Téma asistovanej reprodukcie a umelého oplodnenia je v slovenskej spoločnosti dlhodobo predmetom vášnivých diskusií. Okrem medicínskych a etických aspektov sa táto téma dotýka aj legislatívy a práv žien. V slovenskom parlamente sa objavil návrh zákona, ktorý vyvolal búrlivé reakcie a pobúrenie verejnosti, nakoľko navrhoval trestanie žien za podstúpenie umelého oplodnenia.
Tento článok sa zameriava na tento kontroverzný návrh zákona, jeho obsah, priebeh hlasovania v parlamente, ako aj na postoje niektorých politikov a reakcie verejnosti. Zároveň poskytne informácie o asistovanej reprodukcii a jej legislatívnom rámci.
Návrh zákona o trestaní žien za umelé oplodnenie
V slovenskom parlamente sa objavil návrh zákona, podľa ktorého by ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, mohli byť odsúdené na 5 až 12 rokov odňatia slobody. Navrhované znenie zákona definovalo ako trestný čin akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi. Taktiež definoval ako trestný čin akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky. Okrem toho návrh zahŕňal trestanie za umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
Tento návrh, ktorý sa objavil v parlamente, bol označovaný ako nepochopiteľný a neľudský, najmä časť, ktorá by posielala na 5 až 12 rokov do väzenia ženy, ktoré nemôžu prirodzeným spôsobom otehotnieť a využijú preto služby asistovanej reprodukcie.
Hlasovanie v parlamente a reakcie poslancov
Pri hlasovaní o tomto návrhu zákona hlasovalo ZA iba 19 poslancov. Väčšina poslancov bola proti, zdržala sa hlasovania alebo nebola prítomná. Poslanci, ktorí hlasovali za návrh, boli z KDH: Pavol Abrhan, Jozef Bobík, Július Brocka, Martin Fronc, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Jozef Mikloško, Jozef Mikuš, Alojz Přidal, Ivan Uhliarik. Zaujímavosťou je, že za tento návrh hlasovali aj tri ženy: Helena Mezenská (OĽaNO-NOVA), Erika Jurinová a Monika Gibalová z KDH.
Tento výsledok hlasovania vyvolal veľké pobúrenie verejnosti. Mnohí poslanci, ktorí hlasovali za, sa neskôr snažili svoje hlasovanie ospravedlniť tým, že sa s návrhom úplne nestotožňujú, že by zaňho v druhom čítaní už nehlasovali, alebo že bolo krátko pred voľbami a druhé čítanie by sa už nestihlo. Napriek tomu, že tento návrh zákona neprešiel, jeho predloženie a hlasovanie o ňom poukázali na vážne etické a legislatívne otázky týkajúce sa asistovanej reprodukcie.
Niektorí poslanci, ako napríklad Richard Vašečka, sa k svojmu hlasovaniu vyjadrili, že represie sa dajú odstrániť zo zákona až v druhom čítaní a že ak by bol zákon v druhom čítaní, nepodporili by ho bez výrazných zmien, lebo obsahoval aj nespravodlivé riešenia. Poslankyňa Erika Jurinová uviedla, že chce viac informácií pre ženy, čo považuje za základné ľudské právo.
Erika Jurinová a jej postoj k ľudským právam
Erika Jurinová, ktorá bola v čase diskusie o návrhu zákona poslankyňou a neskôr sa stala podpredsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva, hlasovala za posunutie do druhého čítania návrhu, ktorý stanovoval ženám za potrat 15 rokov väzenia. V kontexte diskusie o umelom oplodnení uviedla, že chce viac informácií pre ženy, čo je podľa nej základné ľudské právo. Pripomenula, že aj ochrancovia zvierat si uvedomujú, že zviera nie je vec a zaslúži si starostlivosť, preto by si aj pri ľudskom plode mali uvedomiť, že nie je vec.
Asistovaná reprodukcia: Nádej pre budúce matky
Napriek kontroverznému návrhu zákona, asistovaná reprodukcia predstavuje pre mnohé ženy a páry jedinú nádej na splnenie si sna o dieťati. V kontexte medicíny, asistovaná reprodukcia, vrátane umelého oplodnenia, ponúka riešenia pre páry, ktoré sa potýkajú s neplodnosťou.
MUDr. Marek Drábek, PhD., vedúci lekár kliniky reprodukčnej medicíny Repromedica, upozorňuje na klesajúcu plodnosť žien po 35. roku života a výrazný pokles šancí na otehotnenie po 40. roku života. Napriek tomu asistovaná reprodukcia umožňuje otehotnieť aj ženám vo vyššom veku. Hranica liečby sterility sa na klinikách líši, pričom Repromedica si stanovila hranicu na 49 rokov + 364 dní. Dôležité je vyšetriť vaječníkovú rezervu, ktorá odhalí schopnosť vaječníkov vytvárať vajíčka.
Príbehy žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, sú často plné nádeje. Napríklad moderátorka Erika Judínyová sa stala mamou v neskoršom veku po rokoch snaženia sa o dieťa s manželom. Aj keď pôvodne o dieťati neuvažovala, vzťah so Štefanom všetko zmenil. Po dlhom snažení sa im nakoniec podarilo počať dcéru Ellu. Erika otvorene prehovorila o svojich pocitoch počas tehotenstva, o rešpekte a strachu vzhľadom na svoj vek, a povzbudila ženy, ktorým sa nedarí mať deti, aby sa nevzdávali.
Právny a etický rámec asistovanej reprodukcie
Umelé oplodnenie a s ním spojené procedúry ako predimplantačná genetická diagnostika či náhradné materstvo, sú predmetom diskusií aj v oblasti legislatívy. Zatiaľ čo niektoré krajiny majú všeobecný zákaz týchto praktík, iné ich regulujú. Napríklad, niektoré štáty majú všeobecný zákaz surogátneho materstva (Bulharsko, Fínsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko) a iné majú komerčný zákaz (Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Maďarsko a Veľká Británia).
Diskusie o týchto témach často zahŕňajú aj otázky týkajúce sa manželstva a rodiny. V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Niektorí politici argumentujú, že zavedenie registrovaných partnerstiev by ohrozilo rodinu.
Ako dlho trvá hormonálna liečba pred samotným IVF?
Je dôležité, aby sa v spoločnosti viedla otvorená a konštruktívna diskusia o týchto citlivých témach, ktorá zohľadní práva a potreby všetkých zúčastnených strán, vrátane budúcich matiek, ich detí a spoločnosti ako celku.
tags: #jurinova #hlasovanie #za #umele #oplodnenie