Narodenie dieťatka je vždy udalosť, ktorá je spojená s očakávaním, sú to chvíle šťastia, ktoré nič nedokáže nahradiť. Čo môžeme očakávať od čerstvo narodeného bábätka v prvých a ďalších dňoch života? Od narodenia bude sledované zdravotníkmi v pôrodnici a neskôr po prepustení pediatrom. Ale žena si svoje novorodeniatko môže sledovať aj sama. Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede. Žiadne pravidlá. Len zdravý rozum, založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok.
Bábätko je zázrak. Od prvého nádychu až po každý drobný pohyb je dôkazom, že život je krehký, no zároveň nádherný. Každý náš úsmev, pohľad a dotyk - všetko tvorí jeho svet. Nino Salvaneschi v jednom zo svojich románov hovorí, že každé narodené dieťa je dôkazom, že Boh neprestal dôverovať ľudstvu. Veď každé dieťa je Božím darom.
Predčasne narodené bábätká sú samé o sebe zázrakmi. Ich príbehy sú inšpiráciou, dôkazom sily i neopísateľnej lásky. Súčasťou každého takého príbehu sú bojovné bábätká, ich milujúci rodičia, ale aj kolektívy v nemocniciach, kde títo krehkí „maličkí“, ako ich zvykne nazývať MUDr. Klaudia Demová, PhD., primárka neonatologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch, prichádzajú na svet.
Prvé dni novorodenca a dojčenie
Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku, úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí. Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník. Preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu.
Neustály kontakt (najlepšie koža na kožu) v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje. Dôležité je pomôcť dieťaťu dobre sa prisať tak, aby dojčenie nebolelo a aby dieťa dostalo mlieko. Stláčanie prsníka funguje spoľahlivo najmä v prvých pár dňoch. Kolostrum bude tiecť! Frekvenciu dojčenia si dieťa v takomto ideálnom prípade určí samo.
Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí.
Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé a... Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované a ktoré dieťa sa na napr. na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8 krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.
Ako dlho dojčiť a ako rozpoznať, že dieťa pije?
Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách na www.drjacknewman.com.
Spánok novorodenca
Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie.
Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili alebo že by boli lenivé alebo sa chceli len upokojiť. Toto je dôvod, prečo toľko detí spí na prsníku a potom sa zobudia a plačú, keď ich odtiahneme. (Niektoré deti sa však naopak pri spomalení toku mlieka odťahujú od prsníka už skoro po narodení, niekedy dokonca už v prvých dňoch.)
Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.
Produkcia moču a stolica v prvých dňoch života
Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je “normálne” množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie.
To znamená: Zabezpečiť čo najlepšie prisatie. Sledovať, či dieťa pije. Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník. Neobmedzovať čas strávený na prsníku. Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, tak to už je naliehavý prípad!
Je potrebné pozorovať dojčenie. Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný. Ak však dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, tak je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie.
Zabezpečiť čo najlepšie prisatie. Sledovať, či dieťa pije. Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník. Neobmedzovať čas strávený na prsníku. Začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na podporu tvorby mlieka. Včasná kontrola (na druhý deň). Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Stratu hmotnosti novorodenca
Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Hmotnosť nemusí byť zmeraná správne, rodičia sú znepokojení, strácajú istotu a vedie k nevhodným zásahom alebo naopak ku klamlivej istote, že je všetko v poriadku. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku. Nie 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie! Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.
Abeceda šťastného bábätka
Každý náš úsmev, pohľad a dotyk - všetko tvorí jeho svet. Poskladajme spolu abecedu šťastného bábätka.
- A - Akceptácia: Akceptácia znamená prijať bábätko také, aké je.
- B - Bezpečie: Pocit bezpečia je základným kameňom zdravého vývoja.
- C - Citlivosť: Citlivý prístup k potrebám a signálom bábätka je dôležitý.
- D - Dôvera: Dôvera rastie z predvídateľnej starostlivosti.
- E - Emócie: Aj maličké dieťa prežíva široké spektrum emócií. Niekedy je veselé, inokedy podráždené či smutné.
- F - Fantázia: Aj keď bábätko ešte nerozumie slovám či príbehom, je zvedavé a chce objavovať, vidieť, počúvať.
- G - Gestá: Už dávno predtým, než bábätko vysloví prvé slová, komunikuje s vami prostredníctvom gest. Malé rúčky sa dokážu načahovať, ukazovať a napodobňovať jednoduché pohyby. Gestá sú pre bábätko prvotným dorozumievacím prostriedkom, vďaka ktorému môže vyjadriť: „Chcem to!“, „Pozri sa!“ či „Tu som!“.
