Možnosť dobrovoľného ukončenia tehotenstva ženy je stále kontroverznou a citlivou témou, ktorá delí spoločnosť na dva tábory. Na jednej strane sú tí, ktorí tvrdia, že život začína už od počatia a možnosť interrupcie tehotenstva absolútne odmietajú. Na druhej strane sú zástancovia slobodnej voľby ženy, ktorí zdôrazňujú právo ženy rozhodovať o svojom tele.
V histórii sa na interrupcie pozeralo rôzne. Svätý Augustín sa zamýšľal nad tým, či plod má dušu a či môže zomrieť skôr, ako žil. Tomáš Akvinský tvrdil, že plod nemá pri počatí rozumovú dušu, ale získa ju až neskôr. Popieral, že zárodok je už naplnený dušou, a tvrdil, že plod nemá ľudskú dušu až do konca 2/3 tehotenstva.
V minulosti sa na interrupcie pozeralo rôzne. Svätý Augustín sa zamýšľal nad tým, či plod má dušu a či môže zomrieť skôr, ako žil. Tomáš Akvinský tvrdil, že plod nemá pri počatí rozumovú dušu, ale získa ju až neskôr. Popieral, že zárodok je už naplnený dušou, a tvrdil, že plod nemá ľudskú dušu až do konca 2/3 tehotenstva.
Ceaușescov zákaz potratov a antikoncepcie v Rumunsku
V 60. rokoch 20. storočia sa štátostrana v Rumunsku rozhodla zvýšiť populáciu z 23 miliónov na približne 30 miliónov obyvateľov. S cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily v prosperujúcom socialistickom hospodárstve diktátor Nicolae Ceaușescu v roku 1966 zákonom zakázal akékoľvek interrupcie a antikoncepciu. Dekrét číslo 770, podpísaný v roku 1967, mal za cieľ podporiť pôrodnosť a vytvoriť novú, početnú rumunskú populáciu. Pred rokom 1968 bola rumunská potratová politika jednou z najliberálnejších v Európe. V dôsledku povojnovej modernizácie Rumunska, vysokého podielu žien na pracovnej sile a nízkej životnej úrovne sa počet narodených detí po roku 1950 výrazne znižoval a v roku 1966 dosiahol najnižšiu zaznamenanú úroveň.
Aby sa zabránilo prudkému poklesu pôrodnosti, rozhodla komunistická strana, že počet obyvateľov krajiny by sa mal zvýšiť z 20 na 30 miliónov. V októbri 1966 Ceaușescu osobne schválil dekrét 770. Na zabezpečenie plného vymáhania nariadenia dekréty bola spoločnosť prísne kontrolovaná. Antikoncepčné prostriedky boli stiahnuté z predaja a všetky ženy museli každý mesiac podstúpiť návštevu u gynekológa. Prípadné zistené tehotenstvá boli sledované až do pôrodu. Ženy z vyšších spoločenských vrstiev to mali jednoduchšie, pretože si mohli ilegálne zaobstarať antikoncepciu alebo podplatiť lekára, ktorý by stanovil diagnózu umožňujúcu potrat. Ženy, ktoré nemali finančné prostriedky a známosti, sa mohli bohužiaľ spoľahnúť len na amatérske metódy potratov.
Zákon bol miernejší ako niektoré súčasné zákony v USA. V Rumunsku totiž bolo možné vykonať interrupciu žene, ktorá počala počas znásilnenia, ak tehotenstvo priamo ohrozovalo jej život, alebo bol plod ne životaschopný či ťažko poškodený. Žena od 25 do 45 rokov bola podľa vodcu povinná porodiť aspoň 5 detí. Inak musela platiť špeciálnu daň. V jednej veci však Rumuni zašli o krok ďalej. Zakázali akúkoľvek formu antikoncepcie a sexuálnu výchovu.
Dôsledky zákazu
Priamym dôsledkom dekrétu bol baby boom. V rokoch 1966-1967 sa počet narodených detí takmer zdvojnásobil a odhadovaná úhrnná plodnosť vzrástla z 1,9 na 3,7 dieťaťa na ženu. Generácia narodená v rokoch 1967 a 1968 bola najpočetnejšou v rumunskej histórii. Boli postavené tisíce materských škôl. Ako deti starli, ich potreby neboli náležite uspokojované. Dochádzalo k prípadom, kedy boli skracované prednášky, aby bolo možné vyučovať na tri smeny.
