Ak ste niekedy počuli, že vám niekto povedal vetu ako:“Si kópiou svojej mamy!“, mali by ste vedieť, že to nie je úplne pravda. Skutočnosť je taká, že sme viac ako naši otcovia ako naše mamy, a toto tvrdenie je u žien dokonca pravdivejšie. Kľúčové oblasti, ktoré dieťa zdedí po svojich rodičoch, a ktoré sú aj dôležité pri rozpoznávaní tváre sú špička nosa, oblasť okolo pier, veľkosť lícnych kostí, oči a tvar brady. Ľudia, ktorí sú nám podobní, majú zväčša tieto časti tváre veľmi podobné.
Gény by mali byť logicky rozdelené na polovicu, čiže 50% génov od matky a 50% od otca. Pravdou však je, že mužské gény sú omnoho agresívnejšie, ako tie ženské, a preto je to väčšinou 40% ženských génov a 60% mužských.
Pohlavie budúceho dieťaťa závisí od otca. Od matky dostáva dieťa vždy chromozóm X a od otca buď X, čo znamená, že to bude dievča alebo Y, čo znamená, že to bude chlapec. Ak má muž veľa bratov, bude mať tým pádom syna a naopak, ak má veľa sestier, bude mať dcéru. Zaujímavosťou je však to, že chromozómy Y obsahujú menej génov ako chromozómy X, to vysvetľuje, prečo je pravdepodobnejšie, že chlapec bude vyzerať skôr ako jeho mama ako otec.
Ak otec navštevuje zubára veľmi často kvôli problémom, aj jeho deti budú mať pravdepodobne v budúcnosti problémy. Gény zodpovedné za inteligenciu sú obsiahnuté v chromozóme X, čo znamená, že synovia svoju inteligenciu dedia po matke. Dcéry svoju inteligenciu dostávajú od oboch rodičov. Avšak, dedí sa len 40% inteligencie, ostatok sa získava počas života.
S vekom sa kvalita spermií znižuje. To je aj dôvod, prečo starší ľudia môžu odovzdať zmutované gény svojim deťom. To zvyšuje riziko vzniku duševných ochorení, autizmu, hyperaktivity alebo bipolárnej poruchy. Taktiež deti, ktoré sa narodili mužom, ktorí majú viac ako 45 rokov, majú väčšiu pravdepodobnosť k samovražedným myšlienkam. V úplne každom veku, muži, ktorí majú nejakú chorobu srdca, ju s veľkou pravdepodobnosťou odovzdajú aj svojim synom.
Hemofília je choroba, ktorá sa dá takto prenášať. Sklon k nadváhe alebo k štíhlej línií sa dedí. Vedci zistili, že hmotnosť a obvod pása je od rodičov zdedený v množstve 25%. Asi vás neprekvapíme, keď povieme, že sklon k nadváhe je dedený omnoho častejšie ako sklon k tomu, aby ste boli prirodzene štíhli. Váha dieťaťa závisí výlučne od ich matky. Nezáleží na tom, koľko váži otec.
Otcovia ovplyvňujú výšku svojich detí omnoho viac, ako matky. Vysokí muži majú zvyčajne vyššie deti. V priemere asi 60-80% výšky dieťaťa závisí od otca alebo matky a zvyšok je výsledkom stravovania, životného štýlu a zdravia. Okrem toho, nie všetci súrodenci majú rovnakú výšku.
Hnedá farba očí je dominantným génom. Ak má jeden z rodičov, najmä otec, hnedé oči a druhý modré alebo zelené, vaše dieťa bude mať pravdepodobne hnedú farbu očí. Jamky v lícach sú veľmi silným génom. Kučeravé vlasy sú naozaj veľmi krásne a veľa mamičiek sníva o tom, že budú mať deti s takýmito vlasmi. Funguje to tak, že ak majú obaja rodičia kučeravé vlasy, bude ich mať aj ich dieťa. Pozrite sa na rodinné fotografie oboch rodičov. Dávajte si pozor na znaky, ktoré sa vyskytujú pri väčšine príbuzných, ako napríklad krivý nos, kučeravé vlasy, tmavé oči.
Prečo dieťa potrebuje matku aj otca?
Pre to, aby sa dieťa mohlo normálne psychicky vyvíjať, potrebuje vzťahy. Donedávna sa skôr zdôrazňovala úloha mamy. Posledné výskumy však ukázali, že dieťa od najútlejšieho veku jasne rozlišuje medzi mužom a ženou a že potrebuje každého z nich na niečo iné. Máme aj záznamy o tom, že dieťa už v maternici komunikuje s otcom. Čo sa týka rozdielov, matka dáva teplo, otec dáva svetlo. Matka dáva bezpečie dovnútra, otec dáva bezpečie navonok. Z bezpečia, ktoré prináša vzťah, dieťa získava vnútornú rovnováhu, v ktorej môže optimálne rozvinúť svoje schopnosti. Slovami molekulárneho biológa Liptona, neprežijú najsilnejší, ale najmilovanejší. Žena vytvára vnútorný emočný svet dieťaťa a otec posúva dieťa k objavovaniu sveta.
Najviac zo všetkého dieťa potrebuje bezpodmienečnú lásku. Potrebuje cítiť, že či je milé a zlaté alebo je zlé, či má jednotky alebo päťky, rodič ho má stále rovnako rád. Pocit bezpodmienečnej lásky dáva pocit bezpečia do života. Deti, ktorým chýba vzťah s otcom, prežívajú strach, neistotu. Krátka neistota im nevadí, problémom je toxický, teda dlhotrvajúci alebo veľmi veľký stres. No a celý vzťah s otcom by mal byť zavŕšený otcovským požehnaním, ktoré má obrovský význam.
Najväčšiu hodnotu pre dieťa má sila každodenných pozitívnych skúseností. Ak otec s dieťaťom pravidelne trávia spolu čas a je im spolu dobre, dieťa prežíva lásku, prijatie, radosť, bezpečie a nadobúda vzťahovú väzbu, z ktorej potom ďalej žije a ktorú potom neskôr môže dávať ďalej. Prítomnosť otca teda musí byť aktívna.
Kľúčové obdobia pre vzťah dieťaťa s otcom
Vzťah ako taký je na celý život. Každého, komu zomrie dobrý otec, to zasiahne, a to v akomkoľvek veku. Najkľúčovejšie obdobie pre vzťah dieťaťa s otcom je však rané detstvo, ktoré je, žiaľ, nesmierne podceňované otcami. Dieťa dokonca už v maternici emočným vnímaním dokáže vycítiť, či je milované a prijaté, alebo nie.
Druhé obdobie, kedy dieťa nutne potrebuje vzťah s otcom, je puberta. Je to obdobie hľadania identity, dieťa hľadá odpoveď na otázku Kto som? A odpovede na ňu má prinášať v prvom rade otec. Búrlivá puberta zvyčajne znamená, že dieťa nemá spracovanú svoju minulosť, zvlášť jej temnejšie momenty. Ak dieťa nenájde skrz otca odpovede na otázky vlastnej identity, hľadá ich inde a často padá do závislostí.
Rozdiely vo výchove syna a dcéry
Synovi má otec veľmi často hovoriť „Máš na to!“. Syn to potrebuje vedieť, tam pramení jeho zodpovednosť, hrdosť a viera v samého seba. Dcére má otec hovoriť, „Si moja krásna princezná!“, aby mala ženskú sebaistotu. A obom má často hovoriť „Som na Teba hrdý!“
Dá sa to pekne prirovnať k rukám. Ľavá ruka, tá od srdca, má dávať bezpodmienečné prijatie. Milujem ťa, či si dobrý, zlý, škaredý či pekný, či máš jednotky, päťky alebo šestky. Pravá ruka, na ktorú sa často zabúda, má dávať hranice. Toto môžeš, toto nemôžeš, toto je dobré, toto je zlé. Po deťoch z nefunkčných rodín sú druhou najohrozenejšou skupinou z pohľadu narkománie práve deti, ktoré nikdy nemali určené hranice.
Hranice vo výchove: Láska a pravidlá
Dieťa, ktoré popri bezpodmienečnej láske nedostáva aj hranice, je nervózne, zmätené, nevie, čo je dobré a čo je zlé. Kladieme naň viac zodpovednosti, než je schopné uniesť a ono potom „nevie, čo od dobroty“. Naopak, dieťa, ktoré dostáva len hranice bez lásky, je v podstate týrané a má sklony samo byť tyranom pre ostatných. Tieto dva aspekty, pravá i ľavá ruka, musia byť vo vzájomnej symbióze. Rodičia sa musia navzájom rešpektovať a tolerovať, pretože muž niekedy používa iné výchovné prístupy a reaguje inak ako žena, a naopak. Otec nikdy nesmie ubližovať, ale jeho spôsob hranice môže byť iný, ako u ženy.
Rola otca v rodine a spoločnosti
Nejde ani tak o výsostné úlohy, ale o to, aby dieťa zažívalo súhru medzi otcom a matkou. Dieťa vie, že trošku inak vychováva otec a trošku inak matka. Čo sa deje, ak nie sú prepojení, môžeme sledovať v mnohých rozvedených rodinách so striedavou starostlivosťou o deti. Dieťa vycíti, že u otca platia iné pravidlá ako u matky a začne to využívať, nastáva chaos, až nakoniec dieťa riadi rodičov, miesto toho, aby to bolo naopak.
V lepšom prípade manželka túži pomôcť mužovi byť dobrým otcom. Najťažšie to majú muži, ktorí sami nemali dobrých otcov. Neveria si, neveria v svoje schopnosti, v svoju mužnosť, a čo je najťažšie, nevedia prijať zodpovednosť - za seba, za partnerku, za rodinu, boja sa rodiny a utekajú z nej. Žena môže v takomto prípade mužovi doplniť citovú istotu a povzbudzovať ho. Môže mu nájsť iného muža, ktorý ho bude formovať. Ona ho ako muža nevychová, to musí urobiť iný muž. Nemôže pre neho urobiť viac, ako mu pomôcť nájsť takéhoto muža. Niektoré veci totiž musí chlap pochopiť len od chlapa.
Neprítomnosť otca môže byť spravidla trojaká. Dieťa, ktoré stratí milujúceho otca, síce prežíva stratu s bolesťou, ale žije aj s istotou, že bolo otcom milované. Tento pocit istoty ho fantasticky rozvíja. Také dieťa má obrovskú výhodu a zväčša nemá žiaden problém zaradiť sa do života. Naopak, v značnej nevýhode je dieťa, ktorého otec bol neprítomný alebo sa k dieťaťu vôbec nepriznal. No a najťažšie to majú tí, ktorým otec ubližoval a týral ich. Dvadsaťkrát vyššia pravdepodobnosť kriminality, u dievčat je to vyššia pravdepodobnosť otehotnenia v tínedžerskom veku. Často dnes vidíme, že dievčatá dobiehajú chlapcov. Žena by mala byť chránená svojím otcom. Začína sa správať ako chlap - je tvrdá, fajčí, pije, bije sa. Takéto „chlapské“ prejavy mladých žien sú jasným signálom, že ten, kto ich mal chrániť, ich nechránil. Štúdie zo zahraničia hovoria, že čoraz viac dievčat pochybuje, či je dobré, že sú ženami, pretože ich potreba byť chránenou nie je naplnená.
Dnešná mládež veľmi kruto dopláca na chýbanie otca. Ak otec chýba, je naozaj nutné, aby ho niekto nahradil. V minulosti chceli byť chlapci silní a dievčatá krásne. Dnes vidíme, že sa to začína obracať. Dievčatá chcú byť silné, psychicky aj fyzicky nezávislé, a chlapci chcú byť krásni. A za tým sú opäť chýbajúci otcovia.
Ako sme už vyššie spomínali, otca, teda muža, môže vo výchove nahradiť len iný muž. Bohužiaľ, alebo aj našťastie, to “príroda“ zariadila tak, že žena ani pri najlepšej vôli muža nemôže a nevie nahradiť. Poznám veľa krásnych príkladov, keď otca nahradil starý otec, strýko, starší brat, učiteľ, tréner. Tiež poznám príklady, kde otca nahradil dobrý kňaz, rehoľník… Zopakujem základné pravidlo: dieťa potrebuje na svoju výchovu obe ruky - pravú dáva otec, teda muž, ľavú dáva matka, teda žena.
