Narodenie Ježiša Krista je ústrednou udalosťou kresťanstva, ktorá formovala nielen náboženskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Táto udalosť doslova rozdelila dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi. Napriek tomu, že Presný dátum Kristovho narodenia nie je známy, milióny ľudí na celom svete, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, oslavujú narodenie Ježiša 25. decembra.
Rodokmeň Ježiša Krista
Ježišov rodokmeň siaha až k Abrahámovi a Dávidovi. Podľa Matúšovho evanjelia, ktoré uvádza rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho, sa jeho rodová línia rozdeľuje do troch skupín po štrnásť pokolení. Prvá skupina siaha od Abraháma po Dávida, druhá od Dávida po babylonské zajatie a tretia od babylonského zajatia po Krista. V tomto rodokmeni nachádzame mená ako Júda, Fares, Ezrom, Aram, Aminadab, Náson, Salmon, Boaz, Obed, Jesse, Dávid, Šalamún, Roboam, Abijáš, Azar, Jozafat, Joram, Oziáš, Joátam, Achaz, Ezechiáš, Manasses, Amón, Joziáš, Jechoniáš a jeho bratia za babylonského zajatia. Po zajatí sa rodová línia pokračuje cez Zorobábela, Abiuda, Eliakima, Azora, Sadoka, Achima, Eliuda, Eleazara, Matana, Jakuba až k Jozefovi, manželovi Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
Tabuľka rodokmeňa:
| Obdobie | Počet pokolení | Kľúčové postavy |
|---|---|---|
| Od Abraháma po Dávida | 14 | Abrahám, Dávid |
| Od Dávida po babylonské zajatie | 14 | Dávid, Šalamún, Joziáš, Jechoniáš |
| Od babylonského zajatia po Krista | 14 | Jechoniáš, Zorobábel, Jozef |
Narodenie Ježiša Krista
Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba), meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, ktoré bolo rodiskom kráľa Dávida. Podľa biblických záznamov sa tak stalo v čase, keď na svete vládol cisár Augustus a v Judei kraľoval Herodes Veľký. Toto obdobie bolo poznačené politickým napätím a neistotou. Herodes bol známy svojou krutosťou, čo sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša.
Biblia neponúka presné údaje o datume Ježišovho narodenia. Evanjeliá Marka a Jána sa o narodení nezmieňujú vôbec, zatiaľ čo Matúš a Lukáš podávajú odlišné príbehy. Najdôležitejšie zmienky sú v Mt 2,11 a Lk 2,1 a nasl. Podľa týchto záznamov pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Tento dátum však kontrastuje so zmienkou o Quiriniovom sčítaní v Lk 2,2, ktoré sa uskutočnilo v roku 6 po Kr. V súčasnosti sa historici prikláňajú k názoru, že Ježiš sa mohol narodiť medzi rokmi 6 až 4 pred Kr., alebo dokonca neskôr, medzi rokmi 12 pred Kr. a 6 po Kr.
V súvislosti s betlehemskou hviezdou, ktorá viedla mudrcov, existujú rôzne teórie. Jedna z nich spája túto hviezdu s konjunkciou planét Jupiter a Saturn, ktorá bola pozorovaná v roku 7 pred Kr. Iná teória hovorí o planéte Jupiter, ktorá sa mala zastaviť nad Betlehemom večer 12. novembra roku 7 pred Kr.
Z historického hľadiska je zaujímavé, že kresťania začali oslavovať Ježišovo narodenie až v 3. alebo 4. storočí. Prvé správy o slávení 25. decembra pochádzajú z Ríma z roku 336. Existuje viacero teórií, prečo bol tento dátum zvolený.
Jedna z nich spája 25. december s pohanským sviatkom narodenia „neporaziteľného slnka“ (Sol Invictus), ktorý sa oslavoval v čase zimného slnovratu. Kresťania mohli tento sviatok „pokresťančiť“ a interpretovať ho v novom duchu ako narodenie „slnka spravodlivosti“. Iná, prijateľnejšia teória, spája dátum narodenia s dátumom počatia Ježiša, ktoré sa tradične oslavuje 25. marca (Zvestovanie Pána). Keďže tehotenstvo trvá deväť mesiacov, narodenie by pripadlo práve na 25. december.
Východné cirkvi tradične slávia Vianoce 6. januára, čo súvisí s tým, že v ich tradícii sa umučenie a počatie Pána oslavovalo 6. apríla.
Deň narodenia Ježiša Krista je symbolický. Nejde ani tak o presný dátum, ako skôr o posolstvo jeho príchodu na svet. Jeho narodenie v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu. Boh nám chce byť blízko, a preto prišiel medzi nás vo fyzickej podobe, aby sme sa mohli inšpirovať jeho životom a učením.
Mudrci od východu
Po Ježišovom narodení sa mu prišli pokloniť Mudrci z východu. Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Útek do Egypta a vraždenie detí v Betleheme
Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy Jozef vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.
