S nejakým reprodukčným problémom sa v priebehu svojho života stretne jeden zo siedmich párov. Aktuálna situácia na Slovensku je obdobná. V približne tretine prípadov je problémom ženský faktor neplodnosti, v druhej tretine ide o mužský faktor a v poslednej je faktor buď neznámy, alebo kombinovaný. Svetová zdravotnícka organizácia definuje neplodnosť ako neschopnosť počať dieťa napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. Výskyt neplodnosti celosvetovo narastá, podľa ESHRE ide o problém asi deviatich percent populácie. Pritom každá zdravá ľudská bunka má 22 párov chromozómov, tzv. autozómov a pohlavie určuje posledný, 23. pár s pohlavnými chromozómami - alozómami.
Doposiaľ najefektívnejším spôsobom liečby neplodnosti je umelé oplodnenie (skratkou IVF z angl. in vitro fertilization). Proces umelého oplodnenia je zložitý proces pozostávajúci z niekoľkých kľúčových krokov. Úvodná konzultácia je prvým krokom, kedy nasleduje návšteva centra asistovanej reprodukcie a konzultácia s odborníkom. U žien sa štandardne vykonávajú hormonálne, imunologické a ultrazvukové vyšetrenia. U mužov je základom spermiogram. Pre získanie väčšieho počtu zrelých vajíčok sa vaječníky stimulujú podávaním hormónov. Fáza hormonálnej prípravy trvá 1 až 3 týždne a gynekológ počas nej opakovane kontroluje zrejúce folikuly s vajíčkami pomocou vaginálneho ultrazvuku. Po hormonálnej stimulácii nasleduje odber vajíčok, ktoré dozreli vo folikuloch. Vajíčka sa odsajú z vaječníkov (ovárií) vpichom cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou. Zákrok sa robí v krátkej celkovej anestézii. Odber spermií najčastejšie prebieha v rovnaký deň ako mimotelové oplodnenie v tzv. odberovej miestnosti v centre asistovanej reprodukcie. Spermie sú získané ten istý deň, zvyčajne masturbáciou alebo rozmrazením uskladneného semena partnera či darcu. Po úspešnom odbere vajíčok a spermií sa vajíčka oplodia v laboratóriu. Najúčinnejšou metódou pri liečbe ťažších foriem mužskej neplodnosti je metóda ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie do vajíčka). Samotné oplodnenie prebieha v priestoroch laboratória, a to buď klasicky - pridaním spermií do kultivačného média k vajíčku alebo sa využije mikroinseminačná metóda (najčastejšie ICSI) - priamym vpravením jedinej spermie do vajíčka. Kultivácia prebieha po odbere vajíčok, presnejšie po ich oplodnení spermiami a trvá dva až tri dni. Po oplodnení vajíčka vzniká embryo, ktoré je ešte niekoľko dní mimo telo ženy kultivované a pravidelne kontrolované, či sa vyvíja tak, ako má. Embryotransfer je prenos embrya do maternice, ktorý nasleduje po jeho úspešnej kultivácii v inkubátore. Pacientka otehotnie, ak sa niektoré z embryí uhniezdi na sliznici maternice. Po transfere je vhodné odpočívať a zbytočne nezaťažovať telo fyzickou aktivitou. Desiaty až štrnásty deň po embryotransfere príde pacientka na tehotenský test (odberom krvi sa zistí hladina hormónu hCG). Či bolo umelé oplodnenie úspešné odhalí tehotenský test uskutočnený najskôr 10. deň po vložení oplodneného vajíčka do maternice a následne sa vykoná ultrazvukové vyšetrenie. Následne po troch týždňoch absolvujete ultrazvukovú kontrolu, pri ktorej sa zároveň zisťuje, či došlo k správnemu uloženiu v maternici a nie mimo nej (mimomaternicové tehotenstvo nastáva asi v 2 % prípadov po IVF).
