Placenta, často nazývaná "plodový koláč", je dočasný, no životne dôležitý orgán, ktorý počas tehotenstva spája vyvíjajúce sa dieťa s maternicou matky. Je to komplexná štruktúra, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní výživy, kyslíka a odstraňovaní odpadových produktov pre rastúci plod. Zatiaľ čo jej primárna funkcia je univerzálna, jej umiestnenie v maternici, najmä ak sa nachádza vpredu, môže vyvolať otázky a obavy u budúcich matiek. Umiestnenie placenty môže ovplyvniť vnímanie pohybov plodu, ako aj priebeh pôrodu.
Rôzne podoby umiestnenia placenty sa dajú spoľahlivo identifikovať pomocou ultrazvukového vyšetrenia, ktoré je súčasťou bežnej tehotenskej starostlivosti.
Proces tvorby a úlohy placenty
Proces tvorby placenty sa začína krátko po oplodnení vajíčka, približne 7 až 10 dní po počatí. Z pôvodne malého zhluku buniek sa placenta postupne vyvíja a rastie počas celého tehotenstva, pričom v štvrtom až piatom mesiaci dosahuje plnú zrelosť. V tomto štádiu je obvykle veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč pretkaný početnými krvnými cievami. Z materskej strany má tmavočervenú farbu, zatiaľ čo plodová strana je skôr sivastá. Pupočná šnúra, ktorá spája dieťa s placentou, sa z nej rozvetvuje ako konáre stromu. V plnej zrelosti dosahuje placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, s hrúbkou okolo 2 až 3 centimetre v strede, a jej hmotnosť sa pohybuje okolo pol kilogramu.
Hlavnou a najzásadnejšou úlohou placenty je zabezpečiť život a zdravý vývoj dieťaťa počas celého tehotenstva. Funguje ako mimoriadne efektívny výmenný orgán. Krv matky prechádza placentou, kde odovzdáva dieťaťu cez pupočnú šnúru nevyhnutný kyslík a živiny. Denne sa takto cez placentu prenesie až pol litra krvi, čo je kľúčové pre optimálny rast a vývoj plodu.
Okrem dodávania životne dôležitých látok placenta zároveň pôsobí ako filter, ktorý z krvi plodu odstraňuje škodlivé odpadové produkty a oxid uhličitý. Umožňuje tak výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez priameho zmiešania ich krvi. Dočasne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, kým sa tieto orgány plne nevyvinú.
Počas prvého trimestra tehotenstva produkciu dôležitých steroidných a peptidových hormónov, ako sú choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén a progesterón, zabezpečuje tzv. žlté teliesko (corpus luteum) v kôre vaječníkov. Neskôr túto hormonálnu funkciu preberá placenta. Tento prechod často súvisí s ústupom intenzívnych nevoľností, ktoré sú typické pre prvý trimester. S blížiacim sa pôrodom placenta odovzdáva plodu čoraz viac protilátok, čím posilňuje jeho imunitu a pripravuje ho na život mimo maternice. Táto imunitná podpora je obzvlášť dôležitá počas prvých mesiacov života novorodenca.
Rôzne polohy placenty
Umiestnenie placenty môže byť rôzne - na prednej, zadnej, hornej či bočnej stene maternice - a hoci ide o čisto fyziologický jav, môže ovplyvniť niektoré aspekty tehotenstva.
Zadná placenta (placenta posterior)
Zadná placenta znamená, že sa placenta uchytila na zadnej stene maternice, teda na strane bližšie k chrbtici budúcej mamy. Ide o veľmi bežné a fyziologické umiestnenie, ktoré je z hľadiska priebehu tehotenstva a pôrodu považované za ideálne. Pri zadnej placente zvyčajne nič nebráni prirodzenému pôrodu, a keďže sa nachádza ďalej od brušnej steny, budúce mamičky často skôr a intenzívnejšie cítia pohyby bábätka. Toto umiestnenie takisto umožňuje lepšie monitorovanie dieťaťa pri ultrazvuku, pretože placenta neprekáža v obraze. Ak vám lekár počas vyšetrenia oznámi, že máte zadnú placentu, ide o informáciu, ktorá vás môže len upokojiť.
Predná placenta (placenta anterior)
Pri prednej placente sa tento dôležitý orgán nachádza na prednej stene maternice, teda bližšie k brušku. Aj toto umiestnenie je úplne normálne a bežné - vyskytuje sa približne u 30-50 % tehotných žien. Jediný rozdiel, ktorý si mamička môže všimnúť, je, že pohyby bábätka cíti o niečo neskôr alebo slabšie. Placenta totiž pôsobí ako jemná „vankúšová výstelka“, ktorá tlmí drobné kopance najmä v prvej polovici tehotenstva. Netreba sa však obávať - pohyby sa s rastom dieťatka čoskoro stanú zreteľnejšie.