Rumunsko však doplatilo na klasickú mentalitu pro-life aktivistov, ktorí síce pchajú paprče do materníc, ale už sa nestarajú o to, čo bude s narodenými deťmi. Rumunský systém škôlok, škôl a ďalších inštitúcií nebol na takýto nápor detí pripravený. V školách bolo v jednej triede aj viac ako 40 detí naraz. Pôrodnice a nemocnice boli pod obrovským tlakom.
Ačkoliv sa rok po zavedení dekretu narodila takmer dvojnásobná pôrodnosť a hovorilo sa o baby boome, ľudia sa topili v problémoch. Ženy žijúce v ťažkých podmienkach neboli schopné uživiť vysoký počet detí a stále rodiť. Veľké množstvo detí končilo v sirotincoch, pretože sa o ne rodičia nedokázali postarať. Je tiež pravda, že úmrtnosť rodičiek bola v tej dobe v Rumunsku najvyššia v Európe. Vzrástla aj dojčenská úmrtnosť a množstvo vrodených vývojových vád. Viac detí sa rodilo podvyživených a telesne postihnutých.
Štatistiky z tých rokov hovorí o obrovskom náraste úmrtí matiek a taktiež vysokej úmrtnosti detí do 1 roka. Medzi rokmi 1967 a 1989 sa v Rumunsku narodilo asi 10 miliónov detí, z ktorých až 340 000 zomrelo v prvom roku života. Vysoká úmrtnosť postihovala aj matky. Odhaduje sa, že asi 15 000 ich zomrelo len pri pokusoch o podomácky vykonanú interrupciu. Do štatistík sa však nedostali všetky, prezradenie potratu znamenalo vysoký trest nielen pre ženu a toho, kto potrat vykonával, ale aj pre rodinu, ak o tehotenstve vedela.
Hlad a chudoba tu boli absolútne bežné. Deti sa rodili nasilu, podvyživené a nechcené. V dôsledku toho bolo v Rumunsku neskutočne veľa sirôt. Keď po roku 1989 padol režim, teda po viac ako 20 rokoch, sa naplno odkryl obrovský problém so sirotincami. V zanedbaných inštitúciách ich našli až 170 000. Deti boli vyziabnuté, špinavé, často pripútané k posteliam. Dnes sú z nich dospelí ľudia a až 40 % z nich má oficiálne potvrdenú nejakú vážnu duševnú diagnózu. Život v takomto sirotinci nebol žiadna rozprávka a aj keď mnoho týchto detí skončilo v adoptívnych rodinách v zahraničí, z traumy sa nikdy nespamätali.
Zákaz mal vplyv aj na medziľudské vzťahy, ktoré dôkladne rozvrátil. Sex už nebol príjemnou súčasťou života, ale absolútnou hrôzou a postrachom žien. Posmešný slogan republikánov, že stačí, aby ženy nerozťahovali nohy a nebudú žiadne nechcené tehotenstvá, sa tu pretavil do praxe. „Bola to príšerná doba,“ spomína pre Project Syndicate gynekologička, ktorá v čase generácie „ceausei“ žila. „Ženy odmietali viesť sexuálny život, čo viedlo k rodinným hádkam a rozpadom rodín. Samozrejme, miera interrupcií sa pomaličky vrátila do normálu aj napriek ich zákazu. Bohaté ženy si dokázali zaplatiť falošnú diagnózu u lekára, vycestovať do zahraničia, alebo si nechať priviezť antikoncepciu.
Mnohí historici opisujú rumunský zákaz interrupcií k praktikám množiteľov zvierat. Kravy v maštaliach nemajú inú možnosť, ako nechať sa oplodniť, donosiť potomka a potom poskytovať mlieko. Aj USA dnes ponížili Američanky na dobytok, ktorý má právo akurát tak držať hubu. Rozhodnutie zrušiť ústavnú ochranu práva rozhodovať o svojom tele je krátkozraké a mimoriadne škodlivé. Z histórie pritom vieme, že účinok na pôrodnosť je len dočasný a aj to prináša v dlhodobom horizonte len problémy. Vytvára sa nebezpečný precedens, ktorým sa môžu inšpirovať konzervatívne vlády na celom svete. Na svete je takmer 8 miliárd ľudí a zdroje nám len tak-tak vystačia.