Útek do Egypta a vraždenie neviniatok v Betleheme sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu. Ježišov návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
Návrat z Egypta a usadenie sa v Nazarete
Po návrate z Egypta vzal Jozef dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja a usadili sa v Nazarete.
Verejné pôsobenie Ježiša Krista
Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehu Jordánu. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie".
Ježiš vyučoval svojich učeníkov, ako sa majú modliť, a naučil ich modlitbu Otče náš. Pri príležitosti reči na vrchu sú zaznamenané mnohé časti jeho učenia, vrátane blahoslavenstiev. Vyzýval ku konaniu dobrých skutkov a vyhlasoval, že neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, ale ich naplniť. Podával aj výklad prikázaní Zákona.
Počas svojho účinkovania Ježiš vykonal mnoho uzdravení a okrem uzdravení niekoľkokrát aj vzkriesil mŕtvych. V gerazskom kraji vyslobodil posadnutého, ktorého zlých duchov poslal do čriedy svíň. V Naimskom kraji pri bráne mesta stretol sprievod vynášajúci mŕtveho mládenca, ktorého vzkriesil.
Evanjeliá zaznamenávajú aj podobenstvá, ktoré povedal počas svojho účinkovania. Ešte pred svojím utrpením vystúpil s Petrom, Jakubom a Jánom na vysoký vrch a tam sa pred nimi premenil. Zjavili sa pritom aj Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním.
Ježišova verejná služba sa začína (1. časť)
Umučenie a zmŕtvychvstanie
Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, sľúbil veľkňazom, že Ježiša zradí, za čo mu oni sľúbili peniaze - 30 strieborných. Pri veľkonočnej večeri Ježiš lámal chlieb, vzdával vďaky a hovoril "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás." Vojaci ho potom korunovali tŕním a vyviedli na Golgotu na ukrižovanie. Keď ho ukrižovali, spolu s ním ukrižovali aj dvoch zločincov.
Keď prešla sobota po Ježišovom ukrižovaní, prišli k jeho hrobu Mária Magdaléna a iné ženy, aby pomazali jeho mŕtve telo. Boli ustarostené o to, kto im odvalí kameň od vchodu do hrobu. Nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil anjel a odvalil kameň. Strážnici zo strachu z neho strnuli a zostali ako mŕtvi. Anjel ženám povedal, že vie, že hľadajú Ježiša, ktorý bol ukrižovaný, no ten vstal z mŕtvych, ako povedal, a šiel pred nimi do Galilei.
Ježiš bol po zmŕtvychvstaní s tými ženami, s apoštolmi a s veľkým množstvom ďalších ľudí. Napokon na 40. deň vystúpil na nebesia.
Svedectvá o Ježišovi Kristovi
O Ježišovi Kristovi sa v Biblii hovorí zvlášť v 4 kánonických evanjeliách uvedených v Novom zákone. Biblia hovorí, že Ježiš bol židovský učiteľ, ktorý kázal evanjelium, uzdravoval choroby a vyháňal démonov mocou Ducha Svätého (Mt 9,35; Sk 10,38). Uvádza sa tu, že Ježiš sa narodil z panny menom Mária a že bol nevinne odsúdený Pontským Pilátom na žiadosť židovskej veľrady. Evanjeliá ďalej uvádzajú, že Ježiš zomrel na kríži pri Jeruzaleme. Ďalej sa tu uvádza, že na tretí deň po svojej smrti vstal zmŕtvych. Po zmŕtvychvstaní sa ukázal apoštolom a iným ľuďom a na 40. deň vystúpil na nebesia.
Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista, hoci žiaden z ich autorov nebol jeho súčasníkom. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca Jozefa Flávia, ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: „V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je to vôbec legitímne ho nazývať človekom.“ Existuje však názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr. Rímsky historik Tacitus okolo roku 115 v diele Annales spomína, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“, si odvodili svoj názov z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Judei, Pontiom Pilátom. Ďalší dôležitý zdroj informácii nájdeme v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi, ktorý popisuje ranných kresťanov a ich uctievanie Krista. Suetonius vo svojom opise Claudia hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým Chrestom, čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto Kristom.
Kresťanstvo vníma Ježiša ako toho, ktorý odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov. Neustanovi pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zdelením, v ktorom Boh neoznamuje niečo, ale sám seba. V ňom je Boh s nami.
Katolicizmus považuje Ježiša za toho, ktorý má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení. Podľa Arianizmu sú tri Božie podstaty - Otec, Syn a Duch Svätý - tri rozdielne bytosti. Marción (cca 110 po Kr.) nedokázal nájsť spoločný jazyk pre pomstychtivého boha Starého zákona a mierumilovného boha Nového zákona, odmietol spisy Starého zákona a učil, že Ježiš nebol Synom Boha Židov.
Napriek neistote ohľadom presného dátumu narodenia a smrti, Ježiš Kristus zostáva ústrednou postavou kresťanstva, najväčšieho náboženstva na svete. Kresťania ho považujú za Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna.