Keď je dieťa choré, je úplne prirodzené, že je unavené. Choroba celkovo unaví dieťa, aj keď je inak zivé a plne energie. Nehľadala by som za tým nič zvlastne, proste si potrebuje pospat. Veď je chorá, úplne prirodzená vec, že išla spať. Po antibiotikách je aj dospelý odpaleny, nie ešte malé dieťa. Jej telo cíti, že si musí oddýchnuť. Nechaj ju kľudne spať, nebuď ju. Ak by nespala v noci, tak sa nestresuj. Možno bude v noci hore, môže čítať, kresliť apod. Pripisovala by som to aktualnej chorobe, je normálne, keď je človek chorý, že je unavený, nie to ešte také dieťa. Skôr by som sa strachovala, keby ostala odrazu spavá a inak by bola zdravá.
Antibiotiká: Záchrana alebo riziko?
Antibiotiká sú lieky, ktoré boli po prvýkrát použité v 40. rokoch 20. storočia a sú určite jedným z veľkých pokrokov v medicíne. Avšak nadmerné predpisovanie antibiotík vedie k vývoju rezistentných baktérií. Sú to baktérie, ktoré nereagujú na antibiotiká, hoci v minulosti reagovali. Aby sme pochopili, ako antibiotiká fungujú, potrebujeme poznať rozdiel medzi dvoma druhmi mikroorganizmov, ktoré spôsobujú ochorenia: baktériami a vírusmi.
Baktérie vs. Vírusy
Hoci niektoré baktérie a vírusy vyvolávajú choroby s podobnými príznakmi, spôsoby, akými sa množia a šíria choroby, sú odlišné:
- Baktérie sú živé organizmy, ktoré existujú ako jednotlivé bunky. Nachádzajú sa prakticky všade, ale väčšina z nich nespôsobuje žiadne škody - v niektorých prípadoch môžu byť prospešné. Napríklad baktéria Lactobacillus žije v čreve a pomáha tráviť potravu. Škodlivé baktérie môžu spôsobiť ochorenie tým, že napadnú ľudské telo, rozmnožia sa a zasahujú do normálnych telesných procesov. Antibiotiká sú účinné proti baktériám, pretože zabíjajú tieto živé organizmy zastavením ich rastu a reprodukcie.
- Vírusy nie sú živé a nemôžu existovať samy osebe - sú to častice obsahujúce genetický materiál zabalený v proteínovom obale. Vírusy „žijú“, rastú a rozmnožujú sa až potom, čo napadnú iné živé bunky. Proti niektorým vírusom môže imunitný systém tela bojovať skôr, ako spôsobia ochorenie, ale iné (napríklad prechladnutie) musia jednoducho prebehnúť. Užívanie antibiotík na prechladnutie a iné vírusové ochorenia nielenže nebude fungovať, ale má aj nebezpečný vedľajší účinok.
Časté a nevhodné používanie antibiotík spôsobí, že baktérie budú odolávať účinkom antibiotickej liečby. Toto sa nazýva bakteriálna rezistencia alebo rezistencia na antibiotiká. Liečba ochorení, ktoré vyvolajú odolné baktérie, si vyžaduje vyššie dávky liekov alebo silnejšie antibiotiká. Odolnosť baktérií voči antibiotikám dnes odborníci považujú za „jeden z najpálčivejších svetových problémov verejného zdravia“. Baktérie, ktoré kedysi citlivo reagovali na antibiotiká, sa stávajú čoraz odolnejšími.
Kedy sú antibiotiká naozaj potrebné?
Lekári predpisujú antibiotiká z rôznych dôvodov. Niekedy vtedy, keď si nie sú istí, či je choroba spôsobená baktériou alebo vírusom, alebo keď čakajú na výsledky testov. Na druhej strane existuje veľa pacientov, ktorí antibiotiká priam vyžadujú od svojho lekára - bez ohľadu na stav, ktorým trpia. Napríklad streptokoková infekcia hrdla je bakteriálna infekcia, ktorú treba naozaj liečiť antibiotikami. Avšak väčšina bolestí hrdla je zapríčinená vírusmi, alergiami alebo inými problémami, ktoré antibiotiká nedokážu liečiť. Mnohí rodičia, keď ich dieťa bolí hrdlo, z nevedomosti očakávajú alebo priam požadujú od pediatra antibiotikum, a keď ho nedostanú, myslia si, že dieťa je zle liečené.