Súčasná situácia v Rumunsku a porovnanie so svetom
Po páde socializmu v roku 1989 bol zákaz potratov jedným z prvých opatrení, ktoré demokratická vláda zrušila. Problémy, ktoré šialený zákon narobil, však neustali a prejavia sa aj v budúcnosti. Po páde režimu mali „ceausei“ okolo 20 rokov a život pred sebou. Kvantum ľudí však potrebovalo niekde študovať a pracovať, čo sa podarilo len málokomu. Ďalším problémom bude, keď táto mnohopočetná generácia dovŕši dôchodkový vek.
V súčasnosti je interrupcia povolená v približne 2/3 sveta. Ročne sa vykoná približne 50 miliónov potratov. Avšak, ako následok interrupcie môže dôjsť k poškodeniu zdravia a ročne zomrie približne 20 000 žien alebo majú doživotné zdravotné následky. V krajinách, kde je interrupcia zakázaná, sa takéto čísla nevyskytujú.
V Rumunsku sú síce potraty do 14. týždňa tehotenstva legálne, ale nie sú vždy dostupné. Podľa novej správy Human Rights Watch (HRW) viac ako 80 % verejných nemocníc zákroky neprevádza, a to najmä kvôli náboženským postojom. Súkromné kliniky si za zákrok účtujú aj cez 30 tisíc korún. Antikoncepcia je drahá, sexuálna výchova mizivá a štát podľa HRW nielenže nereaguje, ale často aktívne podporuje sieť krízových centier, ktoré ženám hážu klacky pod nohy. Zdravotníci nie sú povinní zákrok vykonávať, ale podľa odborníkov by mali aspoň odkázať pacientku inam. To sa ale bežne nedeje. Úrady podľa HRW navyše napomáhajú činnosti antipotratových aktivistov a krízových centier pre tehotné.
Situáciu zhoršuje aj rastúci vplyv náboženských a konzervatívnych organizácií, ktoré šíria stigma a bránia diskusii o reprodukčných právach. Krajina sa tak pomaly vracia ku svojim koreňom. Pätinašesťročná Andreea Osmanová, ktorá pracuje s mládežou v Bukurešti, vníma situáciu ako kritickú. „Situácia je stále horšia. Pár miest, kde vám potrat urobia, existuje, ale väčšinou sú preplnené a je takmer nemožné tu nájsť termín. Dôvodom sú najmä antipotratovo zmýšľajúci doktori a vedúci kliník.
Viedenský „Pochod za život“ pritiahol v tomto roku len niekoľko stoviek proliferov, zatiaľ čo Dúhový pochod prilákal počas toho istého júnového dňa 185 000 ľudí, spolkového kancelára a predsedov dvoch parlamentných strán. Východne od železnej opony je pomer obrátený: v roku 2015 demonštrovalo v polmiliónovom meste Bratislava 70 000 ľudí za život. Prieskumy verejnej mienky ukazujú postoj väčšiny za jasné obmedzenie práva na prerušenie tehotenstva „len z veľmi vážnych dôvodov“. To znamená: keby pro-life hnutie bolo schopné priviesť túto spoločenskú náladu k urnám, viaceré štáty by mohli zaviesť reštriktívne potratové právo, tak ako Poľsko.
Keďže Rumunsko patrí k najreligióznejším krajinám Európy, prezrel som si toto hnutie v Bukurešti. Tri štvrtiny Rumunov sa označujú za veriacich, 44 percent o sebe tvrdí, že sa modlí denne, 21 percent, že chodí každú nedeľu do kostola. Miera potratov je tu pritom trikrát vyššia než v západnej Európe.