- H - Hudba: Hudba dokáže upokojiť, povzbudiť, potešiť.
- CH - Chvíle: Najvzácnejším darom, ktorý môžete dieťaťu dať, je váš čas.
- I - Istota: Rituály a pravidelnosť vytvárajú pokoj.
- K - Komunikácia: Aj keď bábätko nevie rozprávať, komunikuje svojím spôsobom - bľabotaním, mrnkaním, gestami.
- L - Láska: Bezpodmienečná láska je živnou pôdou celého jeho života.
- M - Mama: Mama je prvým pevným bodom vo vesmíre bábätka.
- N - Nôžky na zemi: Keď sa bábätko učí loziť, stáť či kráčať, každý malý krok je preň veľkým víťazstvom.
- O - Oči: Pohľad do očí je komunikáciou bez slov. Bábätko z nich vyčíta lásku, pokoj, prijatie aj radosť.
- P - Pohyb: Pohyb je pre bábätko prirodzená potreba.
- Q - Quiet (Ticho): Písmeno Q nám symbolicky pripomína hodnotu pokoja.
- R - Radosť: Radosť z nových zvukov či zábavných grimás rodičov je liečivá.
- S - Spánok: Dobrý spánok je základom zdravého vývoja.
- U - Úsmev: Úsmev je niekedy viac než slová.
- V - Vôňa: Vôňa matky či otca je pre bábätko jednou z najdôležitejších kotiev.
- X - eXplorácia (Objavovanie): Hoci X nie je v slovenčine bežné, môžeme ním označiť „objavovanie“ (eXploration). Všetko, čo bábätko stretne - nový zvuk, farebnú hračku, iný materiál či nový priestor - je preň vzrušujúcim objavom.
- Y - You (Ty): Písmeno Y použijeme ako symbol teba - rodiča.
- Z - Zázrak: Bábätko je zázrakom života. Je jedinečným stvorením, ktoré v sebe nesie nekonečný potenciál a nádej.
Predčasne narodené deti - malé zázraky
Keď prichádza na svet predčasniatko, potrebuje špeciálnu, resp. špecializovanú starostlivosť. Narodenie dieťatka je vždy udalosť, ktorá je spojená s očakávaním, sú to chvíle šťastia, ktoré nič nedokáže nahradiť. Ak sa dieťatko vypýta na svet skôr, je to moment, ktorý nikto neočakáva, prináša so sebou strach, obavy a množstvo otázok. Významné miesto, v prípade hroziaceho pôrodu, zohráva komunikácia s budúcou mamičkou. Nie vždy je možné odpovedať na všetky otázky, množstvo z nich môže ostať nezodpovedaných, avšak to, že matka má pocit bezpečia a dôveru v ľudí, ktorí sa o ňu starajú, zohráva významnú úlohu v čase prípravy na pôrod.
Bezprostredne po pôrode je 24 hodín dostupný erudovaný a kvalifikovaný personál a rovnako sofistikovaná technika, ktorá pomáha udržiavať funkčne nezrelé orgány bábätka. Dieťa sa rodí z prostredia, v ktorom je tma a teplúčko, podobné podmienky sa snažíme prispôsobiť mu i po narodení. Nikdy nedokážeme dosiahnuť ideálne podmienky, no snaha o zabezpečenie termálneho komfortu a maximálneho behaviorálneho prístupu je našim cieľom.
Veľmi dôležitú úlohu pri vstupe do života u predčasne narodeného dieťatka zohráva to, kde a za akých okolností sa narodí. Neexistuje ideálny prípad, existujú však spôsoby, ako aspoň trošku napomôcť malému krehkému stvoreniu pri vstupe do života. V ideálnom prípade prichádza mamička do perinatologického centra ako „živý inkubátor“, prináša si dieťatko so sebou v maternici, v čase, kedy ešte je možné, aby im bola podaná pred narodením liečba (pozn. ešte počas tehotenstva) kortikosteroidmi, ktoré podporia dozrievanie pľúc. Ako opatrenie pred infekciou dieťatka sa podávajú mamičke antibiotiká. Dôležité je, pokiaľ je to možné, správne načasovanie a spôsob pôrodu. V pôrodnej sále po narodení sa odohráva „Zlatých prvých 5 minút“, ktoré môžu významne ovplyvniť vstup do života. Samotná nezrelosť orgánov, spôsob ventilácie, stav cirkulácie už v pôrodnej sále, môžu ovplyvniť ďalšie smerovanie manažmentu, ako aj prognózu bábätka.
