské páry vyžili, musia obaja pracovať a dieťa dať do jaslí.
Adriana Kováčová pre svoje dieťa miesto v nitrianskych mestských jasliach nenašla. „Ak mi to bude vychádzať tak, že polovicu výplaty by som mala dať na jasle, tak to radšej zostanem doma, kým nebude mať dcérka tri roky. Všetko sa porušilo, máme tu babyboom a mestá by na to mali reagovať. Je dopyt po jasliach, škôlkach, prečo nie je aj dostatočná ponuka?“ pýta sa.
Jaslí podľa nej treba viac, pretože nie každý si môže dovoliť zostať tri roky doma s približne 200-eurovým rodičovským príspevkom.
Bratislava a Košice: Drahé súkromné alternatívy
Vladimír hľadal s manželkou jasle v Bratislave, keď mal syn dva roky. „Priam sme na zápis bežali, aby sme sa medzi prvými zapísali do poradovníka,“ hovorí. Jasle síce dostali, zistili však, že dieťa v nich môže byť len do piatej. „Obaja pracujeme zvyčajne do šiestej, preto sme sa nakoniec rozhodli pre neďaleké súkromné jasle, kde môže dieťa v prípade potreby zostať aj dlhšie,“ dodal Vladimír.
V takmer polmiliónovom meste sa tak vo verejných zariadeniach nájde miesto len pre zhruba dvestovky jasličkárov. „Kapacitu jasieľ sme vlani rozšírili o 18 miest, na terajších 58,“ uviedla hovorkyňa mestskej časti Ružinov Miroslava Štrosová.
V bratislavskom Novom Meste zostali posledné jasle z niekdajších pätoro. Umiestniť môžu len 50 detí, v Rači sa zas vedia postarať nanajvýš o 20 detí. V Petržalke mestské jasle nemajú a do škôlky neprijali vyše 370 detí mladších ako tri roky.
Naopak, kto má na to, aby dal dieťa od pol do troch rokov veku do starostlivosti v súkromných jasliach s nadštandardnou ponukou výučby angličtiny, tanca či plávania, má v Bratislave možností ako maku. Sotva však nájde zariadenie, v ktorom za mesiac zaplatí menej ako 350 až 450 eur.
Košický magistrát priznáva, že o umiestnenie detí v jasliach je mimoriadny záujem a dopyt prevyšuje ponuku. Na druhej strane pribúda súkromných jaslí. Ich celkový počet na mestskom úrade ani nemajú zmapovaný. Súkromné jasle s názvom Rozprávkový raj v Košiciach napríklad sídlia v rodinnom dome. Podľa majiteľky Lucie Batovej o deti nemajú núdzu, kapacitne stačia len na 17 detí. „Vyťažení sme dlho dopredu.“
Riešenia a možnosti
Kedysi spadali detské jasle pod ministerstvo zdravotníctva. Jasličky fungovali aj pri väčších podnikoch ako napríklad VSŽ, SPP či Matador. „Problém by opäť mohli pomôcť riešiť aj väčšie firmy, zakladaním vlastných jaslí,“ myslí si hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Ako pripomína, rodičia, ktorí sa rozhodnú umiestniť dieťa do takéhoto zariadenia, majú zo zákona nárok na štátny príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa vypláca v sume maximálne 230 eur.
Ako hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov, firmy by sa ani prevádzke jaslí nebránili. „Je to jeden z možných sociálnych benefitov pre zamestnancov a pri istej finančnej spoluúčasti z ich strany si vieme takúto službu predstaviť.“
Firmy ochotné prevádzkovať jasle by všeobecne očakávali aj pomoc od štátu, napríklad formou daňových úľav. „Prevádzka jaslí je finančne náročná a ich podpora by sa mohla stať súčasťou firemnej kultúry,“ myslí si sociologička.
6. DIEL PODCASTU ASES s Jánom Plesníkom
Možným riešením by mohlo byť aj rozšírenie kapacity existujúcich zariadení alebo podpora vzniku nových, či už mestských, alebo súkromných, s cieľom zabezpečiť dostatok miest pre všetky deti.