Jednou z častých otázok, ktoré sa objavujú v súvislosti s polohou placenty, je, ako ovplyvňuje vnímanie pohybov dieťaťa. Placenta umiestnená vpredu (anteriorná placenta) môže v určitých prípadoch tlmiť pohyby plodu, čo znamená, že matka ich nemusí cítiť tak intenzívne alebo tak skoro ako ženy s placentou umiestnenou vzadu. Niektoré ženy s placentou vpredu začínajú vnímať pohyby až okolo 22. až 23. týždňa tehotenstva, zatiaľ čo iné, najmä prvorodičky, môžu pohyby cítiť už po 18. týždni. Videnie viditeľných pohybov na bruchu, ako je napríklad vydúvanie či kopance, môže byť pri placente vpredu tiež oneskorené alebo menej výrazné. To neznamená, že dieťa sa nehýbe, ale skôr že tlmiaci účinok placenty robí tieto pohyby menej zreteľnými pre matku.
Z hľadiska pôrodu predná placenta nemusí znamenať žiadne obmedzenie. Dôležité je sledovať, kde presne sa nachádza - ak je umiestnená vysoko, je to v poriadku. Problém môže nastať len v prípade, ak sa nachádza príliš nízko a zasahuje ku krčku maternice. V takom prípade lekári situáciu dôkladne sledujú. Predná placenta tiež môže mierne sťažiť niektoré vyšetrenia (napr. odber plodovej vody či meranie prietokov), no skúsený gynekológ si s tým poradí.
Placenta v hornej časti (placenta fundalis)
Keď sa placenta nachádza v hornej časti maternice, hovoríme o tzv. fundálnej placente. „Fundus“ označuje najvyššie miesto maternice, ktoré je pri tehotenstve ideálnym priestorom na uhniezdenie placenty. Tento typ umiestnenia sa považuje za úplne fyziologický a najvhodnejší z hľadiska priebehu tehotenstva aj pôrodu. Placenta fundalis neprekáža rastúcemu bábätku ani nezasahuje do oblasti maternicového krčka, a tým neovplyvňuje prirodzený pôrod.
Toto umiestnenie takisto zvyčajne nekomplikuje ani ultrazvukové vyšetrenia či vyhodnocovanie prietokov krvi. Fundálna placenta sa môže mierne posúvať, najmä v ranných štádiách tehotenstva, no vo väčšine prípadov zostáva stabilná a nerobí žiadne problémy. Ak vám lekár povie, že placenta je uložená v hornej časti, môžete to považovať za veľmi pozitívnu správu - ide o bezpečné a prirodzené riešenie, ktoré tehotenstvo nijako nekomplikuje.
Placenta na boku maternice (placenta lateralis)
Placenta lateralis znamená, že sa uchytila na bočnej strane maternice - buď vľavo, alebo vpravo. Toto umiestnenie nie je nijako neobvyklé a zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko pre vývoj plodu či spôsob pôrodu. Bočne uložená placenta môže mať malý vplyv na to, kde presne žena cíti pohyby dieťatka - niekedy sa pohyby objavia viac na jednej strane bruška. Vďaka tomu si niektoré budúce mamičky všimnú jemné asymetrie v pocitoch, no nejde o nič znepokojujúce.
Pri laterálnej placente je dôležité, aby sa nenachádzala príliš nízko - teda aby nezasahovala do oblasti krčka maternice, čo by mohlo súvisieť s nízko položenou alebo vcestnou placentou. Vo väčšine prípadov je však takáto placenta umiestnená dostatočne vysoko a neovplyvňuje ani vývoj plodu, ani spôsob pôrodu. Ak vám teda na ultrazvuku oznámia, že máte laterálnu placentu, nie je dôvod na paniku - ide o normálne variantné uloženie, ktoré gynekológ len sleduje v rámci bežných kontrol.
Potenciálne problémy s umiestnením placenty
Napriek tomu, že placenta je dočasným orgánom, jej vývoj alebo funkcia môžu byť sprevádzané rôznymi komplikáciami. Nie všetky problémy s placentou je možné vopred diagnostikovať.
Nízko položená placenta (low-lying placenta / placenta praevia)
S postupujúcimi mesiacmi tehotenstva sa maternica ženy prirodzene zväčšuje a rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Zvyčajne sa oblasť pripojenia placenty k stene maternice posúva smerom nahor, ďalej od krčka maternice. Problémy nastávajú, ak je placenta umiestnená príliš nízko, menej ako 2 cm od krčka maternice, alebo ak ho čiastočne či úplne prekrýva. V takom prípade môže nízko položená placenta blokovať pôrodnú cestu dieťaťa. Táto komplikácia sa vyskytuje približne pri jednom z 200 pôrodov.
