Karel Kryl, narodený 12. apríla 1944 v českom meste Kroměříž, sa stal jednou z najvýraznejších postáv českej a slovenskej hudobnej scény druhej polovice 20. storočia. Jeho život a tvorba boli neoddeliteľne spojené s bojom proti totalitnému režimu, s túžbou po slobode a s hlbokým porozumením pre ľudské utrpenie. Známy ako „básnik s gitarou“, jeho protestsongy sa tajne šírili pri táborákoch a na študentských internátoch, kde poskytovali útechu a nádej v časoch neslobody.
Karel Kryl sa narodil do rodiny kníhtlačiarov, no jeho detstvo bolo poznačené nespravodlivosťou komunistického režimu. Už v mladosti sa stal svedkom toho, ako komunisti ničili rodinnú tradíciu a rozbíjali tlačiarenské stroje jeho otca. Rodina sa musela vysťahovať do suterénu neudržiavaného domu. Tieto traumatické zážitky sa hlboko vryli do jeho pamäti a neskôr sa odrazili v jeho tvorbe, ktorá často reflektovala útlak, represiu a stratu.
Po maturite na Strednej priemyselnej škole keramickej v Bechyni sa vyučil hrnčiarskemu remeslu, no jeho najväčšou vášňou sa stala hudba a poézia. Prvé piesne, ktoré sa dostali do rozhlasu, nemali spočiatku veľký ohlas. Prelom nastal v roku 1968, po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Jeho pesničky sa vtedy stali mimoriadne aktuálnymi. V marci 1969 mu vyšla prvá LP platňa s názvom „Bratříčku, zavírej vrátka“. Titulná pieseň sa stala symbolom odporu proti okupácii a napriek tomu, že ju komunisti čoskoro zakázali, predalo sa z nej 50 tisíc kusov. Tí, ktorí ju vlastnili, sa stali terčom prenasledovania.
V septembri 1969 odišiel Karel Kryl na hudobný festival do Nemeckej spolkovej republiky a už sa nikdy nevrátil do svojej vlasti. V exile mu vychádzali ďalšie albumy ako „Rakovina“ (1969), „Maškary“ (1970), „Karavána mraků“ (1979), „Plaváček“ (1983) či „Ocelárna“ (1984). V Nemecku pracoval pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa, kde sa prihováral rodákom za železnou oponou. Jeho platne sa do Československa ilegálne dovážali, často v obaloch ako „Viedenské valčíky“, aby neupútali pozornosť.
Do Československa sa vrátil koncom novembra 1989, po Nežnej revolúcii. Už 4. decembra 1989 spieval spolu s Karlom Gottom československú hymnu na preplnenom Václavskom námestí v Prahe. Hlas známy z vysielania Slobodnej Európy dostal tvár a stal sa symbolom konca komunistického režimu. Napriek tomu, že sa mu splnil veľký sen o slobode, nebol spokojný s ponovembrovým vývojom, ktorý otvorene kritizoval vo svojej poézii i piesňach, ako napríklad v skladbe „Demokracie“ z roku 1993.
Karel Kryl bol citlivý na akúkoľvek politickú manipuláciu spoločnosti. Ako sám povedal: „Politikom sa neverí. Politici sa kontrolujú. Verí sa v Boha, v prírodu, v krásu, v myšlienku, ideu. Politikovi sa neverí a kto mu verí, je idiot!“
Medzi blízkych priateľov Karla Kryla patril aj popredný slovenský folkový pesničkár Igor Cvacho. S Krylovou hudbou sa zoznámil už v sedemdesiatych rokoch a postupne sa stal jeho obdivovateľom. „S Karlom Krylom, teda s jeho pesničkami, ma zoznámili starší kamaráti už v sedemdesiatych rokoch, kedy som aj ja začínal hrať na gitaru,“ spomína Cvacho. „Postupne vo mne rástol záujem o neho, hlavne o jeho pesničky. Tie som všelijako ´pokútne´ zháňal, najčastejšie na páskach nahraných z rádia Slobodná Európa.“
Po prvýkrát sa osobne stretli v roku 1991. Počas ich priateľstva pripravili spoločnú knihu „Pod grafiku“, ktorá vyšla v novembri 1993 ako jeho posledné autorské dielo. Bola vydaná vo forme bibliofílie v limitovanom náklade 100 kusov. Krstili ju v Žiline a na koncerte si spolu dvojhlasne zaspievali pesničku „Morituri te Salutant“.
Karel Kryl zomrel náhle 3. marca 1994 v Mníchove na srdcovú príhodu vo veku nedožitých 50 rokov. Pochovaný je na Břevnovskom cintoríne v Prahe. Odkaz Karla Kryla žije ďalej v jeho nadčasovej tvorbe, ktorá aj po rokoch inšpiruje a pripomína dôležitosť slobody, pravdy a ľudskej dôstojnosti. Jeho piesne boli zakázané od roku 1968 až do roku 1989, no napriek tomu si ich ľudia spievali. S protestsongmi neskončil ani po Nežnej revolúcii.
Závěrečná slova Karla Kryla (1993)
Karel Kryl je držiteľom viacerých ocenení, vrátane striebornej pamätnej medaily Karlovej univerzity in memoriam, Ceny Františka Kriegla a ceny českej Grammy. V roku 1995 mu prezident Václav Havel udelil in memoriam medailu Za zásluhy II. stupňa.
Jeho tvorba bola zhmotnením jeho životných zážitkov a túžby po spravodlivosti. Bol hlasom tých, ktorí nemohli hovoriť, a symbolom nádeje pre generácie, ktoré žili v neslobode. Aj po rokoch sú jeho piesne stále aktuálne a jeho odkaz pretrváva.
Aj po rokoch sú stále jeho piesne inšpirujúce a poďakovanie za jeho dielo stále platí. Bol to najväčší československý básnik 20. storočia, lebo jeho tvorba pomáhala tisícom ľuďom prežiť ťažké časy totality. Legendárny spevák, básnik a hlásateľ rádia Slobodná Európa by sa 12. apríla dožil 80 rokov.