Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo platí aj po dovŕšení plnoletosti. Nie je rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samo živiť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Kedy vyživovacia povinnosť trvá?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Skutočnosť, že dieťa má 20 rokov a ukončilo školu, neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti. Ak si dieťa aktívne hľadá prácu, je evidované na úrade práce a nie je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá.
Ak sa syn sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, vaša vyživovacia povinnosť trvá do času, kým váš syn neukončí vysokú školu získaním titulu. Aj v prípade, ak by sa rozhodol pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zaniká.
Ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Vzhľadom na to, že vaše dieťa stále študuje, teda sústavne a nepretržite sa pripravuje na svoje budúce povolanie, vaša vyživovacia povinnosť trvá. Pokiaľ by štúdium prerušilo, vyživovacia povinnosť by zanikla.
Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom.
V prípade, ak dieťa študuje dennou formou na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Pokračovanie štúdia, aj v externej alebo diaľkovej forme, sa spravidla považuje za pokračovanie nezaopatrenosti. To, že dieťa má brigádu a zarába napr. 250-300 eur mesačne, ešte automaticky neznamená, že je schopné sa samo živiť. Súd pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopné pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda, najmä ak ide o nižší príjem, spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Ak by sa vám nepodarilo nič zistiť, môžete podať návrh na zrušenie výživného, ak viete, že dieťa už zmaturovalo, ale neviete, či ďalej študuje. V súdnom konaní to bude súd zisťovať.
Tabuľka: Príklad výpočtu výšky výživného
| Príjem rodiča (netto mesačne) | Počet vyživovacích povinností | Percento z príjmu (pre dieťa 20 rokov) | Výška výživného |
|---|---|---|---|
| 1 500 EUR | 2 (napr. rodič a ďalšie dieťa) | 20% | 300 EUR |
Poznámka: Toto je len ilustračný príklad, súd zohľadňuje všetky individuálne okolnosti.
Kedy vyživovacia povinnosť zaniká?
Pokiaľ máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Ak by sa po ukončení štúdia dieťa nezamestnalo, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázalo nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať.
Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Za deň ukončenia sa štandardne považuje deň úspešného absolvovania štátnej záverečnej skúšky, alebo deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom.
Neplatí však, že vyživovacia povinnosť automaticky zaniká dosiahnutím plnoletosti alebo ukončením štúdia. Základnou podmienkou je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
V prípade, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Platiť výživné na dieťa je zákonná povinnosť, ktorá vzniká jeho narodením a zaniká dosiahnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku, ale na schopnosť samostatne sa živiť.
Zmena a zrušenie súdnych rozhodnutí o výživnom
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd s poukazom na toto ustanovenie môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je potrebné na miestne príslušný súd podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Tento je potrebné podať na miestne príslušný súd podľa obvyklého miesta pobytu dieťaťa, pričom je potrebné súdu návrh riadne zdôvodniť.
Ak máte za to, že dieťa v súčasnosti nie je odkázané na výživné, môžete sa s návrhom obrátiť na príslušný okresný súd, návrh je však potrebné náležite odôvodniť.
V prípade plnoletých detí sa návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podáva na súd podľa § 154 nasl. Civilného mimosporového poriadku, kde je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Všeobecným súdom navrhovateľa je súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Súd každý jeden prípad posudzuje samostatne. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie.
Ak má povinný rodič vedomosť o tom, že dieťa je samostatne zárobkovo činné, môže podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý musí riadne odôvodniť.
V prípade, že bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Ak dieťa ukončilo strednú školu a neplánuje nastúpiť na vysokú školu, súd bude posudzovať, či je schopné samo sa živiť a či mu v tom nebránia závažné okolnosti (napríklad zlý zdravotný stav).
Dôkazy a procesné postupy
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať.
Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.
Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov otca, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
Odporúčam vám pripraviť si dôkazy o evidencii na úrade práce, o príjmoch a výdavkoch dieťaťa, a tiež o možnostiach a príjmoch otca.
Ak by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.
To, že sa konalo pojednávanie bez vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu, najmä ak vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť vám termín pojednávania. Odporúčam vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15-dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.