Poloha placenty sa starostlivo monitoruje, najmä pri ultrazvukovom vyšetrení v 18. až 21. týždni tehotenstva. Neskôr, zvyčajne okolo 32. týždňa, sa vykonáva ďalší ultrazvuk na opätovnú kontrolu jej pozície. U väčšiny žien (9 z 10) sa placenta do tohto obdobia presunie do hornej časti maternice. Ak však placenta zostáva nízko, zvyšuje sa riziko krvácania počas tehotenstva alebo pôrodu. Toto krvácanie môže byť veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. V prípadoch, keď placenta siaha blízko krčka maternice alebo ho zakrýva, nie je možný vaginálny pôrod a lekári zvyčajne odporúčajú cisársky rez.
Ak sa placenta nachádza nízko v maternici, v blízkosti vnútorného otvoru krčka, hovoríme o nízko položenej placente. V tomto štádiu ešte nemusí krčok úplne prekrývať, no je k nemu nebezpečne blízko. Tento stav sa často diagnostikuje už počas druhého trimestra a v mnohých prípadoch ide o dočasnú polohu. Ako maternica rastie, placenta sa prirodzene „posúva“ vyššie a v 90 % prípadov sa situácia do pôrodu sama upraví.
Kým sa však táto zmena neudeje, lekári väčšinou odporúčajú zvýšené sledovanie, obmedzenie fyzickej námahy a v niektorých prípadoch aj zdržanie sa pohlavného styku. Ak placenta zostáva nízko aj v treťom trimestri, môže to ovplyvniť pôrod - prirodzený pôrod môže byť riskantný a často sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty)
Abrupcia placenty je relatívne zriedkavý, avšak vážny stav, pri ktorom sa placenta predčasne odtrhne od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. K tomuto stavu zvyčajne dochádza v druhej polovici tehotenstva alebo počas pôrodu. Abrupcia placenty negatívne vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s jeho rastom alebo predčasného pôrodu.
Presné príčiny odtrhnutia placenty nie sú vždy úplne jasné. Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Pri diagnostikovaní abrupcie placenty môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, matka môže zostať v nemocnici na ďalšie sledovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa sa môže stať, že časť placenty zostane v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Podporiť prirodzené odlúčenie placenty môže pomôcť skoré dojčenie dieťaťa, ktoré stimuluje vylučovanie oxytocínu. Pôrodná asistentka môže tiež odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. V závislosti od príčiny lekár môže manuálne odstrániť zvyšky placenty, v závažnejších prípadoch je potrebný operačný zákrok.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
V prípade viacplodového tehotenstva, teda keď matka čaká dvojičky, trojčatá alebo viac detí, sa môže vyvinúť buď samostatná placenta pre každý plod, alebo sa môže vytvoriť jedna spoločná placenta. Počet placenty však nie je jednoznačným indikátorom zygozity dvojčiat, teda či sa vyvinuli z jedného oplodneného vajíčka (jednovaječné) alebo z dvoch rôznych vajíčok (dvojvaječné). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Je však zaujímavé, že približne 70 % jednovaječných dvojčiat zdieľa jednu spoločnú placentu a plodový obal.
Kedy je umiestnenie placenty dôvodom na obavy?
Vo väčšine prípadov je poloha placenty len informáciou, ktorú lekár zaznamená do tehotenskej knižky bez potreby ďalších opatrení. Dôvodom na zvýšené sledovanie býva najmä situácia, keď je placenta umiestnená príliš nízko alebo zasahuje do oblasti krčka maternice. V takom prípade môže hroziť komplikovanejší priebeh pôrodu alebo riziko krvácania v neskorších štádiách tehotenstva. Znepokojenie môžu vyvolať aj príznaky ako vaginálne krvácanie, bolesti v podbrušku alebo neobvyklý tlak v oblasti panvy. Ak sa takéto príznaky objavia, je vždy dôležité kontaktovať lekára, nech už je poloha placenty akákoľvek. Závažné komplikácie ako placenta previa alebo predčasné odlúčenie placenty sú síce zriedkavé, ale vyžadujú odbornú starostlivosť.
Je dôležité si uvedomiť, že každé tehotenstvo je individuálne. Faktory ako stavba tela matky (štíhlejšie ženy môžu pohyby vnímať skôr), veľkosť a sila dieťaťa, a dokonca aj jeho poloha v maternici, môžu ovplyvniť, kedy a ako intenzívne matka pohyby cíti. Pokiaľ sú na kontrolných ultrazvukoch všetky parametre v norme a lekár neidentifikuje žiadne riziká, placenta vpredu zvyčajne nepredstavuje vážny problém. Dôležité je komunikovať akékoľvek obavy s lekárom.
Placenta: jej vývoj a funkcia
tags: #kde #je #umiestnena #placenta