Úspešnosť pri umelom oplodnení sa pohybuje od 29 do 69 percent, pričom do veľkej miery to závisí od toho, čo presne štatistika berie do úvahy. Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, ktoré sa líšia u každého páru. Medzi najdôležitejšie patria: Vek Matky. Vek ženy je jedným z najvýznamnejších faktorov. S pribúdajúcim vekom klesá kvalita a množstvo vajíčok, čo znižuje šance na úspešné otehotnenie. Ženy, ktoré majú 30 rokov a menej majú obvykle vyššie šance na úspešnú IVF liečbu. Po 35. roku sa šanca na úspech prirodzeného počatia rapídne znižuje. Rovnaké je to aj v prípade IVF liečby. Ženám nad 41 rokov sa často odporúča zvážiť použitie darcovských vajíčok, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspechu. Príčina Neplodnosti. Rôzne príčiny neplodnosti môžu ovplyvniť úspešnosť IVF. Napríklad, ženy s normálnym množstvom vajíčok majú vyššiu šancu na úspech, zatiaľ čo tie s ťažkou endometriózou majú menšiu pravdepodobnosť otehotnenia v porovnaní so ženami s nevysvetliteľnou neplodnosťou. Kvalita Embryí. Kvalita embryí je kľúčovým faktorom úspechu IVF. Embryá môžu mať rôzne genetické a rastové problémy, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť implantovať sa a vyvíjať sa správne. Nekvalitné embryá, či už kvôli genetickým abnormalitám alebo iným faktorom, môžu zabrániť tehotenstvu. Reprodukčná História. Ženy, ktoré už predtým rodili, majú vyššiu pravdepodobnosť úspechu pri IVF v porovnaní s tými, ktoré nikdy nerodili. Avšak, ženy, ktoré opakovane podstúpili IVF bez úspechu, majú nižšiu mieru úspešnosti pri ďalších pokusoch. Životný Štýl. Životný štýl má takisto vplyv; fajčenie, obezita, užívanie alkoholu, rekreačných drog, nadmerného kofeínu a určitých liekov môže výrazne znížiť šance na úspešné tehotenstvo pomocou IVF.
V centre pozornosti je aj nová technológia, ktorá pomáha vybrať najvhodnejšie embryo. S nápadom a výskumom neinvazívnej analýzy kvality embrya, ktoré vzniká v rámci cyklu umelého oplodnenia, prišla Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach. Technológia využíva kombináciu molekulárnych metód a umelú inteligenciu v biomedicíne. Na ich základe hľadá kombináciu takzvaných malých RNA molekúl. Docentka Miroslava Rabajdová, ktorá pôsobí na Ústave lekárskej a klinickej biochémie, Lekárskej Fakutly UPJŠ v Košiciach, vysvetľuje: „Spočíva to v tom, že poznáme určitú kombináciu tých molekúl. Zjednodušene - ako keby bolo jednej veľa a inej zase málo.“ Výber najživotaschopnejšieho embrya momentálne závisí hlavne od vyšetrenia pomocou embryoskopu. Existuje napríklad možnosť odobrať z embrya bunku a následne ju vyšetriť. Patentovaná technológia z dielne univerzít sa, naopak, embrya vôbec nedotýka. Časť experimentálneho výskumu sa realizovala aj v laboratóriách Masarykovej univerzity v Brne. „K výskumu som bol prizvaný, aby som poskytol svoje skúsenosti z oblasti štúdia a vysokokapacitných analýz molekúl miRNA v klinickom materiáli,“ uviedol jeden z výskumníkov. Zmluvu v hodnote 441-tisíc eur o prevode duševného vlastníctva na startup s názvom FETUS, IVF a.s. uzavreli s českým startupom. Podľa Roberta Flociusa, CEO skupiny FABA, pod ktorú startup patrí, by sa embryo test mal dostať do praxe o 18 až 24 mesiacov. Pôjde o súkromnú službu, za ktorú sa bude priplácať asi 1 700 eur. „Vstupom do tohto projektu chceme celosvetovo znížiť počet nechcených potratov a zvýšiť šancu rodinám, ktoré sa chcú rozrásť o zdravého potomka.“
Pri hodnotení embryí pre IVF hrá dôležitú úlohu ľudská analýza aj použitie umelej inteligencie, čo môže ovplyvniť výber pohlavia. Vedci zistili, že proces IVF môže mierne zvýšiť šancu na narodenie chlapca kvôli rýchlejšiemu rastu mužských embryí. Všimli si totiž, že mužské embryá rastú o niečo rýchlejšie v prvých dňoch po oplodnení a embryá sa vyberajú na základe toho, ako dobre rastú a ako dobre sa vyvíjajú, čo je pochopiteľné - práve preto je vyššia pravdepodobnosť, že práve tieto budú vybrané na transfer do maternice. Nie je to teda „zásah zhora“, ale skôr vec praktickosti. Túto vyššiu pravdepodobnosť na narodenie chlapca po IVF - kedy je žene odobraté vajíčko a v laboratóriu sa zmieša so spermiami muža k oplodneniu, než sa prenesie späť do maternice - potvrdilo aj viacero štúdií. Napr. O´Neill vykonal štúdiu s cieľom určiť, aká je pravdepodobnosť, že budú vybrané mužské či ženské embryá, ako lekármi či lekárkami, tak aj systémami umelej inteligencie. A testovali 1 300 embryí, ktorých pohlavie bolo známe na základe genetických testov. Analýza odhalila, že keď výber vykonali lekári, 69 % mužských embryí ohodnotili ako kvalitné v porovnaní s 57 % ženských embryí. Jeden zo systémov umelej inteligencie mal miernu predpojatosť voči chlapcom, zatiaľ čo druhý hodnotil mužské a ženské embryá približne rovnako.