Filozofia v spoločnosti, ktorá budí dojem, že výchova detí nie je hodná muža. Snaží sa presviedčať, že skutočný muž má byť veľmi silný, má mať veľa frajeriek a silné autá. Ale dieťa tam vypadáva, akoby dieťa bolo záťažou muža. Nie je to len kvôli slabému finančnému ohodnoteniu, ale aj preto, že v dnešnej spoločnosti sa muž učiteľ cíti menejcenný. Akoby mu spoločnosť kričala: Ty na viac nemáš, ty si len učiteľ, ale ja som bankár, riaditeľ firmy! Túto filozofiu je potrebné meniť.
Nie každému otcovi okolnosti dovoľujú byť s deťmi každý deň. I tu platí, že pre dieťa je najdôležitejší vnútorný pocit zo vzťahu s otcom. Ak aj otec je na týždňovke, ale dieťa vníma, že otec ho miluje, je to pre neho menej ničivé, ako by malo vnímať, že je mu ľahostajné. Čaro a krása prítomnej chvíle sú v takýchto prípadoch kľúčové. Keď je otec s dieťaťom, nech je s ním naplno - nech hľadá, čo ho baví, kde sa cíti bezpečne, nech začne postupne vnikať do jeho sveta. A tak postupne môže vzťah rásť.
Deti veľmi túžia po otcovi. Ak by bolo dieťa spočiatku nedôverčivé, v hĺbke prirodzene túži po otcovi a vzťahu s ním. Rodičia vo všeobecnosti veľmi podceňujú silu každodennej reality. Hľadajú, terapeutov, psychológov, psychiatrov pre svoje deti. Avšak viac než sto liekov je liečivejšie, ak sa dieťa doma denne cíti prijaté, milované a je mu s rodičmi dobre.
Človek dokáže dobehnúť veľmi veľa, ale nie všetko. Najmä rané detstvo sa neskutočne ťažko dobieha. V tomto majú veľkú výhodu veriaci. Keď úpenlivo prosia, aby Boh doplnil, čo oni zanedbali, zvyčajne sa to podarí. Vo veľkej miere záleží na tom, ako to dieťa subjektívne vníma. Deti dokážu žiť so stratou otca, ak vedia, že ich otec miloval, kým mohol a bol by ich miloval, ak by mu niečo v tom nezabránilo, napríklad choroba či smrť. Naopak, ak otec trebárs aj žije, ale nie je prítomný alebo je prítomný pasívne, jednoducho nemá s dieťaťom vzťah, tak ten pocit nemilovanosti je pre dieťa veľmi ničivý. Tu zohráva dôležitú úlohu odpustenie. Istá štúdia porovnávala silu odpustenia matke a otcovi. Ukázalo sa, že odpustiť otcovi je ťažšie, ale prináša to oveľa väčšie výsledky, čo sa týka zmeny v živote dieťaťa.
Výkladový slovník definuje otca ako muža, ktorý splodil potomka. Kniha, ktorá najlepšie vystihuje podstatu mužstva a otcovstva, je Divoký v srdci. Ja som ju čítal už asi šesťdesiatkrát a veľmi zmenila mnohé moje pohľady. Otcovstvo sa dá vidieť vo viacerých rovinách. Splodiť potomka, teda dať život, to je základ a je to fantasticky silné, dávate dieťaťu polovicu genetického kódu. Jedna domováčka mi hovorila, že vôbec nevie, kto je jej otec, bola počatá počas jednej vášnivé noci. Napriek tomu je svojmu otcovi vďačná, že ju splodil. Iste, otec by mal byť pre dieťa aj sprievodcom, ktorý mu vytvára bezpečie a napodobňuje mu Božiu lásku, a tak ho vedie detstvom, aby raz mohlo vyletieť do života. Ktosi to tak krásne opísal dvoma slovami - korene a krídla. A práve to je to, čo má muž dať dieťaťu. Korene, to je moja minulosť, to odkiaľ som vyrástol. A práve to, dobré i zlé, mi má otec pomôcť spracovať a prijať.
Preferenčné rodičovstvo a rodinné vzťahy
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené! Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností.
„Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti. Ak si uvedomíte nerovnosti medzi preferovaným rodičom, sebou a deťmi, je dôležité nepanikáriť. Povzbudzujte rodinu, aby si stanovila a pochopila svoje vlastné rozhodnutia a hranice, s kým trávi čas. Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností.
Hovorte doma o rôznych aktivitách, ktorými sa môžete so svojím dieťaťom zapojiť, a vyjadrite nadšenie z vašich spoločných činností. Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa. Namiesto toho prejavte skutočnú radosť, keď vaše dieťa trávi čas s vaším partnerom. Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina. Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení. Zapojenie sa do spoločných záľub, hier alebo výletov pomáha vytvárať drahocenné spomienky a posilňuje pocit jednoty.
Ak je vaše dieťa pevne pripútané k vám a preferuje vašu prítomnosť, uznajte jeho pocity a uistite ho o svojej láske. Buďte citliví na jeho potreby a pochopte, že môže prechádzať fázou, keď hľadá dodatočnú útechu a bezpečie. Ponúknite trpezlivosť a podporu, keď prechádza svojimi emóciami. Zároveň povzbudzujte svojho partnera, aby trávil kvalitný čas s dieťaťom, zapájajúc sa do aktivít, ktoré obaja majú radi. Vyhnite sa znižovaniu alebo trivializovaniu jeho emócií, pretože to môže vytvoriť bariéru pre otvorenú komunikáciu a problémy s emocionálnou reguláciou. Ak ste príliš kritickí alebo odmietaví, pravdepodobne si tento spôsob vzťahovania osvojia a stanú sa príliš kritickými alebo odmietavými voči sebe samým! Uznanie a overenie pocitov vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vzory pripútania, je dôležité. Dajte im vedieť, že ich emócie sú vypočuté a prijaté.
Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť. Deti môžu prežívať obdobia zvýšenej pripútanosti v dôsledku rôznych faktorov, ako sú zmeny v prostredí alebo emocionálne výzvy. Buďte trpezliví a umožnite dieťaťu spracovať svoje pocity vlastným tempom. Počas období silnej pripútanosti k jednému rodičovi môžu deti prejavovať odpor alebo preferencie týkajúce sa toho, kto plní ich potreby. V takých situáciách je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa. Tým demonštrujete jednotný prístup a posilňujete pochopenie dieťaťa, že obaja rodičia sú rovnako zapojení do starostlivosti o neho.
Keď vaše dieťa trávi čas s druhým rodičom, využite voľný čas na starostlivosť o seba a osobné záujmy. Použite tento čas na dobíjanie energie a sústredenie sa na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a relaxáciu. Venujte sa koníčkom, čítajte knihu, cvičte alebo si jednoducho oddýchnite. Nezdravý vzťah jedného rodiča s dieťaťom môže mať negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Dieťa môže mať problémy so separačnou úzkosťou, čo vedie k ťažkostiam pri vytváraní zdravých vzťahov v budúcnosti. Ako rodičia interagujú so svojimi deťmi, ovplyvňuje sociálne fungovanie detí. Zabezpečte, aby obaja rodičia aktívne zapájali sa do starostlivosti o deti a trávili s nimi kvalitný čas, aj keď ste len v tej istej miestnosti a robíte rôzne úlohy, čo je známe ako „paralelná hra“ v terapii hrou a vývoji detí.
Navigovanie v zložitostiach rodičovstva, najmä pri riešení preferenčných vzťahov, môže priniesť pocity úzkosti a viny. Ak vás tieto emócie preťažujú, je dôležité pamätať si, že hľadanie pomoci je znakom sily, nie slabosti. Rodičovstvo je cesta objavovania a potreby každého dieťaťa sú jedinečné. Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja. Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia.
Áno, je úplne normálne, že batoľa, malé dieťa, staršie dieťa alebo dokonca tínedžer v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým. Deti často hľadajú útechu a bezpečie u hlavného opatrovateľa, žiadajú otca o rozprávky pred spaním, ale počas dňa vyžadujú čas s matkou. Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí. Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu. Na druhej strane, neisté pripútanie, najmä úzkostné a vyhýbavé štýly pripútania, sú spojené s rôznymi psychologickými problémami, ako je úzkosť, depresia a behaviorálne problémy u detí.