Riziko komplikácií sa zvyšuje s mierou nezrelosti. Bábätká s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou sú náchylné na rozvoj syndrómu respiračnej tiesne, infekcie, či už včasnej alebo neskorej, nekrotizujúcej enterokolitídy, otvoreného arteriálneho duktu, komplikácií súvisiacich s centrálnym nervovým systémom, ako sú peri-/intraventrikulárne krvácanie, alebo cystické periventrikulárne leukomalácie, alebo retinopatia nezrelých.
Za posledných niekoľko desaťročí došlo k významným zmenám v perinatálnej starostlivosti, ktoré priamo alebo nepriamo pozitívne ovplyvnili výsledky psychomotorického vývoja. Transport matiek s rizikom v správnom čase do špecializovaného centra je veľmi dôležitý. Zavedenie liečby kortikosteroidmi pred pôrodom znížilo úmrtnosť, skrátilo trvanie mechanickej ventilácie, zmiernilo riziko závažného krvácania do mozgu a mieru neurologického postihnutia. Pokroky v novorodeneckej ventilácii vrátane neinvazívnej ventilácie (napr. kontinuálny pozitívny tlak v dýchacích cestách - NCPAP) a zlepšené stratégie mechanickej ventilácie (napr. objemovo garantovaná a synchronizovaná ventilácia) zlepšili prežitie a znížili chorobnosť (napr. bronchopulmonálnu dyspláziu). Tieto postupy môžu mať pozitívny vplyv na výsledok psychomotorického vývoja. Terapeutické podávanie surfaktantu je spojené so zvýšeným prežitím, najmä u extrémne nezrelých detí.
Za ostatné dva roky sa nám podarilo zrekonštruovať a prístrojovo doplniť jednotku vysokošpecializovanej a resuscitačnej starostlivosti. Využívanie všetkých dostupných diagnostických a terapeutických metód na podklade medicíny založenej na dôkazoch je cieľom našej práce, v snahe o zníženie následkov súvisiacich s predčasným pôrodom. Aktuálne sa snažíme o dokončenie rekonštrukcie jednotky intenzívnej starostlivosti, kde už opäť môžeme poskytnúť možnosť mamičkám byť hospitalizované spolu so svojimi predčasniatkami. Tento prístup veľmi významne ovplyvňuje maličkých, znižuje mieru infekcií u detí, umožňuje úzky kontakt matky a dieťaťa a v nemalej miere skracuje dĺžku hospitalizácie.
Každé dieťa je dar. Maličký svojou hmotnosťou, avšak veľký svojou hodnotou. S každým darom je potrebné zaobchádzať s úctou a rešpektom. S pribúdajúcim vekom nadobúda na hodnote. Tak ako s darom je to aj s našimi maličkými pacientami. Je to úžasné, s akou húževnatosťou bojujú o svoje miesto tu medzi nami, ako dokážu upozorniť na svoj nepokoj, bolesť, nepohodlie. K tomu, aby sme ich reči rozumeli, je potrebné mať svoje zmysly nastavené na rovnakú vlnu, ako je tá ich. Naše oči, sluch, hmat musia dokázať rozoznávať ich potreby a včas odhaliť zmeny. A v tom je čaro našej vzájomnej komunikácie.
Každé dieťatko si začína písať po narodení ten svoj príbeh, v ňom zohráva úlohu nie len personál, ktorý mu poskytuje zdravotnú starostlivosť, ale hlavne rodičia, ktorí s ním zdieľajú všetky svoje pocity a emócie. Blízkosť rodiča maličkí veľmi intenzívne vnímajú, počúvajú jeho hlas, cítia tlkot srdca, teplo jeho dlaní, ale dokážu odhaliť aj jeho strach a obavy, ktoré sa môžu preniesť aj na ne. Je našou snahou, ak to zdravotný stav dieťatka umožňuje, aby kontakt medzi rodičmi a deťmi bol čo najužší.