Slováci užijú ročne milióny antibiotík, patria k najčastejšie predpisovaným liekom. Len všeobecní lekári z nich vlani predpísali takmer štyri milióny balení. Štatistiky potvrdzujú, že v rámci krajín Európskej únie ich užívame nadmerne. Skúsenosti lekárov ukazujú, že nie a často ich, my, pacienti, užívame zbytočne. Napriek tomu si mnohí chorí myslia, že bez antibiotík, ako by nás lekár ani správne neliečil a z ambulancie bez predpisu odísť nechcú. Prípadne k lekárovi nejdú vôbec a nasadia si ich aj sami z domácich zásob. Pri chrípke či väčšine infekcií dýchacieho traktu nám antibiotiká naozaj vôbec nepomôžu. S vírusmi si totiž poradiť nevedia. Aj keď majú viaceré vírusové ochorenia príznaky podobné tým, ktoré spôsobia baktérie, liečiť sa rovnako nedajú.
Dobrou správnou identifikácie bakteriálnych patogénov je takzvaný rýchly test CRP, ktorý vyžaduje len malé pichnutie do prsta: v prípade bakteriálneho zápalu C-reaktívny proteín rýchlo stúpa, vysoká hodnota je preto dobrým indikátorom bakteriálnej infekcie.
Správne užívanie antibiotík
Antibiotiká treba vždy užívať len na základe lekárskeho predpisu. Rovnako je dôležité, pokiaľ nám už lekár antibiotiká predpíše, doužívať celé balenie. Aj nesprávne užívanie liekov totiž prispieva k vzniku rezistencie. Tak ako pri iných liekoch, aj v tomto prípade tiež platí, že ich lekár predpísal nám a na súčasné ochorenie. Neodkladáme si ich preto pre budúcnosť, nemusia už vtedy účinkovať. Rovnako sa s nimi nedelíme s rodinou či známymi. Nikdy nepoužívajte a nepodávajte lieky, ktoré boli určené inej osobe alebo sa vám povaľujú doma z minulých rokov.
Myslite na to, že antibiotiká sú účinné proti bakteriálnej infekcii len vtedy, ak sa užívajú po celú dobu predpísanú lekárom. Neočakávajte, že sa dieťa bude cítiť dobre hneď po užití prvej či druhej dávky - trvá istý čas, kým antibiotiká zaberú. Väčšinou trvá jeden až dva dni, kým sa dieťa bude cítiť lepšie, samozrejme, v závislosti od ochorenia.
Dôležité zásady pri užívaní antibiotík:
- Čas je rozhodujúci. Intervaly medzi dávkami by nemali byť príliš krátke a mali by byť pravidelné, zvyčajne 8 - 12 hodín. Ak meškáte s podaním antibiotika, skontrolujte, koľko času uplynulo od správneho času podania. Ak je to menej ako hodina, môžete liek podať dieťaťu. Ak je to viac ako jedna hodina, poraďte sa s lekárom.
- Dodržiavajte množstvá odporúčané lekárom. Použite odmerku na dávku (plastovú odmerku alebo striekačku so stupnicou) dodávanú s liekom.
- Liek nerieďte.
- Liek je najlepšie zapiť vodou. Niektoré látky sa nesmú kombinovať s niektorými antibiotikami.
- Podávajte liek presne toľko dní, koľko vám odporučil lekár. Aj keď sa dieťaťu čoskoro polepší, mali by ste liečbu dokončiť.
- Ak vaše dieťa po podaní antibiotika vracia, poraďte sa s lekárom. Ak dieťa zvracia do jednej hodiny po podaní antibiotika, lekár vás pravdepodobne požiada, aby ste mu ho podali ešte raz.
