Juraj Valachy, uznávaný ekonóm a dlhoročný analytik, sa od 15. októbra stáva novým riaditeľom Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR. Týmto menovaním sa Juraj Valachy stáva v poradí 8. riaditeľom IFP. Na tejto pozícii vystrieda doterajšieho riaditeľa Eduarda Hagaru.
Tatra banka je vnímaná ako silná a atraktívna banka s výnimočným firemným tímom, ktorá poskytuje vysokokvalitné služby s dôrazom na klienta. Jej moderný, perspektívny a efektívne fungujúci organizmus je postavený na inováciách a automatizácii, ktoré prinášajú pozitívne efekty. Tatra banka je synonymom silnej a inovatívnej spoločnosti s jasnou víziou a kreatívnou atmosférou, ktorá posúva hranice bankovníctva. Jej zamestnanci preukazujú oddanosť dokonalosti a inováciám, čo sa odráža v stabilných a zdravých finančných výsledkoch.
Juraj Valachy pôsobí v Tatra banke od roku 1999, pričom sa zameriava najmä na analýzu vývoja slovenskej ekonomiky, bankového sektora a strategické plánovanie. Jeho vzdelanie zahŕňa štúdium štatistiky a pravdepodobnosti na Fakulte matematiky a fyziky Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal titul v oblasti teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky, finančnej a poistnej matematiky. Následne pokračoval v postgraduálnom štúdiu na CERGE-EI Karlovej univerzity v Prahe, kde získal titul Master of Applied Economics. V minulosti pracoval ako ekonomický analytik v Poľnobanke a ako výskumník na univerzite CERGE a na Národohospodárskom ústave Akadémie vied ČR. Doktorandské štúdium ekonómie ukončil na pražskom inštitúte CERGE-EI.
Počas rokov 2021-2024 pôsobil Juraj Valachy ako riaditeľ Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. V minulosti už na IFP pôsobil, pričom v rámci ministerstva pracuje od roku 2012. Začínal ako senior analytik v Inštitúte finančnej politiky a neskôr prevzal zodpovednosť za Oddelenie daňovej a fiškálnej analýzy. Jeho návrat na ministerstvo financií po rokoch je spojený s novými výzvami.

Medzi najväčšie priority nového šéfa IFP bude patriť práca na zlepšenie udržateľnosti verejných financií. "Trvalé zlepšenie ich stavu by malo priniesť zavedenie konceptu výdavkových limitov, čo je aj hlavnou výzvou pre celý inštitút," uviedol Valachy. Toto opatrenie by malo prispieť k lepšiemu riadeniu verejných financií.
Analýzy slovenského a eurozónového makroekonomického vývoja a bankového sektora sú kľúčovou oblasťou jeho práce. V minulosti sa venoval aj analýzam makroekonomických štatistík a realitnému trhu. Jeho pohľad na ekonomiku je formovaný štúdiom na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor hospodárska politika.
Juraj Valachy uviedol, že je veľmi šťastný, že môže pracovať na Inštitúte finančnej politiky. "Je to výnimočné miesto plné výnimočných ľudí, ktorí prostredníctvom svojej práce pomáhajú vláde robiť informované rozhodnutia."

Predchádzajúce analýzy naznačujú, že hoci svetová ekonomika má rásť približne o tri percentá, eurozóna dosiahne len tretinu tohto tempa. Analytici upozorňujú, že Slovensko si síce drží svoju úroveň produkcie a neklesá spolu s nemeckým trhom, ale zároveň nerastie. Verejné financie na Slovensku patria medzi najhoršie v Únii a konsolidačný balíček podľa analytikov zhorší konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Napriek tomu, tohtoročný ekonomický rast by mal byť podľa rezortu financií lepší než pôvodné očakávania.
Juraj Valachy sa rozhodol na vlastnú žiadosť nepokračovať vo funkcii na ministerstve financií. Inflácia v budúcom roku by mala spomaliť na 4,8 % a v strednodobom horizonte sa vrátiť blízko k dvom percentám. Slovensko mohlo podľa šéfa IFP Juraja Valachyho vojsť do pandémie lepšie pripravené.
Oproti rozpočtu na tento rok by mali byť daňové príjmy vyššie o necelé dve miliardy eur. V tomto roku by mala inflácia dosiahnuť 11,6 %. V rámci reformy daní a odvodov je potrebné zjednodušiť systém a zamerať sa viac na enviro dane. Daňovo-odvodová reforma má podľa riaditeľa IF zvýšiť výdavky na rodinnú politiku o viac ako jednu miliardu eur.
Finanční ekonómovia vyzývajú vládu, aby urýchlene uzatvorila dohodu o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zákona o výdavkových limitoch. Zdražovanie sa najviac dotýka najzraniteľnejšej skupiny ľudí, pričom už teraz má Slovensko 300-tisíc ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť pravidelné udržiavanie tepla z finančných dôvodov.
TOP AKCIE V PREPADE | NAKUPUJEM 🔥
V týždni sa Slovensko tiež požičalo 348,5 mil. eur. Od začiatku roka do konca októbra sa prostredníctvom aukcií a syndikátneho predaja predali štátne dlhopisy za 6,354 mld. eur. V rámci nekonkurenčnej časti aukcie mali investori záujem o dlhopisy so splatnosťou v októbri 2047, avšak o nekonkurenčnú časť aukcie nebol vysoký záujem.
Rapídny nárast výdavkov a výpadok príjmov spôsobil, že vláda musela hľadať zdroje financovania na trhoch.