V histórii sa stretávame s mnohými panovníkmi, ktorí zanechali výraznú stopu vo svojich krajinách. Dvaja z nich, hoci žili v rozdielnych obdobiach a v iných monarchiách, nesú rovnaké meno - Karol. Prvým je Karol VI. Habsburský, cisár Svätej rímskej ríše a uhorský kráľ, druhým je súčasný britský kráľ Karol III.
Karol VI. - cisár s ambíciami
Karol VI. sa narodil 1. októbra 1685 vo Viedni. Bol druhým žijúcim synom cisára Leopolda I. a Eleonóry Magdalény Falcko-neuburskej. V čase svojho narodenia nemal veľké vyhliadky na zisk koruny, nakoľko následníkom trónu bol jeho starší brat Jozef. Jeho situácia sa zmenila po smrti posledného španielskeho Habsburgovca, kráľa Karola II., ktorý netúžil, aby sa španielske dedičstvo, vrátane obrovského koloniálneho panstva v Amerike, dostalo pod vládu francúzskych Bourbonovcov. To bolo neprijateľné pre Anglicko, Nizozemsko a ďalšie európske štáty, ktoré spolu s habsburskou monarchiou vytvorili protifrancúzsku koalíciu. Po roku 1704, kedy spojenci porazili francúzske vojská v bitke pri Hochstädte, nastal vo vzájomnom pomere síl radikálny obrat. Mladý arcivojvoda Karol, ako španielsky kráľ Karol III., vstúpil na čele silnej armády na Pyrenejský polostrov a postupne získaval jedno víťazstvo za druhým.
Po smrti svojho brata Jozefa I. v apríli 1711 získal Karol VI. aj tróny v habsburskej dunajskej monarchii. Stal sa panovníkom rakúskych území, v októbri 1711 ho zvolili za rímsko-nemeckého cisára (ako Karola VI.) a 22. mája 1712 ho korunovali za uhorského kráľa (ako Karola III.). V roku 1714 uzavrel Rastattský mier s Francúzskom, čím ukončil vojnu o španielske dedičstvo. Veľkú prestíž si získal vojnou proti Osmanom (1716 - 18), po uzavretí Požarevského mieru monarchia územne expandovala na Balkán. V roku 1713 vydal Pragmatickú sankciu, ktorá umožňovala dediť habsburskému rodu trón aj v ženskej línii (po praslici). Uhorský snem sankciu schválil v roku 1723.
Počas Karolovej 26-ročnej vlády sa začala prejavovať vnútorná slabosť habsburskej monarchie. Vo vnútornej politike sa neúspešne pokúšal obmedziť privilégiá uhorskej šľachty a zaviesť do praxe starší plán centralizácie monarchie. Viacerými reformami schválenými uhorským snemom v r. 1723 upravil hospodárske, súdne i správne záležitosti krajiny. O ťažkom postavení poddaných v období jeho vlády svedčia súpisy z r. 1715.
Osobnosť a povahu Karola VI. značne poznamenal jeho pobyt v Španielsku. Zvykol si na španielsky dvorský rituál, ktorý mu veľmi vyhovoval. Karol VI. bol veľmi zbožným katolíkom, za jeho vlády sa rozpútala v monarchii ďalšia vlna rekatolizácie. Bol posledným mužským príslušníkom habsburskej dynastie. Po svojej smrti bol pochovaný v blízkosti svojich rodičov a brata Jozefa I.

Karol III. - súčasný britský kráľ
Karol III. (angl. Charles III) sa narodil 14. novembra 1948 v Londýne. Je súčasným kráľom Spojeného kráľovstva a 14 štátov Spoločenstva národov. Na trón nastúpil 8. septembra 2022 po smrti svojej matky Alžbety II. Od roku 1952 bol vojvodom z Cornwallu a vojvodom z Rothesay a je najstarším a najdlhšie pôsobiacim dedičom trónu v britskej histórii. Je tiež najdlhšie slúžiacim princom z Walesu, ktorým sa stal v júli 1958.
Karol absolvoval základné a stredoškolské vzdelanie predovšetkým na škótskych školách a v roku 1967 bol prijatý na Trinity College na Univerzite v Cambridge, kde študoval antropológiu, archeológiu a históriu. V roku 1970 promoval a získal titul bakalár umenia. V roku 1981 sa oženil s lady Dianou Spencerovou, s ktorou má dvoch synov: Williama (* 1982) a Harryho (* 1984). V roku 1996 sa pár rozviedol.
Ako princ z Walesu a následník trónu plnil oficiálne povinnosti v mene kráľovnej. Založil The Prince's Trust v roku 1976, sponzoruje The Prince's Charities a je patrónom, prezidentom a členom viac ako 400 ďalších charitatívnych organizácií. Je známy ako ochranca životného prostredia, zvyšuje povedomie o ekologickom poľnohospodárstve a zmene podnebia.
Britskí panovníci majú tradíciu oslavovať narodeniny dvakrát: súkromne v deň narodenia a oficiálne v júni. Táto druhá oslava je sprevádzaná slávnostným pochodom vojakov a kavalérie. Tradícia osláv narodenín panovníka v júni siaha do čias kráľa Juraja II., ktorý vládol v rokoch 1727 až 1760. Vládnúci monarcha si tak môže dovoliť luxus oslavovať hneď dvakrát. Pre kráľa Karola III. to boli prvé oficiálne narodeniny z pozície monarchu.

Pre súčasného kráľa Karola III. je charakteristická jeho dlhoročná práca pre životné prostredie a podpora ekologických iniciatív. Je tiež známy svojím záujmom o architektúru a ochranu historických budov.
Korunovácia Karola III.
Porovnanie a dedičstvo
Hoci Karol VI. a Karol III. žili v rôznych storočiach a v rôznych monarchiách, obaja zanechali nezmazateľnú stopu. Karol VI. sa snažil upevniť moc Habsburgovcov a zabezpečiť ich pokračovanie prostredníctvom Pragmatickej sankcie. Karol III. sa naopak vo svojej vláde zameriava na environmentálne otázky a snahu o udržateľný rozvoj.
Karol VI. bol posledným mužským potomkom habsburskej dynastie, zatiaľ čo Karol III. je hlavou dynastie Windsorovcov a jeho nástupcom je jeho syn princ William. Obaja panovníci sa snažili formovať svoje kráľovstvá podľa svojich predstáv, pričom každý z nich čelil iným výzvam a zanechal po sebe iné dedičstvo.
| Atribút | Karol VI. | Karol III. |
|---|---|---|
| Dynastia | Habsburgovci | Windsorská dynastia |
| Narodenie | 1. október 1685 | 14. november 1948 |
| Úmrtie | 20. október 1740 | - (žijúci) |
| Hlavné úspechy/aktivity | Pragmatická sankcia, územné zisky proti Osmanom | Ochrana životného prostredia, podpora ekologických iniciatív |
| Nástupca | Mária Terézia (dcéra) | Princ William (syn) |