- Podávajte vitamíny, ale... až po dokončení antibiotickej liečby. Vtedy vitamíny podporia proces regenerácie organizmu.
- Podávajte probiotiká, ktoré pomáhajú pri obnove prirodzenej bakteriálnej flóry. Zvyčajne sa podávajú asi hodinu po antibiotiku, pretože inak môže liek dobré baktérie zničiť.
- Po liečbe antibiotikami dajte dieťaťu čas na zotavenie. Po užívaní silného lieku bude oslabené.
Vedľajšie účinky a riziká
Aj keď sú antibiotiká účinné proti bakteriálnym infekciám, môžu mať aj vedľajšie účinky. Okrem patogénnych baktérií antibiotikum zabíja aj prospešné baktérie (z tráviaceho traktu). Medzi alergické reakcie patria bolesť brucha, vyrážka, pľuzgiere. Sledujte svoje dieťa, pretože príznaky sa môžu objaviť po prvej dávke lieku, hoci zvyčajne sa objavia po druhej dávke. Okrem toho, ak spozorujete ďalšie znepokojivé príznaky, ako je ospalosť, podráždenosť a plač, poraďte sa s lekárom.
Zbytočné užívanie antibiotík môže nám, pacientom, nakoniec aj uškodiť. Čím viac sa antibiotiká užívajú, tým sú baktérie odolnejšie. Vznikajú tak super odolné baktérie, v boji s ktorými nakoniec žiadne antibiotiká nefungujú, čo môže končiť aj fatálne, smrťou. Strata účinnosti antibiotík je celosvetovým problémom, o ktorom sa roky hovorí aj na Slovensku. Ide o reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve. Odolnosť baktérií a mikróbov voči používaným antibiotikám narastá totiž rýchlejšie, ako sa vyvíjajú nové.
Centres for Disease Control and Prevention) ukázala, že deti, ktorým sa podávajú antibiotiká na bežné infekcie horných dýchacích ciest, sú náchylnejšie na agresívne kmene baktérií. Špeciálne ide o kmene známe ako C. V črevách sa nachádza okolo 100 miliárd baktérií rôznych kmeňov. Medzi nimi existuje prirodzená rovnováha, ktorú antibiotiká narúšajú. Likvidujú totiž nielen škodlivé, ale aj užitočné baktérie, ktoré podporujú imunitu a správne trávenie. Agresívne antibiotiká, aj keď sú užitočné, môžu v prípade vážnej infekcie zničiť veľa dobrých črevných baktérií a škodlivé imunizujú. Preto vám lekár odporučí, aby ste dieťaťu s antibiotikami podávali aj probiotiká.
Pri väčšine antibiotík by ste sa mali vyhýbať aj priamemu slnečnému žiareniu. Mnohé antibiotiká spôsobujú zvýšenú citlivosť na slnečné žiarenie - takzvanú fotosenzitivitu. Fototoxická reakcia je veľmi bežný typ liekovej reakcie. Ide o precitlivenosť na slnko, prejavujúcu sa po injekcii, užití lieku perorálne, ale tiež po jeho aplikácii priamo na povrch pokožky. Následne dochádza k poškodeniu bunkového tkaniva.
Ako môžeme vyriešiť krízu rezistencie na antibiotiká? - Gerry Wright
Antibiotiká a slnko
Ak užívate antibiotiká, mali by ste sa snažiť slnku vyhýbať úplne. V niektorých prípadoch je možné znížiť dávku predpísaného lieku. Ak sa už musíte vybrať von, chráňte si pokožku kvalitným opaľovacím krémom s vysokým ochranným faktorom, ideálne 50+. Dôležité je, aby ste siahli po širokospektrálnom prípravku. Širokospektrálne prípravky obsahujú nielen UVB filtre (čiže SPF), ale aj UVA filtre a filtre proti infračervenému žiareniu. Zvoľte vhodné oblečenie a pokrývku hlavy. Snažte sa vyhýbať silnému priamemu slnku. Slnko páli najsilnejšie zhruba medzi 10. až 16. hodinou.