„Marşul pentru Viaţă“ bol odštartovaný na neprehliadnuteľnom Námestí slobody, v malom parku, okolo ktorého zo všetkých strán hučala pouličná premávka. Na začiatku dominoval typ mladej zbožnej študijnej myšičky s pevnými topánkami a dlhou sukňou. Prišlo niekoľko kňazov, seniori, rodiny. Milí, pokojní, ohľaduplní, slušne oblečení ľudia. Sotva niekto medzi 45 a 65 rokom, všimol som si. To je tá generácia, tipoval som, ktorá bola mladá, keď komunistický vládca Ceausescu kvôli rozmnoženiu svojich poddaných uložil rigidný zákaz potratu. Aj keď sa vezme do úvahy, že v ďalších 285 rumunských mestách sa súčasne tiež konal „Pochod za život“, nával v Bukurešti bol len stredne veľký.
Adriana Mesochoritisová: Ženy strašia mýtmi. Ako vyzerá realita interrupcií?
Chcel som pri tejto príležitosti spoznať aj aktivistov „Koalície za rodinu“. Táto zastrešujúca organizácia vyzbierala v krajine s 19 miliónmi obyvateľov 3 milióny podpisov za to, aby manželstvo bolo definované v ústave ako výlučné spojenie muža a ženy. Táto iniciatíva má dobré vyhliadky na úspech. Len nedávno táto téma roztrhala antikorupčnú stranu USR: strana, ktorá je len pol roka v parlamente, sa ohromne rozhádala pre jedno hlasovanie medzi členmi strany o žiadosti „Koalície za rodinu“. Šéf strany už nie je v strane a veľká väčšina poslancov sa zoskupila v novej „USR Liberal“. „Koalícia za rodinu“ a „Pochod za život“ sú spriatelené organizácie, niektorí aktivisti sa angažujú pre obidve. Predstavili len jeden plagát k záverečnému podujatiu. Z toho som usúdil, že pre rumunských kresťanov je momentálne horúcejšou témou odpor proti homomanželstvu.
Na „Námestí slobody“ to trvalo dlhšie, kým sa demonštrácia dala do pohybu. Študentky, ktoré organizovali pochod, sa lopotili so svojím 100 metrov dlhým hadom z pestrých balónov. Načúval som, keď organizátorka dávala rozhovory. Hovorila jednostaj to isté: „Podporuje nás päť kresťanských cirkví.“ „Nie sme za zákaz potratu, ale chceme demonštrovať podporu mamy a dieťaťa.“ „Civilizované riešenie pre ženy pod tlakom.“ „Posolstvo solidarity, inteligentné posolstvo, posolstvo podpory.“
Spravodajské novinárky, bez výnimky atraktívne, predstavovali kultúrneho votrelca. Krátke sukne, pristrihnuté kučeravé vlasy, tangáče. Jedna nechala svojho kameramana nafotiť prázdnotu ľudí v popredí, potom odišla preč s ustrašeným povýšeneckým úsmevom. Osobne som kráčal ako začlenený pozorovateľ. Organizátori rozdávali kartóny v detsky pestrom štýle. Ja som dostal ten najnudnejší: „Pomáhaj mame a dieťaťu. Závisia od teba.“ Viac by som ocenil: „Ženy si zaslúžia viac než potrat.“ Až neskoro som ulovil vhodné heslo: „Praví muži volia život.“ Podomácky vyrobené transparenty boli zriedkavosťou. Na jednom bolo napísané: „S každým dieťaťom prichádza anjel na svet.“
Niektorí vodiči za pouličnými zátarasami zúrivo trúbili, len čašníci tureckej kebab reštaurácie stáli solidárne v dvojrade. Kočíkujúci otec s dvomi synmi pobehujúcimi okolo neho naviedol svojich synov, aby volali „život“, a uškŕňal sa so zlodejskou radosťou, keď sa to chlapcom zapáčilo. Odhliadnuc od toho sme pochodovali mlčky. Na dlhom škaredom bulvári Cantemir čakalo nemilé prekvapenie. V noci niekto postriekal steny domov a kostol pozdĺž cesty pochodu: „Právo na život bez detí!“, „Sexuálna výchova zamedzuje potrat“, „Vaše deti sú gay“, „Moja p…, moje rozhodnutie“, „Rumunská pravoslávna cirkev, von z mojej p…!“ Azda 5 000 odporcov potratu kráčalo pokojne a vážne popri tom.