Pohlavie závisí aj od veku ženy. Aj vedci a vedkyne z univerzity v Harvarde sa zaoberali pravdepodobnosťou počatia dievčaťa či chlapca. Podľa ich štúdie pokiaľ žena má za sebou pôrody dievčatiek, je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že ani ďalšie dieťa nebude vysneným synčekom, ale ďalšou dcérkou. Skúmali pritom viac než 146-tisíc tehotenstiev u 58-tisíc amerických zdravotných sestier, ktoré sa dobrovoľne štúdie zúčastnili v rokoch 1956 - 2015. Niektoré rodiny podľa výsledkov mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať deti rovnakého pohlavia. Napr. mamy, ktoré mali tri alebo viac detí, mali väčšiu šancu, že budú mať buď samých chlapcov alebo len dievčatká, než by sa očakávalo, keby bolo pohlavie pri narodení celkom náhodné. A práve vek matky hral kľúčovú úlohu v pohlaví detí pri narodení: ak žena porodila prvýkrát vo veku 28 a viac rokov, mali o niečo vyššiu pravdepodobnosť (43 %), že sa im narodia len samí synovia alebo len samé dcéry (príčinou by mohli byť biologické zmeny u ženy, ktoré sa odohrávajú s pribúdajúcim vekom). Ak boli ženy mladšie, napr. menej ako 23 rokov, keď sa stali matkami prvýkrát, bola táto pravdepodobnosť len 34 %.
Na Slovensku sa ročne narodí asi 55 000 detí, z nich asi 600 je cez IVF. Vlani sa podľa výpočtov HPI na Slovensku urobilo asi 3166 cyklov IVF, liečbu podstúpilo okolo 2849 Sloveniek. Hoci presné čísla nie sú známe, Slovensko totiž neprispieva údajmi do celoeurópskeho registra zriadeného pri Európskej spoločnosti ľudskej reprodukcie a embryológie (ESHRE). Výskum, ktorý urobil HPI v štyroch z ôsmich centier asistovanej reprodukcie na Slovensku, ukázal, že úroveň zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach je vysoká. Zapojili sa doň centrá GYN-FIV v Bratislave, Helios v Martine a košické centrá SPLN a Gyncare. „Výsledky sú skutočne veľmi dobré, aj keď ich porovnáme s Holandskom, kde robili prieskum podľa rovnakej metodiky. V centrách sú schopní odborníci, centrá sú dostupné pre ľudí. Oblasť, v ktorej sa treba zlepšiť, je komunikácia s pacientom a poskytovanie informácií pacientom,“ zhodnotila autorka výskumu Slavica Karajičič. V priebehu deviatich týždňov sa do výskumu zapojilo 190 respondentiek, ktoré podstúpili liečbu neplodnosti v posledných 12 mesiacoch. Výskum monitoroval skúsenosti klientov so službami centier na základe 50 otázok štandardizovaného dotazníka holandskej Radboud University. Veľmi dobré hodnotenie mali v otázkach kompetentnosti lekárov, zdieľania rozhodovania o postupe liečby s pacientom či koordinácii práce personálu.
Union zdravotná poisťovňa preto pomáha zmierniť finančnú záťaž. „Dlhodobo sa venujeme téme reprodukčného zdravia a pomoci párom, ktoré čelia neplodnosti. Prispievame na liečbu až 1 200 eur a to na metódu ICSI (200 eur), vyšetrenie spermiogramu (100 eur) či predimplantačnú genetickú diagnostiku (900 eur),“ upozorňuje hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Okrem toho prinášame aj nový benefit - príspevok 200 € na zmrazenie vajíčok zo zdravotných dôvodov. „Je možné ho využiť, ak lekár po komplexnom vyšetrení stanoví diagnózu ako poškodenie vajíčkovodov, ochorenia vaječníkov, endometrióza, znížená ovariálna rezerva a odporučí dať vajíčka zamraziť. Ak si žena včas nechá odobrať a zmraziť vajíčka, výrazne tým zvyšuje svoje šance mať v budúcnosti vlastné dieťa,“ dodala Dúbravová. Žena, ktorá sa chystá na vážnu operáciu alebo chemoterapiu, už nebude musieť všetko platiť sama. „Príspevok uhradíme priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, pacientky nemusia nič dokladovať,“ vysvetlila Dúbravová. „Dnes čelí mnoho žien ohrozeniu plodnosti v dôsledku predčasného ovariálneho zlyhávania, operácií cýst, endometriózy či onkologických ochorení. Často pritom ešte nemajú partnera, no práve vďaka zmrazeniu vajíčok si môžu svoju plodnosť zachovať. Ide o kľúčový preventívny krok, ktorý nevyžaduje partnera - uchované vajíčka môžu ženy využiť neskôr, keď budú po liečbe a rozhodnú sa založiť si rodinu,“ hovorí Francová.
Aj napriek moderným technológiám sa tehotenstvo nepodarí dosiahnuť po prvom IVF cykle vždy. Ak sa IVF pokus nevydarí, je dôležité konzultovať situáciu s odborníkom na plodnosť, ktorý môže navrhnúť ďalšie kroky a alternatívne liečebné postupy. Reprodukčná medicína urobila veľký pokrok v oblasti odhalenia možných príčin neúspechu IVF a stále napreduje. Je dôležité zistiť, prečo k tehotenstvu nedošlo, doplniť potrebné vyšetrenia a nastaviť nový manažment liečby. S každým ďalším IVF cyklom sa zvyšuje nádej na úspech. Medzi príčiny zlyhania na strane ženy patria imunologické, genetické a hematologické faktory. Významnú úlohu v procese IVF zohráva pripravenosť maternice na uhniezdenie embrya. V mnohých prípadoch je po neúspešnom cykle vhodné doplniť pokročilé IVF laboratórne metódy. V prípade pánov je potrebné pátrať po štrukturálnych chromozómových chybách, ktoré odhalíme genetickým vyšetrením.
Mimotelové oplodnenie môže byť emocionálne ná náročné ako pre pár, tak i pre celú rodinu. Nie je výnimkou, že páry, ktoré podstúpia mimotelové oplodnenie bojujú počas celého procesu s obavami a strachom z neúspechu. Neúspešné IVF môže byť emocionálne vyčerpávajúce a je prirodzené cítiť smútok, sklamanie a frustráciu. Je dôležité si uvedomiť, že tieto pocity sú normálne a že je v poriadku hľadať podporu. Môžete sa obrátiť na svojich blízkych, priateľov, alebo profesionálneho poradcu, ktorý vám pomôže spracovať tieto emócie.
Ako dlho trvá hormonálna liečba pred samotným IVF?
Najdôležitejšia je prevencia. Čo to ale znamená? Jednoducho prísť včas. Ak sa vám nedarí otehotnieť dlhšie ako rok, nestrácajte zbytočne čas a obráťte sa na špecialistov liečby neplodnosti. Ak máte viac ako 35 rokov, konzultácia s IVF špecialistom by mala prísť na rad už po pol roku. Prvé vyšetrenie, ktoré čaká muža je spermiogram. Ide o mikroskopickú analýzu ejakulátu a jeho priebehu sa muž vôbec nemusí báť. Stačí len odovzdať sperma v sterilnej nádobke. Základným vyšetrením plodnosti ženy je Femme test. Ten zo vzorky krvi stanoví hladinu AMH (Antimülleriánsky hormón), ktorá priamo súvisí s množstvom dostupných vajíčok. V rámci IVF procesu môžu zvýšiť pravdepodobnosť na úspešné uhniezdenie embrya v maternici a tým aj tehotenstva niektoré doplnkové metódy zvyšujúce úspešnosť IVF. Ich voľba vždy závisí na konkrétnom probléme daného páru. Metódy môžu pomôcť vybrať vhodné spermie k oplodneniu, ale testovať sa dá aj zrelosť vajíčok. Pomyselným vrcholom celej IVF liečby je transfer. Neúspechy v tejto časti liečby môže spôsobovať napríklad sliznica maternice, ktorá nemusí byť na transfer dostatočne pripravená. Úspešnosť, a teda väčšiu pravdepodobnosť otehotnenia, môže zvýšiť napríklad testovanie zrelosti endometria, ktoré pomôže nájsť optimálny čas. Preimplantačné genetické testovanie embryí predstavuje odber a následné testovanie malého množstva buniek embrya. Toto testovanie sa dá vykonať len v rámci IVF liečby. Pri prirodzenom počatí totiž nie je možné sa k bunkám embryí dostať.