Odovzdať do rúk rodičov dieťatko, ktoré prešlo dlhú púť od narodenia, je pre nás obrovská radosť. Stretávame sa však aj so zmiešanými pocitmi. Odovzdávame štafetu ďalšej starostlivosti mamke a otcovi. Prepustením do domáceho prostredia začína pre rodinu ďalšia etapa života, ktorá so sebou nesie nie len bežné starosti, ale hlavne ďalšiu potrebnú stimuláciu dieťatka, následné sledovanie v rôznych odborných ambulanciách v závislosti od ochorení, s ktorými sa maličkí počas hospitalizácie popasovali.
Nie je jednoduché pre rodiča prijať skutočnosť, že sa mu narodilo dieťatko predčasne, no s postupom času sa rodičia naučia prijímať túto skutočnosť, nadobúdajú istú dôveru v personál a neskôr i v seba pri zaúčaní sa do starostlivosti. V čase prepustenia do domáceho prostredia sa ich maličkí nelíšia od ostatných prakticky v ničom, sú síce z aspektu funkčnosti orgánov menej zrelí, avšak motoricky mnohokrát zdatnejší ako ich rovesníci narodení v termíne. Je dôležité, aby rodičia poskytli svojim maličkým dostatok podnetov aj v domácom prostredí, ktoré ich budú stimulovať a prinesú svoje výsledky v ďalšom psychomotorickom vývine.
Posolstvo o živote a jeho ochrane
Cirkev od svojho začiatku obhajovala posvätnosť ľudského života a dôstojnosť ľudskej osoby. Tento život treba chrániť od chvíle počatia až do prirodzenej smrti. Z dôstojnosti ľudskej osoby potom vyplývajú aj všetky povinnosti lásky počas celého života. Blahej pamäti pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae cituje najstarší kresťanský mimobiblický spis zvaný Didaché. V ňom sa píše: „Sú dve cesty - jedna cesta života, druhá cesta smrti: je medzi nimi veľký rozdiel... Druhým prikázaním náuky je: nezabiješ, ... nenecháš zahynúť dieťa potratom, ani ho nezabiješ, keď sa narodí... A cesta smrti je takáto:... nemajú súcit s chudobným, netrpia s trpiacim, neuznávajú svojho Stvoriteľa, zabíjajú svoje deti a potratom nechávajú hynúť Božie stvorenia, odvracajú sa od núdzneho, trápia sužovaného, sú plní všetkých možných hriechov.
Kto si totiž neváži ľudský život už od počatia, neváži si ani dôstojnosť dospelého človeka. Kultúra smrti, charakteristická pre dnešnú dobu, sa neprejavuje iba potratom a eutanáziou. Kultúra smrti sa prejavuje aj stratou úcty človeka k človeku, vykorisťovaním, vydieraním, obchodovaním so ženami, obohacovaním sa na ujmu spoločenstva, nevrátením nespravodlivo nadobudnutého majetku, korupciou v súdnictve a mnohými inými prejavmi krivdy voči blížnemu. A tak vidíme, že potrat a eutanázia ako najvypuklejšie hriechy proti životu majú negatívny vplyv na celý náš spoločenský život.
Pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae sa odvoláva na svoju najvyššiu autoritu a vyhlasuje: „Preto Kristovou autoritou, udelenou Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi Katolíckej cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom. Túto náuku, zakladajúcu sa na nepísanom zákone, ktorý každý človek pomocou svetla rozumu nachádza vo vlastnom srdci (porov. Rim 2, 14-15), potvrdzuje Sväté písmo, odovzdáva ju tradícia Cirkvi, učí ju riadne a všeobecné Magistérium.
Bratia a sestry, prikázanie „Nezabiješ“ má aj pozitívny zmysel. Podnecuje nás zaujať absolútne prajný postoj k životu a k jeho úcte. Nám kresťanom sa treba angažovať za život. Na Slovensku máme viacej kresťanských hnutí, ktoré sa angažujú za obranu života, za čistotu vzťahu medzi mužom a ženou, za hodnotu rodiny, úctu k starším a za všetko, čo súvisí so všestrannou ochranou života a rešpektom voči nemu.
Dnes sme v evanjeliu počuli, že Pán Ježiš nikoho poblúdeného neodsudzuje, ale dáva mu novú možnosť. „Žena, nik ťa neodsúdil?“ „Nik, Pane“, „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 10-11). Je to veľká pôstna výzva pre nás všetkých. Treba, aby sme si očistili mysle a obnovili svoj postoj k ľudskému životu vo všetkých jeho fázach. Aby sme sa stali svetlom života pre všetkých našich blížnych. Majme odvahu ísť aj proti prúdu.
tags: #kazde #novorodeniatko #je #dokazom