Pochod sa skončil pred tribúnou v „Parku mládeže“. Moderátorka sa pokúšala sprostredkovať skupinové skandovanie pre živý vstup do štátnej televízie: „Sme generácia za život?“ „Áno“ vyznelo nevýrazne, títo ľudia boli neskúsenými demonštrantmi. Nasledovali osobné svedectvá dvoch žien, koncert „Live for Life“ a príhovory zástupcov piatich cirkví. Deň potom som čítal rumunské denníky. Musel som sa značne čudovať. Všetky sa zaoberali otázkou, prečo sa Rumunská pravoslávna cirkev skryla za študentky. Rozhovory, ktoré organizátorka poskytovala ako na bežiacom páse, neboli citované. Na ilustráciu poslúžilo, že na konci sa na čele pochodu objavil Gigi Becali, vulgárny a skorumpovaný podnikateľ, ktorého práve prepustili z väzenia. Becali bol citovaný s vetou, že len satanisti chcú sexuálnu výchovu na školách.
Mienkotvorný denník Adevărul citoval vo svojom článku výlučne kritikov pochodu a označil za „nesmierny škandál“, že v jednom z 285 miest boli vyzvaní k účasti učitelia náboženstva. Najčítanejší rumunský denník a na odhaľovanie pokožky orientovaný bulvárny plátok Libertatea, si robil z „Pochodu za život“ posmech. Citovali starú babičku, opísanú ako naivnú: „Farár nám povedal, že je dobré podporovať zákaz potratu.“
Najvyšší súd USA zrušil ústavné právo žien na interrupciu a mnohé republikánske bašty nelenili a obratom zakázali potraty za každých okolností. Je jedno, či je plod výsledkom znásilnenia, incestu, či je životaschopný alebo či neohrozuje život ženy. Joe Biden na margo toho povedal, že USA sa vrátili 150 rokov do minulosti.
Rumunský minister zdravotníctva oznámil, že vládny výbor rozhodne ešte tento týždeň o tom, či znásilnené jedenásťročné dievča bude môcť ísť na potrat alebo bude musieť dieťa donosiť. Dievča je v súčasnosti v 20. týždni tehotenstva, čo je 14 týždňov za povolenou hranicou, kedy sa v Rumunsku môže uskutočniť potrat. Rodičia prišli na fakt, že ich dcéra je tehotná, až 2. júna. Dievča sa potom lekárovi priznalo, že ju znásilnil jej devätnásťročný strýko. Miestne výbory na severovýchode Rumunska vydali protikladné rozhodnutia. Podľa jedného by jej malo byť umožnené podstúpiť zákrok vo Veľkej Británii, tak ako si priali jej rodičia. Druhý výbor však dospel k záveru, že by dievča potrat podstúpiť nemalo, pretože plod aj ona sama sú zdravotne v poriadku. Rumunské zákony totiž dovoľujú potrat po 14. týždni iba v prípade ohrozenia matkinho zdravia. Pravoslávna cirkev podľa svojho hovorcu Constantina Stoiku dospela k názoru, že tento prípad predstavuje „ýnimočnú situáciu, ktorá sa musí riešiť výnimočným spôsobom a len rodina je oprávnená rozhodnúť.“ Podľa ministra zdravotníctva Eugena Nicolaeska je tento prípad citlivý preto, lebo sa v ňom prelínajú medicínske, právne aj morálne aspekty.
Alabama a Missouri sa v máji stali siedmym a ôsmym americkým štátom, ktoré výrazne sprísnili vykonávanie potratov. Napriek tomu, že zákony v týchto dvoch štátoch ešte ani nezačali platiť, zniesla sa na ne kritika nielen z USA. Niektoré médiá ukazujú aj na varovný príklad - Ceaușescovo Rumunsko. „Po desaťročia bolo komunistické Rumunsko živoucím príkladom toho, čo sa môže stať, ak krajina úplne zakáže potraty. Prístup k interrupciám totiž súvisí s dostupnosťou všetkých druhov predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti a ovplyvňuje hlavne chudobnejšie alebo menej vzdelané vrstvy.
Nový alabamský zákon je v určitých ohľadoch dokonca ešte prísnejší než ten rumunský zo 60. rokov. Na rozdiel od neho nepovažuje počatie formou znásilnenia alebo incestu za dôvod na povolenie potratu. Tak ďaleko súčasné Spojené štáty nedošli, aj keď v niektorých ohľadoch môžu mať nepatrne našliapnuté.