V centrách asistovanej reprodukcie sa používajú aj doplnkové metódy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť otehotnenia hneď počas prvého cyklu mimotelového oplodnenia. Medzi tieto metódy patrí napríklad: Preimplantačné Genetické Vyšetrenie Embryí. Jednou z možných príčin, prečo sa embryo nezahniezdilo v maternici, môže byť nesprávne množstvo genetického materiálu embrya, ktoré bolo prenesené do maternice matky. Predimplantačné genetické testovanie embryí predstavuje odber a následné testovanie malého množstva buniek embrya. Toto testovanie sa dá vykonať len v rámci IVF liečby. Pri prirodzenom počatí totiž nie je možné sa k bunkám embryí dostať. EmbryoGlue: Jedným z najdôležitejších krokov mimotelového oplodnenia je embryotransfer.
Skúsenosti z prvej ruky: Silné svedectvo priniesli aj ženy, ktoré si problémom neplodnosti prešli samy. Kristína bola s manželom Lukášom zosobášená, ale do zakladania rodiny sa ešte nehrnuli. Až kým raz na výlete v Prahe neskončili náhodou na podujatí, kde sa merala ovariálna rezerva. „Povedala som si, že si ju dám pre zaujímavosť odmerať, len tak, ako keby som si merala krvný tlak. Ani vo sne mi nenapadlo, že sa dozviem, že moja zásoba vajíčok je už takmer vyčerpaná a dôjdu mi za dva mesiace,“ začína svoje rozprávanie mladá novinárka z Bratislavy. „Potom sa spustil veľmi rýchly proces, vedeli sme, že dieťa chceme, išla som si preto dať odobrať vajíčka, prešla som samozrejme procesom hormonálnej stimulácie - náročnej po všetkých stránkach. Bola som z toho nervovo vyčerpaná a naplánovala som si cestu do Kanady. Manžel musel ostať na Slovensku, tak sme sa pekne rozlúčili a po pár dňoch v Kanade som zistila, že som tehotná. Prirodzene,“ opisuje najväčší životný šok Kristína. Či pomohla hormonálna stimulácia v procese odberu sa už pár nedozvie, v každom prípade, poistku do budúcna majú zmrazenú. Harbuláková hovorí, že to môže byť ešte veľmi užitočné. „Existuje aj na tzv. sekundárnu neplodnosť - situácia, keď sa páru podarí prvé dieťa, no pri druhom je cesta oveľa ťažšia. Aj tu môže včasné zmrazenie vajíčok priniesť šancu mať rodinu podľa vlastných predstáv.“ Nikola dlhodobo trpela endometriózou. Cysty jej spôsobovali každodenné bolesti a menštruácie boli pre ňu neznesiteľné. Gynekologička primárneho kontaktu jej preto odporučila chirurgické odstránenie cýst. Nikola bola následne odoslaná na špecializované pracovisko v Nemocnici Bory, kde ju lekárka detailne informovala o možnom vplyve operácie na zníženie ovariálnej rezervy. Keďže Nikola mala viac ako 30 rokov, plánovala v budúcnosti rodinu, no aktuálne nemala partnera, lekárka jej odporučila preventívne zmrazenie vajíčok. Pred operáciou tak podstúpila dva stimulačné cykly, počas ktorých si uchovala kvalitné vajíčka na neskoršie použitie. Po následnom odstránení cýst jej ovariálna rezerva výrazne klesla. Vďaka tomu, že zvolila medical freezing, si však zachovala svoju plodnosť a významne zvýšila šancu na úspešné otehotnenie v budúcnosti.
tags: #umele #oplodnenie #vyssie #sance